Kým mnoho ľudí už dnes ovláda základy ZDRAVOTNEJ PRVEJ POMOCI, zamýšľame sa niekedy nad tým, ako poskytovať PSYCHOLOGICKÚ PRVÚ POMOC?

Ako zareagovať, keď nám niekto potichu povie:

Ukončila som 150-hodinový kurz krízovej intervencie.
Dva mesiace hlbokého ponoru do náročných tém.
Témy, o ktorých sa často mlčí, no ktoré v skutočnosti bijú na poplach.

Kým mnoho ľudí už dnes ovláda základy ZDRAVOTNEJ PRVEJ POMOCI, zamýšľame sa niekedy nad tým, ako poskytovať PSYCHOLOGICKÚ PRVÚ POMOC?

Ako zareagovať, keď nám niekto potichu povie:

Ukončila som 150-hodinový kurz krízovej intervencie.
Dva mesiace hlbokého ponoru do náročných tém.
Témy, o ktorých sa často mlčí, no ktoré v skutočnosti bijú na poplach.

Kým mnoho ľudí už dnes ovláda základy ZDRAVOTNEJ PRVEJ POMOCI, zamýšľame sa niekedy nad tým, ako poskytovať PSYCHOLOGICKÚ PRVÚ POMOC?

Ako zareagovať, keď nám niekto potichu povie:
❓ Partner sa ku mne občas správa nevhodne …
❓ Mám strach, istý človek mi vypisuje denne množstvo správ, všade ho stretávam, on ma snáď prenasleduje – čo robiť…?

❓ Zdá sa mi, že partner mojej kolegyne nevhodne komunikuje s jej nevlastnou dcérou. Možno ju obťažuje. Čo s tým?“
❓ Moja kamarátka si neustále zo žartu hovorí, že si to hodí. Niekedy je veselá, inokedy má depresívne myšlienky… Čo ak to raz myslí vážne? Ako to zistím? Čo urobím, ak sa mi to potvrdí?“

Tieto situácie sa nedejú len vo filmoch.
Dejú sa V ŠKOLÁCH, FIRMÁCH, MEDZI PRIATEĽMI, V RODINÁCH.
A občas – počas koučingov, školení – prídu tieto vety potichu.
Počas prestávky, či po končení školení.
Medzi štyrmi očami.
V nádeji, že budú vypočutí bez súdenia, že nájdu indíciu, ako situáciu vyriešiť.

A práve preto som vďačná za to, že som týmto kurzom prešla.
Krízová intervencia nie je prístup určený pre psychológov.
Je to životná zručnosť.
Schopnosť vedieť, ako stabilizovať stav druhého, znížiť prežívaný stres a riziko ďalšieho poškodenia (napr. samovražda, agresia, kolaps), obnoviť schopnosť fungovať a vnímať realitu, aktivovať vnútorné a vonkajšie zdroje. Poskytnúť dočasnú oporu, orientáciu a prípadne sprostredkovať ďalšiu odbornú pomoc.

Kto by mal vedieť, ako poskytnúť psychologickú prvú pomoc?

• HR ista či manažér, ktorý si všimne neštandardnú zmenu správania člena svojho tímu..
• Učiteľ, ktorý si všimne, že žiak mlčí už priveľa dní.
• Kolegyňa, ktorá zachytí zvláštne poznámky v kuchynke.
• Rodič, ktorý cíti, že niečo nesedí.
• A možno… práve ty…

Pre mňa bol tento kurz veľmi zaujímavý. Plný praktických tipov.
Ak aj vy sa chcete posunúť v tejto téme – vrele ho odporúčam.

Príspevok PSYCHOLOGICKÁ PRVÁ POMOC. VEDELI BY STE JU POSKYTNÚŤ? je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

Ako vznikajú naše očakávania?

Ľudia si vytvárajú očakávania od útleho veku na základe skúseností a vplyvov okolia. Mnohé predstavy o tom, čo by sa malo v živote stať, si nesieme už od detstva – formuje ich rodina, kultúra, ale aj médiá a pozorovanie iných ľudí.

Napríklad spoločenské normy (ako „musím stihnúť dosiahnuť kariéru, založiť rodinu do určitého veku“) či idealizované príbehy z filmov a sociálnych sietí nastavujú latku našich očakávaní.

Svoje očakávania si utvárame aj podľa vlastných skúseností – ak človek v minulosti často dosiahol, čo chcel, môže mať vysoké očakávania aj do budúcna; naopak opakované sklamania môžu viesť k opatrnejším (nižším) očakávaniam.

Svoje zohráva aj osobnosť – optimistickí jedinci mávajú prirodzene vyššie pozitívne očakávania, kým úzkostlivejší ľudia môžu radšej „počítať s horším“ vopred, aby sa chránili pred sklamaním.

Realistické vs. nereálne očakávania

Kľúčové je uvedomiť si, že nie všetky očakávania sú prospešné.

Realistické očakávania sú tie, ktoré zodpovedajú našim schopnostiam a situácii – poskytujú motiváciu a smer, no zároveň počítajú s možnými prekážkami.

