Prečo sú nešťastní v práci?

STRATENÍ V ŽIVOTE, STRATENÍ V PRÁCI, … A AKO OBJAVIŤ SVOJE ´MIESTO´ VO SVETE

Aj vy ich zaiste poznáte a možno sa táto téma týka aj vás.
Sú ľudia, ktorí môžu pracovať pre najlepšiu spoločnosť. Môžu mať najlepšieho šéfa – a predsa sú v práci nespokojní. Cítia sa akosi stratene. Do práce chodia, lebo ´musia´, no častokrát majú jediný sen – už sa nikdy do nej nevrátiť. Niektorí z nich majú krištáľovo čistú predstavu, čo by chceli robiť, iní vidia pred sebou len tmu – absolútne netušia, kde je ich miesto.

Ako je to možné? Prečo sa to deje?
Existuje mnoho dôvodov a my sa pozrieme na jeden z nich …
Každý z nás je v niečom dobrý. Každý z nás má talent na niečo. Každý z nás má v sebe sadu vlastností, schopností, prostredníctvom ktorých môže posunúť tento svet vpred.

Máte v sebe životnú úlohu,
ktorá sa vás snaží na smerovať k tomu,
čo máte počas svojho života dosiahnuť.

Robert Green, autor inšpiratívnej knihy Majstrovstvo, to opisuje nasledovne: „Pri vašom pôrode sa zasadí semienko. To semienko je vaša jedinečnosť. Chce rásť, transformovať sa, vyklíčiť a naplniť svoj plný potenciál. Má svoju prirodzenú, dôraznú energiu. Vašou životnou úlohou je dovoliť tomu semienku vyrásť, vyjadriť svoju jedinečnosť prostredníctvom svojej práce. Máte naplniť svoj osud. Čím silnejšie ju pociťujete a vyživujete, tým máte väčšiu šancu, že naplníte svoju životnú úlohu a dosiahnete majstrovstvo“.

Mnohí z najväčších majstrov v histórii (Darwin, Leonardo da Vinci, Einstein) tvrdili, že cítili určitú silu (nazvime to hlas, volanie, osud…), ktorá im ukazovala cestu vpred.

Malý príklad: Keď mala Marie Curie (objaviteľka chemického prvku rádia) štyri roky, zatúlala sa do pracovne svojho otca a zostala s úžasom hľadieť na sklenenú vitrínku, ktorá obsahovala rozmanité laboratórne inštrumenty na chemické a fyzikálne experimenty.
Neskôr sa znova a znova vracala do tejto miestnosti, hľadela na inštrumenty a predstavovala si všetky možné experimenty, ktoré by s týmito hadičkami a meracími prístrojmi vedela vykonať.
O niekoľko rokov neskôr, keď po prvý raz vstúpila do skutočného laboratória a vykonala sama nejaké experimenty, ihneď si spomenula na svoju detskú posadnutosť – vedela, že objavila svoje povolanie.

Vo chvíľach, keď vykonávame činnosti, ktoré korešpondujú s ´našim prirodzeným talentom´, túto silu cítime. Máme pocit, akoby sme prácu vykonávali s ľahkosťou, radosťou. Nechce sa nám od nej odlepiť. Keď ju vykonávame, cítime ´vyšší zmysel´, prečo robiť práve túto prácu; keď narazíme na prekážky, práve tento vyšší zmysel nás ťahá vpred a núti nás pokračovať ďalej … Už práca nie je len práca, ale je to po-volanie.

Keď ´zídete z cesty´

Vo svojom detstve každý z nás túto silu vnímal jasne. Prirodzene sme inklinovali k istým činnostiam. Neskôr táto sila mizla a znova sa dostávala na povrch, podľa toho, do akej miery nás protisila – rodičia, autority, či okolie – umlčali. Ak bola táto protisila dostatočne silná a my sme sa ňou nechali ovplyvniť (presmerovať k iným činnostiam), uverili sme, že by sme mali robiť niečo iné (prestížnejšie, profitujúcejšie, istejšie, pohodlnejšie ….). Stratili sme kontakt so svojou jedinečnosťou.
Častokrát si takýto človek vyberie kariéru, ktorá mu v skutočnosti nevyhovuje. Silná túžba a záujem rozvíjať svoj talent pomaly miznú. Radosť z práce tiež. Potešenie a naplnenie začnú vnímať ako niečo, čo prichádza odniekiaľ mimo ich práce.

