Firmy v súčasnosti čelia výrazným tlakom: zmenám na trhu, nárokov na množstvo práce, či potrebe učiť sa nové veci, zmenám spotrebiteľského správania klientov… Ak sa chce firma udržať na trhu, potrebuje sa čo najrýchlejšie prispôsobiť dianiu.

Ak sa však bližšie pozrieme na to, čo sa v skutočnosti deje – neprispôsobuje sa firma, prispôsobujú sa ľudia v nej. To oni musia zmeniť svoje správanie, zvyklosti, doplniť si informácie – čo je častokrát sprevádzané napätím a útokom na duševnú pohodu zamestnancov.

Ľudia zmeny zvládajú rôzne.

Zdravie a pohoda akejkoľvek organizácie začínajú jej zamestnancami. Spoločnosti, ktoré tomu rozumejú a venujú čas, energiu a peniaze programom a iniciatívam, ktoré podporujú wellbeing zamestnancov, budú mať konkurenčnú výhodu oproti tým, ktoré tento fakt ignorujú.

Smutná pravda o mentálnom zdraví Slovákov

Na základe vyjadrení Mareka Madra z Krízovej linky pomoci:

• v prvom polroku 2020 vzrástol počet ľudí, ktorý potrebovali riešiť starostlivosť o dušu a emocionalitu
• 3 násobne vzrástol výskyt domáceho násilia – chronický stres si pýta svoju daň: odventilovať nahromadené emócie. Nie každý to vie zvládať konštruktívnym spôsobom, čo sa odrazilo v napätí v domácnostiach
• Vzrástol počet ľudí, ktorí sa sťažovali na príznaky typické pre vyčerpanosť a vyhorenie (burn out)
• 5 násobne vzrástol počet myšlienok na samovraždu – kým pred koronou zaznamenávali 5 telefonátov denne, teraz to bolo 15.

Nepríjemná pravda pokračuje.

Ministerstvo financií, Útvar hodnoty za peniaze vypracoval zaujímavú štúdiu ohľadne mentálneho zdravia Slovákov, ale aj všeobecne trendu v Európe:

• Na základe zistení v roku 2017 (doba predkoronová!) trpel každý deviaty obyvateľ Slovenska jednou alebo viacerými duševnými poruchami , najmä úzkostnými poruchami.
• Podľa výskumov v USA má človek až 50 % šancu, že dostane duševnú poruchu aspoň raz za život, kým u rakoviny alebo cukrovky je to 40 %.
• Duševné poruchy sú tretím najčastejším dôvodom priznania invalidného dôchodku a najčastejšie sú priznávané ľuďom vo vekovom rozpätí 19-39 rokov (keď si vezmete fakt, že invalidné dôchodky sa vypočítavajú podľa dĺžky odpracovaných rokov, táto skupina je naviac ohrozená chudobou…).

Zároveň hrozí, že duševné zdravie
bude do roku 2030 hlavnou príčinou
zdravotných postihnutí v bohatých krajinách.

Starostlivosť o zdravie a well-being sa stane novou metrikou

Podľa časopisu Harward Business Review téma Well-being sa stane najnovšou metrikou, ktorú spoločnosti používajú na pochopenie svojich zamestnancov.

Vedúci pracovníci už roky experimentujú s rôznymi metrikami, ako je spokojnosť zamestnancov alebo angažovanosť, aby porozumeli svojim zamestnancom. V roku 2022 organizácie pridajú nové opatrenia, ktoré hodnotia ich duševné, fyzické a finančné zdravie.

Mnohé spoločnosti rozšírili podporu well-being, ktorú poskytovali svojim zamestnancom v dôsledku pandémie. Prieskum Gartner 2020 medzi 52 manažérmi ľudských zdrojov zistil, že:

• 94 % spoločností výrazne investovalo do svojich programov blahobytu
• 85 % zvýšená podpora výhod pre duševné zdravie
• 50% zvýšená podpora fyzickej pohody
• 38 % zvýšená podpora finančného blahobytu

Tieto programy fungujú pre tých, ktorí ich využívajú. Analýza spoločnosti Gartner ukazuje, že zamestnanci, ktorí využívajú tieto výhody, uvádzajú o 23 % vyššiu úroveň duševného zdravia, o 17 % vyššiu úroveň fyzického zdravia a o 23 % vyššiu pravdepodobnosť, že v noci povedia, že dobre spia. Tieto zlepšenia v osobných výsledkoch sa premietajú do vyššej úrovne výkonu a udržania.

V roku 2022 prijmú organizácie nové opatrenia týkajúce sa pohody zamestnancov, ktoré zachytávajú finančné zdravie, duševné zdravie a fyzické zdravie ich zamestnancov, aby mohli presnejšie predpovedať výkon a udržanie zamestnancov.

Stratégia zavádzania well-beingu na pracovisku

1.Zhodnotenie aktuálnej situácie

Na úvod je dôležité zhodnotiť, v akom stave  sa nachádzajú vaši zamestnanci, čo funguje a čo je potrebné zmeniť.

Zistenie miery vystresovanosti sa dá rôznymi formami: rozhovorom s kľúčovými ľuďmi, analýzy dát (miera fluktuácie, príčiny odchodu z firmy, výstupy z prieskumu spokojnosti), resp. na základe reálneho rozhovoru so zamestnancami prostredníctvom Focus Group.

