Čo som sa naučila v rozhovore s rodičmi, ktoré mali onkologické dieťatko
V rozhovoroch s rodičmi som im kládla tú istú otázku: „Čo vám pomohlo zvládnuť toto obdobie?“.
V odpovediach sa častokrát vyskytovala jedna odpoveď: prepojenie.
• PARTNER – náročné momenty (stavba domu, choroba dieťatka či iného člena rodiny), dokážu preklepnúť silu vzťahu, či stál na pevných základoch. Ako mi v nemocnici povedali, častokrát sa rodina rozpadla – žena bola mesiace, častokrát pol roka a viac v nemocnici a manžel to nedal.
Mňa posielali za rodinami, ktoré držali spolu.
Keď som sa ich pýtala, čo im pomohlo zvládnuť situáciu, častokrát odpovedali: ´Partner. Vzájomne sme sa podporovali´.
Partner, resp. širšia rodina bola pre viacerých cenným pilierom v náročných momentoch.
• OSTATNÉ MAMINY – druhým zdrojom sily boli pre rodičov, ktorí prechádzali nepríjemným obdobím, ostatné maminy.
Jedna mamina mi raz opisovala situáciu, ako sa čerstvo ocitli v nemocnici. Išla sa s dcérou pohrať do nemocničnej škôlky a v hlave jej blúdili temné myšlienky: ´ktovie, či to jej dcéra zvládne, či raz aj ona nastúpi do riadnej materskej škôlky….´.
V tom postupne začali prichádzať do herne ostatné maminy a všimla si, že sú celkom vysmiate, vyzerajú pozitívne. Dala sa s nimi do rozhovoru.
Zistila, že ich detičky bojujú s podobnou diagnózou. Vysvetlili jej, čo ich čaká, čím si prešli, ako rôzne ich detičky reagovali v jednotlivých štádiách (od hravosti, od straty vláskov až po letargiu, kedy si už mysleli, že život ich dieťatka je na konci…).
Tým, že jej ukazovali smer, povzbudzovali úspešnými príbehmi iných,
naladili ju na pozitívne myšlienky, no zároveň nič neprikrášľovali
– upozornili ju, že každý organizmus je iný.
Častokrát sú naše predstavy katastrofálne. Keď nám niekto na cestu posvieti, zorientujeme sa a upokojíme sa. Už vieme, aké výzvy budú na nás na ceste čakať…
• PRIATELIA – Vážna choroba preverí aj priateľstvá.
Častokrát priatelia nevedia, ako reagovať na takúto informáciu. Niektoré maminy sa sťahovali, vypínali mobil, či nečítali emaily. Chceli sa vyhnúť otázke: Tak ako, čo nové?
Majú donekonečna písať, že bojujú?
Niektoré maminy sa od priateľov vzdialili a uzatvorili – čo po čase vyhodnocovali, že bola chyba. Už nevedeli k sebe nájsť cestu po dlhom období ticha.
Niektorým to pomohlo preselektovať falošné vzťahy.
A našťastie, boli aj maminy, čo mali akčné kamarátky. Jedna z nich mala akčné kamarátky, ktoré ju chodili navštevovať do nemocnice, vytiahli ju aspoň na hodinu von. To jej dalo príležitosť vzdialiť od stresujúceho prostredia,
tém, ktoré riešila a zenergizovaná sa vrátiť späť k malému bojovníkovi.
• VIERA V BOHA
V jednej rodine mi suverénne na otázku, čo im pomohlo zvládnuť situáciu, odpovedali: „Viera v Boha. Tušenie, že to zvládneme“.
S odstupom času som pochopila, že sila modlitby je obrovská.
Nemodlili sme sa len za nás, ale aj za lekárov…aby pomáhali ľuďom“.
Niekoľkokrát sa zdravotný stav ich syna zlepšoval a náhled, úplne nečakane prišlo rapídne zhoršenie, kedy si už mysleli, že sú to posledné spoločné dni.
V tých momentoch sa spolu s priateľmi zomkli v modlitbe.
„Tu vidno silu modlitby a zámer. Chcela som, aby syn bol zdravý,
ale išlo to postupne.
Cez úskalia, prekážky
– dokázali sme týmto obdobím prejsť.
Keď Pán Boh chce – všetko je možné. Ale proti Pánu Bohu sa ísť nedá “.
Už keď si mysleli, že vyčerpali všetky možnosti,
zázračne sa objavila ďalšia možnosť.
Otvorili sa ďalšie a ďalšie dvere: Ponúkli im možnosť využiť špeciálnu liečbu, ktorú poskytovali len v zahraničí. Pre danú rodinu to znamenalo nádej na život pre ich syna.
• POZOR NA NESPRÁVNY ZDROJ INFORMÁCIÍ: internet
Veľa z mamín opisovalo, ako im lekári a sestričky dali prvú a základnú radu – nehľadajte informácie na internete.
Ak niečo chcete vedieť, pýtajte sa nás.
A naozaj, lekári a zdravotnícky personál im ochotne vysvetľoval informácie
– také, ktoré sa týkali presne ich dieťatka.
MAŤ OKOLO SEBA TÝCH SPRÁVNYCH ĽUDÍ
v tom správnom období života je dar.
Ako sa vyjadrila jedna mamina: „Je to silný moment, keď si uvedomíte, že v tom nie ste sama“.