Naopak, nereálne očakávania (príliš vysoké alebo rigidné) nás nastavia na takmer isté sklamanie. Psychológovia zdôrazňujú, že „očakávania sú často predpripraveným receptom na sklamanie“, ak neodzrkadľujú realitu

Výskumy dokonca naznačujú, že príliš optimistické očakávania do budúcnosti môžu znižovať spokojnosť v prítomnosti – keď si ľudia predstavovali, že ich budúci život bude omnoho lepší než súčasný, cítili väčšiu nespokojnosť a stres tu a teraz, pravdepodobne preto, že aktuálna realita sa ešte nevyrovnala týmto predstavám.

Inými slovami, čím väčšia medzera medzi očakávaniami a skutočnosťou, tým väčšie sklony k nespokojnosti.

Očakávania od života – aký život chcem stráviť?

Často sa stretávam s tým, že ľudia si počas života vytvoria zoznam očakávaní:
• akú školu by som chcel vyštudovať
• aký by mal byť partner
• koľko detí by som chcel mať (a či vlastne chcem deti)
• aký plat by som mal mať
• ako by malo vyzerať moje bývanie
• akú by som mal mať prácu…

Očakávania sú to, o čom dúfame, že sa stane,
zatiaľ čo realita je to, ako to v skutočnosti momentálne je.

Očakávania výrazne ovplyvňujú, ako prežívame spokojnosť či sklamanie. Psychologické výskumy ukazujú, že spokojnosť často závisí od toho, do akej miery sa naše očakávania stretnú s realitou. Ak je realita lepšia než očakávania, pociťujeme radosť a spokojnosť; naopak, ak zaostáva za očakávaniami, dostavuje sa sklamanie

Ako pracovať s očakávaniami

Očakávania sú ako kompas, ktorý nás vedie životom (čo chceme a čo už nie).
Kde je však miera, do akej nám naše očakávania pomáhajú a kde sú už pre nás záťažou?

Odpoveď leží v pár slovách: naučte sa počúvať život, čo vám chce povedať.

1. Ste v procese

Niekedy nenaplnené túžby poukazujú, že ste na ceste, ste v procese. Kráčate smerom k naplneniu svojich túžob, no kým dôjdeme do cieľa, chce to čas. Urobiť krok a ďalší krok, ktorý vás privedie k cieľu.

Niekedy pripomínanie si toho, čo chcete, nám môže pomôcť prejsť temným obdobím (ak ste samoživiteľka a veríte, že raz bude lepšie). Je to ako svetielko na konci tunela, ku ktorému upierate pohľad, aby ste načerpali silu.

2. Potrebujete odviesť svoj diel práce

Inokedy nenaplnené očakávania môžu byť signálom, že ešte si potrebujeme odviesť svoj diel práce. Dozrieť, niečo si uvedomiť, mať odvahu urobiť presne to, čoho sa obávate: otvoriť nepopulárnu tému a vydiskutovať si ju, odísť z prostredia, kde vám nie je dobre, zmeniť spôsob akým zmýšľate, začať robiť veci inak…

Realistické očakávania od života berú do úvahy osobnú zodpovednosť a úsilie. Psychológovia upozorňujú, že samotné očakávanie výsledku bez vynaloženia úsilia je ako skratka, ktorá vynecháva podstatnú časť cesty.

Namiesto priania „stane sa to samo od seba“ – je užitočné očakávať, že pre svoj cieľ niečo urobím.
Napríklad namiesto pasívneho očakávania „dostanem povýšenie v práci“ si stanovte očakávanie „budem na sebe pracovať a zlepšovať sa, aby som si zaslúžil povýšenie“.

Takéto nastavenie je realistickejšie, lebo zahŕňa kontrolovateľný prvok – vaše vlastné konanie. Znižuje to pravdepodobnosť sklamania a podporuje to osobný rast, pretože sústredíte energiu na proces zlepšovania sa, nie len na konečný výsledok.

Zameriavajte sa preto na proces a akciu. Robiť ďalší a ďalší krok vpred, ktorý vás privedie do cieľa.

3. Život má pripravené niečo iné

Nenaplnené očakávania môžu byť aj signálom od života, že má pre vás pripravené niečo iné.
To, čo očakávate bola len vaša predstava, čo chcete mať, ako sa situácia má vyvinúť.
Čo ak by vám niekto pustil film o danej situácii a zistili by ste, že pozícia, po ktorej ste tak veľmi túžili, by vám nepriniesla šťastie? Firma by presadzovala hodnoty, s ktorými ste sa nijak nevedeli stotožniť (kto viac obalamutí klienta je väčší frajer vo firme, povyšovanie sa deje cez kamarátstva a to, čo vám sľúbili na pohovore boli len marketingové reči? – áno, aj takéto firmy sú na trhu).

Čo ak by ste zistili, že partner, po ktorom ste tak veľmi túžili, nebol správnou voľbou. Zo vzťahu by ste odchádzali ešte viac devalvovaný/á, než ste kedy boli?

Ratan Tata (Ratan Tata bol jedným z najuznávanejších indických biznismenov a jednou z najvýraznejších osobností automobilového priemyslu v ostatných dekádach) krásne vysvetlil realitu vs. očakávania nasledujúcimi spôsobmi:

“Aké je to zvláštne: Chceme nosiť vysoké značky,
ale najpohodlnejšie sa cítime v pyžame.

Chceli by sme sedieť v Taj and Marriot s elitnými ľuďmi,
ale užívame si čaj pri ceste s priateľmi a ľuďmi, ktorých máme radi.”