Ak nenasadíme do akcie sadu toho najlepšieho, čo je v nás, odchýlili sme sa z cesty, ktorá nám bola určená. Títo ľudia postupom času zaplatia za to daň: vnútornou prázdnotou, prácou, v ktorej nevidia zmysel, svojou nespokojnosťou. Vo chvíľach keď musia urobiť dôležité rozhodnutia, tápu alebo napodobňujú iných, pretože nemajú žiadne vnútorné smerovanie alebo radar, ktorý by ich viedol.
To, ako ďaleko ste sa odchýlili od svojej cesty, zistíte podľa miery svojej bolesti a frustrácie. Započúvajte sa do toho, čo vám tá frustrácia a bolesť chcú povedať.

Ako objaviť svoje ´poslanie´?

Prvý krok vedie vždy smerom dovnútra – potrebujete zistiť, kto ste, ktoré činnosti vám robia radosť a spojiť sa touto vnútornou silou.

1. Zamyslite sa, aké činnosti ste s radosťou robili v detstve
Ako už bolo spomenuté, keď sme boli deti, prirodzene sme k niečomu inklinovali. Isté veci nás fascinovali. Prežívali sme pri nich pocit hlbokého úžasu, sily, zvýšeného vnímania. Opakovane sme sa k týmto činnostiam vracali …
Čo ste radi vy robili v detstve? K čomu ste inklinovali? Od akých činností vás museli odliepať?

Ak sa s týmto jadrom spojíte (v akomkoľvek veku), určitý prvok týchto primitívnych sklonov sa opäť oživí a označí vám cestu, ktorá sa nakoniec môže stať vašou životnou úlohou.

2. V čom ste dobrí v súčasnosti?
Niekedy si môžete svoj talent jasne uvedomiť prostredníctvom určitej aktivity, ktorá vám prináša pocit zvýšenej energie.
Čo radi robíte v súčasnosti?
Ak to neviete pomenovať v tomto okamihu, vyhraďte si istý čas (týždeň, mesiac) a zapisujte si všetky činnosti, ktoré vás napĺňajú energiou. Zapisujte si témy, o ktorých radi diskutujete.

Zamyslite sa nad tým, v čom ste jedinečný. Sústreďte sa hoci na malé veci, v ktorých ste dobrý. Za čo vás iní oceňujú? V ktorých momentoch vám hovoria: ´Toto by som sa chcel od teba naučiť?´

3. Po čom snívate?
Čo si hovoríte v momentoch, keď sa zasnívate? Čo by ste najradšej robili, ak by niekto za vás platil účty? Ak by ste nič nemuseli, len mohli?
Ktoré prostredie vám ´vonia´? K čomu vás to ťahá?

4. Urobte krok smerom k svojmu životnému poslaniu
Cesta naspäť vyžaduje obeť. Nemôžete mať v súčasnej chvíli všetko. Cesta k svojmu poslaniu, tomu, čo vás bude vnútorne bytostne napĺňať – vyžaduje trpezlivosť. Budete potrebovať udržať si svoje zameranie počas piatich alebo desiatich rokov a potom za svoje úsilie dostanete odmenu.

Nie ste viazaní k určitej pozícii, vaša lojalita sa neviaže k určitej kariére alebo spoločnosti. Máte záväzky len voči svojej životnej úlohe, voči tomu, aby ste ju naplno realizovali. Je len na vás, aby ste ju našli a rozvíjali správnym spôsobom.

Ako hovorí Robert Greene cesta k povolaniu nie je rovná čiara. Častokrát je to kľukatá cesta. Začnite tým, že si vyberiete oblasť alebo pozíciu, ktorá zhruba korešponduje s vašimi sklonmi. Táto počiatočná pozícia vám poskytne miesto na manévrovanie a na naučenie sa dôležitých schopností. Postupne objavíte vedľajšie cestičky, ktoré vás budú priťahovať, zatiaľ čo iné oblasti daného odboru vás ponechajú chladnými. Budete sa učiť stále viac o sebe, o danom odbore. Nakoniec natrafíte na určitú  oblasť, medzeru na trhu alebo príležitosť, ktorá vám dokonale sadne. Spoznáte ju hneď, keď ju nájdete, pretože vo vás prebudí energiu, úžas či vzrušenie, ktoré poznáte z detstva – budete vedieť, že to je to správne. Keď to nájdete, všetko zapadne na svoje miesto.
.