Časť prvá: Ako sa mi splnil sen

Občas nastane okamih, keď sa akosi všetky sily spoja a Vám sa splní sen. Mne sa ten môj splnil v sobotu 4.7.2015., kedy vďaka nášmu klientovi DELL Bratislava sme sa mali možnosť zúčastniť na konferencii TEDx.

 Už dávno som počula hlášku, že tú atmosféru na TEDx treba zažiť. Je to fakt pravda. Nádherne inšpiratívne myšlienky (že by sme vlastne k autistom mali vzhliadať, že nevera je aj prejav toho, že ste sa odklonili sami od seba, že na svete sa húfne zabíjajú žraloky kvôli piatim ľuďom, ktorí ročne kvôli nim zomrú …).  Účastne  podporné publikum, ako som doteraz nezažila (ak prezentátor zabudol, čo chcel povedať a nastalo ticho, z publika sa ozval povzbudzujúci potlesk, ktorý opätovne naštartoval prezentujúceho).

 Ak prezentujete, tak toto je živá učebnica, ako to robia iní: moderátori, rečníci, ako začnú, ukončia, ako vypointujú príbeh…

Časť druhá: Kde je foto?

Z TEDx som si priniesla pár záberov. Hrdo som ich ukazovala doma, keď päťročný syn prejavil záujem preštudovať si ich sám. Podala som mu foťák, nadšene všetkým hovorila o myšlienkach, ktoré vo mne rezonovali … Syn mi vrátil foťák, pátram po fotkách, pátram. A?

Fotky nikde. Všetky fotky môj hrdina neviem akým zázrakom odstránil. Zo zúfalstva som vykríkla: „Kde sú fotky!!!!“. To už vedel, koľká bije a čoho sa dopustil, a tak začal srdcervúco plakať. Hľadám hore dole, preklikávam – a nič. Zúfalo nahlas frflem, že som sa tak z nich tešila ….
Nastalo dlhých 30 sekúnd, kedy nastal v mojej hlave boj medzi: mať fotky a čo s malým nespratníkom.

Po 30 sekundách mi došlo, čo to tu riešim. Veď oveľa dôležitejšie je, že som šťastlivo zvládla 3,5 hodinovú cestu z Bratislavy k babke, opäť sa stretla s deťmi, ktoré tam už týždeň prázdninovali a čo tam po foto…
Keď som môj verdikt: „To nevadí“ vyslovila, syn prestal plakať a pozrel na mňa, či to myslím vážne.

 Keď išiel večer spať, ešte mu to nedalo a zahlásil: „Mami, prepáč“. No našťastie som to mala v sebe už úplne vyriešené. Keď som mu už s totálnym kľudom v hlase odpovedala: „To fakt nevadí, veď hlavné je, že žijeme, sme zdraví a sme spolu“, vyskočil energicky na posteľ, očká mu zažiarili a vyzeralo to, akoby sa zbavil balvana.

To nevadí. Veď tie snímky (nielen z TEDx) zostanú navždy v mojej hlave.

 

P.S.:
Tí, čo ste tam neboli si istotne prelúskajte minimálne tieto tri osoby:

Témam o žralokoch: Richard Jaroněk (aspoň tu: http://cestovanie.pravda.sk/more/clanok/361071-zralokar-jaronek-stretli-ste-zraloka-budte-stastny-o-40-rokov-tu-uz-nebudu/)
Téma o nevere-prečo podvádzame: Esther Perel (https://www.youtube.com/watch?v=2kgAxoSaLyg)
A príspevok úžasného autistu: Josef Schovanec (na you tube je ich viac, to originálne z TEDxBratislava zatiaľ nie je na webe)