Niekedy je múdrejšie nelipnúť na našich očakávaniach. Ak sa život nevyvíja želaným smerom, odstúpiť a navnímať z nadhľadu, čo sa to deje, kam nás chce život postrčiť…

4. Akceptujte to, čo je

Stalo sa vám už niekedy, že ste boli nešťastný z toho, čo sa vám v živote deje – napr. svoj život vnímate ako jedno veľké bremeno: deti plačú, stále vás potrebujú, nemáte čas na seba … čo ak po rokoch zistíte, že to bola najkrajšia časť života? (áno, deti plakali, no tak úprimne vám nikto niekoľko krát počas dňa nepovedal, že vás ľúbi. Áno, už ste nestihli toľko toho cez deň spraviť, ale aspoň ste neprepadli práci, za to obdobie, čo boli malé ste sa aj vy mali možnosť vrátiť do detstva a spustiť sa na šmýkačke, hojdať na hojdačke, či obdivovať zvieratá v ZOO a pod.).

Čo ak to „zlo“, ktorým prechádzate sa po čase ukáže, že bolo obdobím, z ktorého čerpáte doteraz.
Ako rodičia, ktorí prišli o svoje dieťatko a úplne preusporiadali hodnoty vo svojom živote -ako sa mi raz jeden pár vyjadril – už sa toľko nehádame, už vieme, čo je podstatné…

Resp. pani, ktorá sa mi na koučingu zdôverila, že odvtedy ako o nej odišiel manžel, už je iný človek: bola submisívna, už sa vie za seba postaviť, všetko nechala vybavovať na ňom, začala na sebe pracovať, úplne zmenila odbor a zarába slušné peniaze….

Áno, aj títo ľudia mali inú predstavu o svojom živote. Isté veci nezmeníme. Môžeme len zmeniť pohľad na ne, odraziť sa od nich a „upratať“ si život tak, aby sme naďalej žili kvalitný život.

Nezaseknite sa v pasci očakávaní

Majte odvahu pozrieť sa pravde do očí – aká situácie je, kde sa nachádzate a kam máte vykročiť: pokračovať v naštartovanej trajektórii?, zapracovať na sebe, aby ste sa dostali ďalej?, opustiť pôvodný cieľ a pozrieť sa na to, kam vás chce život nasmerovať?…

Zdroje:
https://www.psychologytoday.com/us/blog/overthinking-tv/202203/your-expectations-affect-your-enjoyment#:~:text=Bell%20argued%20that%20disappointment%20resulted,meaning%20it%27s%20a%20good%20bet

https://ajph.aphapublications.org/doi/full/10.2105/AJPH.2022.307006#:~:text=These%20findings%20are%20consistent%20with,and%20dissatisfaction%20with%20current%20conditions

Príspevok Ako očakávania od života ovplyvňujú náš pocit spokojnosti je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

Príspevok 4# AKO REAGUJETE VY, TAK BUDE REAGOVAŤ AJ OKOLIE je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

🎙️ V # 19 diele podcastu LEKTORSKÝ KOLOTOČ sa so Zuzana Čmelíková a Jakub Kobela venujeme práve tejto téme!

Obidve so Zuzkou nás fascinuje téma Mentálna odolnosť –
Prečo sú niektorí ľudia odolní aj v krízových situáciách,
čo hovoria najnovšie výskumy,
ako pomôcť našim klientom zapracovať na mentálnej odolnosti.

Jakub nás popri tom kvalitne vyzvŕtal svojimi otázkami :)

Ak ste ešte neboli na tréningu mentálna odolnosť, v tomto podcaste máte možnosť nahliadnuť po podkrývku, o čo ide…

📌 Kliknite na nasledujúci link a nechajte sa inšpirovať zaujímavými myšlienkami

… 💬 A nezabudnite dať vedieť, ktorá myšlienka vás najviac zaujala! 😀

Želáme Vám príjemné počúvanie 🎧.

#mentálnaodolnosť #osobnýrozvoj #podcast #odolnosť #psychológia
#reziliencia #adverzitymanagement #stres

Príspevok PRVÝ spoločný PODCAST O MENTÁLNEJ ODOLNOSTI (Podcast) je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

V rozhovoroch s rodičmi som im kládla tú istú otázku: „Čo vám pomohlo zvládnuť toto obdobie?“.

V odpovediach sa častokrát vyskytovala jedna odpoveď: prepojenie.

• PARTNER – náročné momenty (stavba domu, choroba dieťatka či iného člena rodiny), dokážu preklepnúť silu vzťahu, či stál na pevných základoch. Ako mi v nemocnici povedali, častokrát sa rodina rozpadla – žena bola mesiace, častokrát pol roka a viac v nemocnici a manžel to nedal.

Mňa posielali za rodinami, ktoré držali spolu.
Keď som sa ich pýtala, čo im pomohlo zvládnuť situáciu, častokrát odpovedali: ´Partner. Vzájomne sme sa podporovali´.

Partner, resp. širšia rodina bola pre viacerých cenným pilierom v náročných momentoch.

• OSTATNÉ MAMINY – druhým zdrojom sily boli pre rodičov, ktorí prechádzali nepríjemným obdobím, ostatné maminy.

Jedna mamina mi raz opisovala situáciu, ako sa čerstvo ocitli v nemocnici. Išla sa s dcérou pohrať do nemocničnej škôlky a v hlave jej blúdili temné myšlienky: ´ktovie, či to jej dcéra zvládne, či raz aj ona nastúpi do riadnej materskej škôlky….´.
V tom postupne začali prichádzať do herne ostatné maminy a všimla si, že sú celkom vysmiate, vyzerajú pozitívne. Dala sa s nimi do rozhovoru.

