„Život je jedno prekliatie za druhým“

Americký spisovateľ Elbert Hubbard raz povedal: „Život je jedno prekliatie za druhým“. Je život skutočne tak problematický? Všetko závisí od našej definície slova „problém“. Na problém sa môžeme pozerať ako na prítomnosť niečoho negatívneho, alebo ako na absenciu niečoho pozitívneho. Ak použijeme túto všeobecnú definíciu slova „problém“, potom každý z nás je takmer neustále konfrontovaný s problémom. Pravdaže, toto môže byť veľmi tvrdé. Problémy však majú aj svoju užitočnú funkciu. Sú averzné a evokujú negatívne emócie, ktorých sa prirodzene chceme zbaviť. To znamená, ako problémy uvádzajú človeka do činnosti. Inými slovami, problémy môžu byť tak zložité, nechutné a zraňujúce, ako nás poháňajú, aby sme sa adaptovali a zdokonalili naše okolnosti. Zažívajúce a potvrdzujúce problémy nám môžu pomôcť zmotivovať sa pre uskutočnenie zmeny. Ale ako dosahujete zmenu?

 

Námietky voči Veľkému kroku vpred

Keď sú ľudia konfrontovaní so závažnými problémami, pochopiteľne majú tendenciu naštartovať drastickú zmenu. Vyzerá to logicky: ak existuje veľký problém, potom vzniká veľká medzera medzi súčasnou situáciou a požadovaným stavom. Dĺžka mosta je veľká, tak veľký krok je nutné urobiť. Hoci akokoľvek logicky to znie, existuje pár námietok voči prístupu veľkého kroku.

Po prvé – veľký krok vyžaduje veľa energie a často aj veľa peňazí. Keď to zlyháva, môže vzniknúť značné materiálne a nemateriálne poškodenie a veľká strata času. Veľa záleží od toho, či ide o správny veľký krok a či je vyhodnotený ako vyhovujúci. Vo všeobecnosti je v organizáciách a obchode veľká nepredvídateľnosť udalostí.

Po druhé – uskutočniť veľký krok vyžaduje veľa energie, motivácie, podmieňovania, disciplíny a dôvery v príspevok zo strany danej osoby. Častokrát programy zmeny veľkého kroku nie sú pokračujúce či zrazu seriózne štartujúce. Okrem toho, často rastie odpor ľudí v rámci organizácií. Toto môže byť sčasti zapríčinené faktom, že stratégia typu „všetko sa musí zmeniť“ vedie k záveru, že máme veľa problémov so súčasným stavom. Tento spôsob je často pociťovaný ako obvinenie. Veľký krok vpred má isté vážne nevýhody.

Jeden malý krok vpred

Konzultanti, ktorí využívajú prístup zameraný na riešenie (solution focused change) ponúkajú dôvody za prístup jedného malého kroku dopredu. Poznamenávajú, že nemáme tendenciu prístupu, v ktorom rozsiahla séria malých krokov je uskutočnená zrazu. Namiesto toho zastávajú názor, že jedine jeden krok je uskutočnený. Centrálna myšlienka je, aby sa nemenilo viac, než je striktne potrebné.

Aké sú výhody tohto?

1. Nízka hranica – ak je krok dopredu taký malý, ako je možné, požiadavka z hľadiska energie, motivácie a dôvery je minimálna. Hranica je taká nízka, že ochota uskutočniť krok je maximálna. Nízka hranica stimuluje vysokú pravdepodobnosť zmeny.

2. Nízke riziko – na účinnosť, efektívnosť kroku sú potrebné malé konkrétne poznatky a istota. Krok môže byť vnímaný ako experiment. Ak to nebude pracovať, nebudú žiadne väčšie straty. Poškodenie bude minimálne, práve tak, ako i strata energie. Z hľadiska nepredvídateľnosti, ktorá charakterizuje mnohé pracovné situácie, je toto veľkou výhodou. Prístup jedného malého kroku vpred uľahčuje robiť flexibilne zmeny počas vývoja.

3. Pozitívny odkaz – zacielenie na malý krok vpred prináša so sebou niečo pozitívne, a to, ak je tam už veľa dobre fungujúcich vecí. Menenie nie viac, než je potrebné je akoby synonymom vety: „Tam je už toľko fungujúcich vecí a my nechceme riskovať stratu menením príliš veľa vecí. Nebude potrebné meniť radikálne náš kurz. Nepatrná zmena pôjde“. Pozitívny odkaz ako je tento reflektuje dôveru a pôsobí motivujúco.

4. Šanca efektu pozitívnej snehovej gule – prístup jedného malého kroku vpred má prekvapujúcu stránku výhody: môže spôsobiť efekt snehovej gule. Edwin Olson a Glenda Eoyang, autori Facilitating Organizational Changes: Lesson from Complexity Change (2001) opisujú tento proces nasledovne: „ Malá zmena v jednej časti sa rozšíri (prenesie sa ako vlna) cez organizáciu a môže spôsobiť obrovské neplánované dôsledky vzdialené od miesta zásahu“. Prečo sa to stane? Dôvodom je, že v komplexnom systéme, ako je veľa organizácií, všetko je so všetkým spojené.

Možnože poznáte pojem motýlí efekt z teórie chaosu. Vedci Edward Lorenz tvrdia, že trepotanie krídlami motýľov v Brazílii môže spôsobiť tornádo v Texase. Podobne, uskutočnenie jedného malého kroku vpred jednotlivca môže prípadne viesť k systému širšieho progresu. Správanie jednej osoby bude pôsobiť na správanie druhej osoby, ktoré bude ovplyvňovať ešte správanie ďalšej osoby, a tak ďalej. Týmto spôsobom, akcie malého rozsahu môžu viesť k akciám veľkého rozsahu. Po kroku vpred je venovaná pozornosť tomu, ako krok pomáha. Ďalší, nasledujúci malý krok je zvolený.

Ako spoznať, ktorý krok zvoliť?

Malý krok je často dostatočný. Ale ktorý malý krok máte zvoliť? Ako nájsť myšlienku o tom, ktorý krok zvoliť? Technika pozitívnych očakávaní je excelentným spôsobom, ako identifikovať vhodný malý krok vpred. V stručnosti to funguje nasledovne: Premýšľate späť o situácii viac či menej spojenej so súčasnou situáciou, v ktorej ste boli relatívne úspešní v jednaní a analýze, čo spôsobilo úspech. Na tomto základe vyberiete váš nasledujúci krok. Nesmúťte nad tým, či je toto ten správny krok. Pamätajte si, že krok môže byť vnímaný ako málo riskantný experiment. Ak to nefunguje, skúste niečo iné.