Focus Group  – ide o 2-3 hodinové workshopy kde zisťujeme, aké vedomosti/informácie zamestnanci už majú v rámci starostlivosti o svoje telesné, emočné, mentálne zdravie, čo už využívajú, aby vládali podať výkon, čo potrebujú.

Na základe výstupov je možné cielenejšie mieriť rozvojové programy či aktivity na zvýšenie energy managementu ľudí.

2.Stanovenie cieľov, stanovenie štandardov a nastavenie metrík merania úspešnosti programu

Následne je potrebné zvoliť ciele, ktoré chcete dosiahnuť v nasledujúcom období.

Je potrebné zodpovedať na otázku:

Aké sú vaše ciele v oblasti mentálneho zdravia?
Ako tieto ciele súvisia s cieľmi spoločnosti?
Čo sú parametre, na základe ktorých budete vyhodnocovať úspešnosť programu?

Stratégia zavádzanie well-beingu na pracovisku

3.Metriky merania úspešnosti programu

Na zhodnotenie úspešnosti programu sa používajú rôzne parametre:
– Štatistiky na základe prieskumu v parametroch: starostlivosť o vlastné zdravie, pohoda v práci, využívanie techník reziliencie, porovnanie vnímanej miery vystresovanosti …

– NPS
– Miera a príčiny fluktuácie zamestnancov
– Miera práceneschopnosti a príčiny práceneschopnosti
– Ďalšie základné metriky a KPI pre všeobecné zdravie a pohodu

Jemnejšie techniky:
– Analýza sentimentu – ktorá je čoraz viac populárnou v zahraničí. Analýzu sentimentu môžete vykonávať na čomkoľvek, čo je napísané; či už sledujete blogy, tweety, stránky na Facebooku, aplikácie na spoluprácu. Celá myšlienka je zmerať sentiment. za tým, čo je napísané vašimi zamestnancami. Týmto spôsobom môžete rýchlo zistiť, ako zamestnanci reagujú na zmeny.

– Angažovanosť je nad pohodou – je to koncept najvyššieho stupňa v hierarchii potrieb. Ak robíte dobrú prácu v oblasti pohody zamestnancov, nebudete musieť vynaložiť toľko úsilia na angažovanosť a iné riadenie pracovnej sily. Angažovanosť, iniciatíva to urobí za vás.

4.Implementácia well-beingu na pracovisku

– Vytvorenie prostredia, v ktorom zamestnanci môžu ´kvitnúť´ (thrive) a podať maximálny výkon, Eliminácia rušivých prvkov.

– Zaškolenie zamestnancov v oblastiach, ktoré vyšli z prieskumu ako kľúčové.
V zahraničí sa osvedčilo preškoliť zamestnancov a manažérov v oblastiach ako:
– Zvládania stresu
Významu starostlivosti o duševné zdravie, potrebe starať sa o telo, emócie, myseľ a duchovnú rovinu
Identifikácia príznakov duševných chorôb seba a kolegov za cieľom vzájomnej pomoci
Preškolenie manažérov v rôznych druhoch psychických porúch, aby vedeli usmerniť človeka a nasmerovať ho na pomoc

– Vytvorenie príručiek pre zamestnancov (Napr. Kde hľadať odbornú pomoc interne/externe)

Programy rovnováhy primárneho, sekundárneho a terciárneho prístupu

Pri rozvoji mentálneho zdravia zamestnancov, je možné aktivity smerovať do troch rôznych úrovní: primárnej, sekundárnej a terciárnej úrovni. Každá úroveň mapuje inú oblasť, ktorý sa zameriava na preventívne a reaktívne a krátkodobé a dlhodobé výsledky.

Primárne prístupy

Ide o preventívne opatrenia, ako je skríning zdravia, zdravé stravovanie a športové aktivity vo voľnom čase, resp. školenia o psychickej odolnosti (reziliencii) a energy manažmente.

Sekundárne prístupy

Tieto poskytujú včasnú intervenciu, ako je školenie o informovanosti o duševnom zdraví a označovanie zdroje pomoci a podpory, služby Programu pomoci zamestnancom, resp. ľubovoľné neplatené alebo platené voľno na riešenie osobných alebo rodinných problémov.

Terciárne prístupy

Priamy vplyv pracovného prostredia, firemnej kultúry, vzťahy s manažmentom a medzi kolegami, hodnoty firmy…

5.Vyhodnotenie výsledkov, budovanie brandu

V istých intervaloch ej potrebné sledovať zmeny na základe implementovaných opatrení.
V prípade pozitívnych zmien je potrebné rozprávať „príbehy“ o úspešných prípadoch.

Zamestnanci sú to jediné,
na čom stojí vaša firma.

Zamestnanci sú to jediné,
na čom môže padnúť vaša firma.

Do zamestnancov sa oplatí investovať.

V prípade, že vás náš článok zaujal, sme tu pre Vás. Dlhodobo sa zaoberáme témou mentálna odolnosť. Programy mentálnej odolnosti sú jedni z naších najpopulárnejších.

Prihlasovací formulár TU

Príspevok Well-being na pracovisku: Prečo je dôležité investovať do pohody zamestnancov je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.