Zistila, že ich detičky bojujú s podobnou diagnózou. Vysvetlili jej, čo ich čaká, čím si prešli, ako rôzne ich detičky reagovali v jednotlivých štádiách (od hravosti, od straty vláskov až po letargiu, kedy si už mysleli, že život ich dieťatka je na konci…).

Tým, že jej ukazovali smer, povzbudzovali úspešnými príbehmi iných,
naladili ju na pozitívne myšlienky, no zároveň nič neprikrášľovali
– upozornili ju, že každý organizmus je iný.

Častokrát sú naše predstavy katastrofálne. Keď nám niekto na cestu posvieti, zorientujeme sa a upokojíme sa. Už vieme, aké výzvy budú na nás na ceste čakať…

• PRIATELIA – Vážna choroba preverí aj priateľstvá.

Častokrát priatelia nevedia, ako reagovať na takúto informáciu. Niektoré maminy sa sťahovali, vypínali mobil, či nečítali emaily. Chceli sa vyhnúť otázke: Tak ako, čo nové?
Majú donekonečna písať, že bojujú?

Niektoré maminy sa od priateľov vzdialili a uzatvorili – čo po čase vyhodnocovali, že bola chyba. Už nevedeli k sebe nájsť cestu po dlhom období ticha.

Niektorým to pomohlo preselektovať falošné vzťahy.
A našťastie, boli aj maminy, čo mali akčné kamarátky. Jedna z nich mala akčné kamarátky, ktoré ju chodili navštevovať do nemocnice, vytiahli ju aspoň na hodinu von. To jej dalo príležitosť vzdialiť od stresujúceho prostredia,
tém, ktoré riešila a zenergizovaná sa vrátiť späť k malému bojovníkovi.

• LEKÁRI A ZDRAVOTNÍCKY PERSONÁL

Veľa rodičov sa zhodlo, že lekári boli vždy ochotní odpovedať na ich otázky, vysvetliť im, čo sa bude diať, prečo dieťatko reaguje, ako reaguje… len sa treba pýtať, lekári a zdravotnícky personál vám rád poradí.

• SOCIÁLNY OPORNÝ SYSTÉM
Aj na Slovensku máme kopec organizácii, ktorí poskytujú ľuďom podporu v náročných životných situáciách. Ako sa vyjadrila jedna mamina: „Môžem ďakovať ľuďom, nadácii Deťom s rakovinou, Dobrý anjel, že sme sa ani jeden jediný raz nemuseli pozerať na to, čo dáme dieťaťu jesť. Neviem, ako to funguje teraz, no tieto organizácie deťom zabezpečili do kuchynky čaje, ovocie, džúsy – nemuseli sme sa starať o nič, aj keď sme si nejaké veci priniesli z domu“. A pokračuje: „Ďalšia vec bola, že vždy niečo deťom priniesli: knihy, hry… Mám pocit, že všetci, nielen Kristián, boli obdarovaní takýmto spôsobom, a to deťom pomáhalo prejsť týmto obdobím. Tieto veci nám neskutočne pomáhali. Bolo o nás postarané tak, akoby sme boli doma. Nikdy nás neodmietli. Keď sme potrebovali s niečím pomôcť, radu … vždy nám pomohli“.

• VIERA V BOHA
V jednej rodine mi suverénne na otázku, čo im pomohlo zvládnuť situáciu, odpovedali: „Viera v Boha. Tušenie, že to zvládneme”.
S odstupom času som pochopila, že sila modlitby je obrovská.
Nemodlili sme sa len za nás, ale aj za lekárov…aby pomáhali ľuďom“.

Niekoľkokrát sa zdravotný stav ich syna zlepšoval a náhled, úplne nečakane prišlo rapídne zhoršenie, kedy si už mysleli, že sú to posledné spoločné dni.
V tých momentoch sa spolu s priateľmi zomkli v modlitbe.
„Tu vidno silu modlitby a zámer. Chcela som, aby syn bol zdravý,
ale išlo to postupne.
Cez úskalia, prekážky
– dokázali sme týmto obdobím prejsť.
Keď Pán Boh chce – všetko je možné. Ale proti Pánu Bohu sa ísť nedá “.

Už keď si mysleli, že vyčerpali všetky možnosti,
zázračne sa objavila ďalšia možnosť.
Otvorili sa ďalšie a ďalšie dvere: Ponúkli im možnosť využiť špeciálnu liečbu, ktorú poskytovali len v zahraničí. Pre danú rodinu to znamenalo nádej na život pre ich syna.

• POZOR NA NESPRÁVNY ZDROJ INFORMÁCIÍ: internet
Veľa z mamín opisovalo, ako im lekári a sestričky dali prvú a základnú radu – nehľadajte informácie na internete.
Ak niečo chcete vedieť, pýtajte sa nás.

A naozaj, lekári a zdravotnícky personál im ochotne vysvetľoval informácie
– také, ktoré sa týkali presne ich dieťatka.

MAŤ OKOLO SEBA TÝCH SPRÁVNYCH ĽUDÍ

v tom správnom období života je dar.

Ako sa vyjadrila jedna mamina: „Je to silný moment, keď si uvedomíte, že v tom nie ste sama“.

(Obrázok bol vytvorený prostredníctvom AI)

Príspevok 3# KEĎ V TOM NIE SI SÁM je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

Je normálne, keď sa stane zlá udalosť, že si ľudia kladú otázku „Prečo?“. „Prečo sa to stalo mne/nám?“…

Otázka Prečo? je nebezpečná.
Nikdy nezistíte presnú odpoveď na túto otázku (môžete mať len dohady).
Dokonca je táto otázka riskantná v jednej veci – môže viesť ak k depresívnym myšlienkám.

Hneď prvá rodina, s ktorou som viedla rozhovor, ma očarila svojím prístupom, nastavením mysle.

Nevedomky sa VYHÝBALI OTÁZKE PREČO.
Ako mi povedala mamina malého chlapčeka, otázka „Prečo?“, bola to pre ňu zbytočná otázka. Skôr nad tým uvažovala: „Prišlo to a je dôležité sústrediť sa na to, čo s tým urobíme.“

Nech sa stalo čokoľvek, áno, je potrebné prejsť údolím smútenia, aj to má svoj význam, no v istom bode je dôležité podniknúť kroky na zvládnutie situácie.
Urobiť jeden krok.
Potom ďalší.
Čo najlepšie zvládnuť konkrétny deň.

Ako sa raz vyjadrila hlavná hrdinka knihy Odsúdené prežiť (ktorá bola tehotná v koncentračnom tábore), dôležité je prežiť daný deň (aby doktor Mengele neprišiel na to, že je tehotná, aby sa jej čo najdlhšie podarilo ukryť rastúce bruško, aby mala dostatok jedla…).

PREŽIŤ DEŇ, ZVYŠOK SA O SEBA POSTARÁ.

Podobne uvažovala aj mamina onkologického chlapčeka: „Raz toto bude len spomienka. Toľko detí to zvládlo, zvládneme to aj my. Uvedomovali sme si, že človek nikdy nevie, čo sa stane. Vtedy človek žije len pre ten jeden jediný deň, ktorý je a nevie, čo príde zajtra, pozajtra, lebo to sa mení z hodiny na hodinu“.

FOKUSOVALI MYSEĽ INÝM SMEROM.

„Občas k vám prichádzajú zlé myšlienky. Zakrádajú sa predstavy o rôznych blízkych, myšlienky typu ´čo keď…´.. Ja som v tých momentoch skopol tu myšlienku preč“ – vyjadril sa otecko chlapčeka.

A o to ide.

za to nemôžete.
AK JU VŠAK ROZVÍJATE ĎALEJ,
KATASROFIZUJETE,
ZA TO STE NAPLNO ZODPOVEDNÍ.

Dávajte pozor, aké myšlienky živíte v hlave.
Ak s aniečoho bojíte – strach vás chce na niečo upozorniť.
Nerozvíjajte však v hlave strach, neničte sa.
Využite „múdrosť“ strachu – podniknite kroky k akcii,
k tomu, aby ste zabránili katastrofickému scenáru.

A niekedy nepotrebujete robiť nič.
Len prijať udalosť (áno, aj toto je súčasťou môjho životného príbehu)
a nechať nepríjemné obdobie, nech odznie…

Príspevok 2# DÁVAJ POZOR, KAM ZAMERIAVAŠ SVOJU MYSEĽ je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

Kedysi som robila rozhovory s rodičmi, ktoré mali onkologické dieťatko. Cieľ bol pátrať po technikách mentálnej odolnosti, ktoré im pomohli zvládnuť náročné obdobie a vydať knižku, ktorá pomôže ostatným.

Cesta k vydaniu knihy je kapitola sama o sebe.
Je mi však ľúto ponechať ´poklady´, s ktorými sa podelili so mnou rodičia, a tak prinášam pár tipov nielen do oblasti mentálnej odolnosti.

Tip č. 1 Dávaj pozor na jazyk
Keď sa dejú veci, ktoré neladia s našimi očakávaniami, častokrát máme tendenciu hovoriť:
• Šéf ma hnevá
• Zlyhal som
• Som nejaká spomalená

V rámci liečby sa do tela dávajú rôzne chemoterapeutické látky.
V tomto momente môžete povedať: „Fuj, idú mi dávať chémiu“, alebo…

„Nikdy sme nepovedali synovi, čo mu je. Rozprávali sme sa o situácii štýlom, že potrebuje dostať do krvičky vitamíny. Všetky lieky, ktoré bral, bral s tým, že sú to vitamíny. Má bacily v krvi a my ich chceme poraziť“.

A pokračovala: „Raz, keď som sedela na dennej klinike a pozorovala ostatné maminy, som si uvedomila jednu vec. Všimla som si, že jedna mamina sa prihovárala svojmu dieťatku: ´Tá hnusná Dexa, musíme to jesť!´. A jej dieťatko to zle znášalo, hoci boli v rovnakom veku s jej synom. Možno si to len my tak myslíme, ale sme silne presvedčení, že toto nám pomohlo“.

To, ako sa o situácii vyjadrujeme (ako okoliu rozprávame, čo sa nám deje), výrazne vplýva na naše emočné prežívanie. Je rozdiel, ak poviete: „Tá hnusná Dexa“, resp. ak poviete: „Dostávaš to tela vitamínky, ktoré ti pomôžu“.

Jazyk má obrovský dopad na váš život. Ak nahradíme jedno slovo druhým, spôsobí to výrazný rozdiel v našom prežívaní a vnímaní situácie.

Na každú situáciu sa môžeme pozerať z rôznych uhlov pohľadu:
• Šéf/partner ma hnevá = Šéf/partner ma trénuje
• Zlyhal som = Poučil som sa
• Som nejaká spomalená = Telo potrebuje oddych, načerpať energiu, dobiť baterky…

Ako by sa zmenil váš život, ak by ste vedome volili slová, ktoré vás posilňujú?
Ako by ste mohli zmeniť „označkovanie“ aktuálnej náročnej situácie konštruktívnejšie jazykom?

Možno práve jedno slovo, jedna veta, môže byť tým rozhodujúcim momentom, ktorý zmení vaše prežívanie.

Prevezmite kontrolu nad svojim jazykom.

Príspevok 1# DÁVAJ POZOR, AKÉ SLOVÁ POUŽÍVAŠ je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

Je dôležité, aby firmy sledovali, aká je situácia s mentálnym zdravím zamestnancov. Veď od ich duševnej pohody sa odvíja, do akej miery budú produktívni, fokusovaní správnym smerom. Veď celková životná spokojnosť sa odráža aj na kvalite práce.

Aká je situácia s mentálnym zdravím Slovákov?

Celková duševná pohoda

Čo sa týka ich celkovej psychickej pohody (STADA Health Report 2022), takmer každý tretí Európan (29 %) hlásil v predchádzajúcom roku pokles duševnej pohody, pričom postihnutí boli najmä ľudia v Rakúsku (37 %), Taliansku (35 %) a Portugalsku (35 %).

V roku 2022 každý štvrtý Európan uviedol, že od vypuknutia vírusu sa výrazne zvýšila úroveň prežívaného stresu.

Ak riešime náročné témy v živote či práci, odráža sa to častokrát aj na kvalite spánku.
Viac než 35 % Európanov má problémy so spánkom, pričom tento trend sa zhoršuje (STADA Health Report 2022).

Podľa zistení Statista úzkosť a súvisiace poruchy spánku sú najbežnejšími poruchami duševného zdravia, ktoré postihujú viac ako 300 miliónov ľudí na celom svete.

Vyhorenie

Na základe STADA Health Report 2022 uviedlo až 59 % Európanov, že aspoň raz v živote zažili pocit vyhorenia, resp. často majú pocit, že sú na pokraji vyhorenia, čo je výrazný nárast oproti predchádzajúcim rokom (5%).

• Ľudia vo východoeurópskych krajinách sa cítia obzvlášť náchylní na syndróm vyhorenia:
  v Poľsku 70 percent uviedlo, že zažili pocity vyhorenia aspoň raz v živote.
• Najmenej sa na riziko vyhorenia v blízkej budúcnosti dostali Rakúšania (13 percent) a Švajčiari (12 percent).
• Ľudia vo Francúzsku (17 %) a Nemecku (18 %) sú najviac presvedčení, že vyhorenie sa pre nich v budúcnosti nikdy nestane problémom.

Vo všeobecnosti možno povedať, že riziko vyhorenia častejšie pociťujú ženy (65 percent) ako muži (53 percent).

Z hľadiska veku sú najzraniteľnejšou skupinou v oblasti vyhorenia Európania vo veku 25 až 34 rokov (72 percent).
Ľudia mladší ako 25 rokov (68 percent) a mladí profesionáli vo veku 25 až 34 rokov (72 percent) sa cítia podstatne zraniteľnejší ako všetky ostatné vekové skupiny – medzi ľuďmi nad 55 rokov je potenciál vyhorenia oveľa nižší (22 percent). Približne štvrtina (24 percent) všetkých respondentov vo veku do 35 rokov sa totiž domnieva, že je na pokraji vyhorenia.

Psychiatrická starostlivosť

Počet pacientov psychiatrických ambulancií na Slovensku medziročne stúpol o viac než 10% (čo predstavuje medziročný nárast o 4,5 %).

V roku 2022 bolo na Slovensku 417 530 vyšetrení pacientov s duševnými problémami, čo je o 10,7 % viac než v predchádzajúcom roku. Najčastejšie ide o afektívne poruchy, stresom podmienené poruchy, a poruchy psychiky zapríčinené alkoholom.

Aké sú najčastejšie duševné poruchy
Duševné poruchy tvoria široké spektrum problémov s rôznymi príznakmi, ktoré negatívne ovplyvňujú emocionálny stav, správanie, myšlienky a kognitívne schopnosti ľudí.

Spektrum siaha od miernych depresií a úzkostí až po závažné depresie a psychózy, patrí sem tiež škodlivé užívanie alkoholu a psychoaktívnych látok.

Tieto krátkodobé a veľmi často aj chronické ochorenia zasahujú všetky skupiny obyvateľstva, medzi pohlaviami a vekovými skupinami existujú rozdiely vo výskyte konkrétnych porúch:
• Ženy častejšie trpia depresívnymi a úzkostnými poruchami a poruchami príjmu potravy,
• U mužov sa viac vyskytuje škodlivé užívanie alkoholu a psychoaktívnych látok.
• Najvyšší výskyt porúch je v produktívnom veku

Zvlášť alarmujúci je nárast duševných problémov u tínedžerov, čo môže súvisieť s tlakom školy, sociálnych médií a rodinnými problémami. Mladí ľudia sa čoraz viac stretávajú s úzkosťou a pocitmi depresie. V roku 2022 bolo v tejto vekovej skupine diagnostikovaných 172,6 prípadov na 10-tisíc obyvateľov

Samovraždy

Oproti predchádzajúcemu roku sa počet dokonaných samovrážd znížil o 11 % a samovražedných (nedokončených) pokusov o 6,4 %.

Tak ako po minulé roky, aj v roku 2023 mali výraznú prevahu samovraždy mužov (82,6 %; v počte 414) nad samovraždami žien (17,4 %; v počte 87)

Rozdiely medzi pohlaviami: Muži sú pri samovraždách výrazne „úspešnejší“, pričom 82,6 % samovrážd spáchali muži. Naopak, pri samovražedných pokusoch sú častejšie ženy (56,8 %).

Vekové rozdiely: Najvyšší podiel samovrážd bol u ľudí vo veku 40 až 49 rokov (24,8 %). Pri pokusoch o samovraždu je najrizikovejšia skupina vo veku 15 až 19 rokov s 44,2 pokusmi na 100 000 obyvateľov, pričom väčšina sú ženy. Zároveň sa v tejto vekovej skupine najčastejšie prejavujú osobné konflikty a problémy, čo môže byť dôsledkom citlivého obdobia dospievania.

Čoraz viac ľudí si uvedomuje dôležitosť duševného zdravia a hľadajú odbornú pomoc a podporu.

Rastie povedomie o vplyve duševného zdravia na celkovú pohodu a jednotlivci sa stávajú aktívnejšími pri riešení svojich problémov, ktoér sa týkajú duševnej pohody. Tento posun v preferenciách zákazníkov vedie k dopytu po službách duševného zdravia vrátane terapie, poradenstva a psychiatrickej liečby.

Našťastie aj firmy čoraz viac preberajú zodpovednosť aj za túto stránku zametsnancov. Na základe údajov40 % spoločností v Európe integrovalo koučingové a psychologické služby do svojich systémov podpory zamestnancov. Vedia, prečo to robia. Organizácie, ktoré poskytujú psychologickú podporu, zaznamenávajú zlepšenie v produktivite zamestnancov, motivácii a celkovej spokojnosti s prácou.

Aké programy na podporu duševného zdravia ponúka vaša firma?
Sme tu pre Vás. Spoznajte náš program Mentálna odolnosť na podporu duševného zdravia ľudí. Objednajte si nezáväznú konzultáciu ešte dnes.

ZDROJE:

https://www.stada.com/blog/posts/2022/july/stada-health-report-2022-europe-experiencing-worsening-health-conditions
https://www.stada.com/media/health-reports/stada-health-report-2022
https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/NCZI-Dusevne-zdravie-Slovakov-sa-zhorsuje.aspx
https://data.nczisk.sk/statisticke_vystupy/Samovrazdy_samovrazedne_pokusy/Samovrazdy_a_samovrazedne_pokusy_v_SR_2023.pdf
https://health.ec.europa.eu/system/files/2016-11/who_workplace_en_0.pdf

Príspevok Aká je situácia s mentálnym zdravím Slovákov? je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

Predstavte si telo,

ako by to bolo vaše siamské dvojča.

Všade by chodilo vedľa vás.

Ako vyzerá asi ŽIVOT S WORKOHOLIKOM?

Telo mu hovorí: ´Ja už nevládzem, prosím, už toľko nepracujme!´

Workohlik mu odpovie: ´Nevymýšľaj! Ideme ďalej! Ešte som nič výnimočné neurobil! Ešte nie je dosť!

Po čase sa telo ozve: ´Prosím, zastavme. Nechaj ma viac sa vyspať, zrelaxovať.´

Workoholik odpovedá: „Pozri, dám ti dvojnásobnú dávku kávy, To ťa vzpruží.

Nevládzeš, ok, tu máš ešte kolu, energizér, magnézium, žen-šen…. ideme kámo, ideme.

A už prestaň otravovať! Ťaháme, makáme!

Neopováž sa starnúť. Ešte chcem toho veľa dosiahnuť! Kedysi si mi lepšie slúžil!!!“.

Práca ako liek na nespracované emócie.

Ako by vyzeral ŽIVOT S ČLOVEKOM, KTORÝ TRPÍ EMOČNÝM PREJEDANÍM SA:

Človek zažíva vnútornú prázdnotu alebo pocit, že mu niečo chýba.

Šup do tela čokoládu.

Telo pocíti úľavu,

ktorú o chvíľu nahradí pocit viny alebo hanby.

Šup do tela tresku.

Zapiť osladeným kapučínkom,

preliať džúsom,

k tomu jeden veterník a punčový rez… veď je dnes zlý deň, taký zlý (ako tisíc pred ním…).

Jedlo ako liek na nespracované emócie.

Telo už má pocit, že ide vybuchnúť z nahromadených kalórií.

Začína sa ozývať žalúdok…

Človek začína cítiť silný emocionálny tlak, nervozitu …

Majiteľ tela začne zúriť. Začína ho iritovať všetko a všetci. Zo zlosti siahne po orieškoch – blbci jedni…všetci sú na vine, že sa cítim zle…

Čas plynie.

Telo sa nafukuje,

funguje ako pokazený spomalený stroj.

´Nenávidím svoje telo!´- pomyslí si majiteľ.

Ako by vyzeral ŽIVOT S VYROVNANÝM ČLOVEKOM?

Telo hlási únavu.

Človek sa navníma, položí si otázku: „Čo by som teraz najviac potreboval?“

Telo mu dá odpoveď: „Poďme si dať šlofíka“.

Majiteľ odpovie: „Hmm, ok, keď to potrebuješ…

Chcel som ešte niečo urobiť, no ak nevládzeš, nemá význam tlačiť na pílu.

Ideme spať“.

Čas plynie.

Majiteľ s nadšením pracuje.

O chvíľu začína cítiť nepohodu.

Položí si otázku: „Čo by som teraz najviac potreboval?“

Telo mu odpovie: „Poďme von. Chcem sa hýbať. Tak by som sa nadýchal čerstvého vzduchu…“.

Majiteľ odpovie: „Ok, daj mi 30 minút, dokončím túto správu a bežíme von…“.







Telo je náš parťák.

Je s nami do posledného výdychu…a ešte o niečo viac…

V akom stave je Tvoje telo?

Príspevok Ako sa staráš o svoje TELO? je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

Možno aj vy patríte medzi tých, ktorí
❌ sa trápia s tým, čo bude
❌ v noci nespia
❌ nevidia východisko zo svojej životnej situácie
❌ majú pocit, že iní zvládajú situácie akosi s ľahkosťou … iba vy sa trápite

Život je zaujímavý. Turbulentný. Nie je to rovná čiara od narodenia k úspechu…
Veci sa nebudú vyvíjať len hladko. Na ceste za splnením cieľa narazíte na prekážky.
Otázka znie: Ako ich zvládate?

Na mentálnej odolnosti záleží!!!!

Nikto z nás nevie, čo si život pre neho pripraví. Akým výzvam bude čeliť (stratu partnera, či iného milovaného človeka, stratu práce, zdravia…)..
Jediné, čo máte pod kontrolou ste vy. Ak viete, že sa môžete o sebe oprieť – žije sa vám ľahšie.

Dobrá správa:

Mentálna odolnosť je čisto naučiteľná schopnosť.
Čo tak naučiť sa niečo, čo vám už nikto v živote nevezme?

Ako vznikol tento jedinečný program?

Osobnostným rozvojom sa zaoberám viac ako 18 rokov, koučujem a v rámci svojej práce som odškolila množstvo tréningov na tému zvládanie stresu a náročných situácií.

V istom bode som však prišla na to, že toto nestačí. Absolvovala som množstvo výcvikov, školení, preštudovala kvantum textu, všetky získané informácie aplikovala vo svojom živote – neužitočné som vyhodila, užitočné ponechala a prenášala do koučingov a tréningov, aby som si opäť overila ich funkčnosť.
… až sa mi podarilo dať dokopy jedinečný tréningový program, ktorý vám garantujeme, že zmení život.

V online kurze sa naučíte:

✔️ Ako ovládať vypuklé emócie
✔️Ako objaviť svoje vlastné hlboké deštruktívne myšlienky, o ktorých ste netušili
✔️Ako si vypracovať flexibilnú myseľ – nájsť riešenie v každej situácii

POZOR: Najbližší cyklus začína 23.3.2026 (v čase od 13,00 – do 16,00).

Program sa skladá zo šiestich 2,5-3 hodinových školení.
23.3.2026
30.3.2026
13.4.2026
20.4.2026
29.4.2026 (ZMENA!)
4.5.2026

Tréning prebieha v týždňových rozostupoch. Medzi jednotlivými modulmi je týždeň pauza, počas ktorej dostanú účastníci domácu úlohu, pri ktorej majú trénovať prebrané techniky.

Forma: Online školenie cez Zoom 13,00-16,00

Ide o intenzívny šesťtýždňový program, ktorý je nabitý technikami, príbehmi zo života, cvičeniami …

REZERVUJTE SI SVOJE MIESTO EŠTE DNES

❓ Chcete sa k nám pridať?

Pozrite sa na referencie tých, ktorí program absolvovali.

Resp. https://stretch.sk/produkty/webinar-odolna-mysel/

😀 Som veľmi spokojná so školením, splnilo ten účel, za ktorým bolo zrealizované. Určite odporúčam uvedené školenie, pomôže každému získať prehľad o technikách, ktoré pomôžu nájsť východisko v náročných situáciách, vyriešiť problémy a tým dosiahnuť kvalitnejší a naplnený život. (Zuzana Gregorcová)

😀Vrelo odporúčam. Každému tento kurz niečo prinesie, keďže techník a metód na prácu z mysľou a každú situáciu je veľa. Určite si vyberie každý. Len ich zapojiť do praxe. (Naďa Švecová)

😀Celé školenie mi prinieslo ešte pridanú hodnotu – vnútorný pokoj. (Lenka Hnátová)

😀 Školenie mi prinieslo veľké množstvo techník, ktoré ma inšpirovali ako zlepšiť spôsob zvládania stresu. Páčilo sa mi ako bol kurz štruktúrovaný. Naučila som sa ako sa rýchlo upokojiť. Kurz určite odporúčam každému, kto hľadá nové stratégie ako efektívne zvládať stres a má chuť na sebe pracovať. (Kamila Dropová)

😀Ďakujem za to, že tento kurz vznikol. (Eliška F.)

CHCEM SA PRIHLÁSIŤ

Príspevok Online kurz: MENTÁLNA ODOLNOSŤ v praxi: šesť týždňový kurz je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.