Holmíkovci, štvorčlenná rodina z Oravy (rodičia, trojročný Jakubko a šesťročná Paulínka) sa vybrali na rodinný výlet do Žiliny. Šťastná rodinka si dala spoločný obed v reštaurácii. Neskôr ich kroky smerovali do Baumaxu, kde si pani Holmíková chcela kúpiť kvet do črepníka.

Keďže každý z manželov mal iné záujmy, v obchode sa rozdelili. Pán Holmík išiel do sekcie s náradím, pani Holmíková s deťmi do záhradného centra.

Mamina držala dcéru Paulínku za ruku, Kubko kráčal krok pred maminou. Ničoho sa nedotýkal, len v rukách držal autíčko, s ktorým sa hral približne meter od nich. Pani Holmíková si prezerala kvetiny, keď v jednom okamihu upriamila pohľad späť, aby skontrolovala Jakubka. Presne v tej chvíli sa na ňu otočil aj on. Zahľadel sa mamine do očí… a v tom momente sa to stalo – zosypali sa na neho drevené hranoly z výšky takmer piatich metrov. Akoby na okamih zastal čas.

Zúfalý plač.
Zmätok.
Rýchly prevoz vrtuľníkom do martinskej nemocnice.

Jakubko ešte vo vrtuľníku bojoval o život. Krátko nato však smrteľným zraneniam podľahol.

Čo pomohlo Holmíkovcom zvládnuť situáciu?

Strata dieťatka neprebolí nikdy. To je niečo, k čomu sa matka vracia, každý rok počíta, koľko by malo dieťatko rokov, v akej etape života by sa nachádzalo, teraz by malo narodeniny… Možno len emócie niečo stratia na svojej intenzite.
Ako to zvládnuť? Ako sa udržať nad vodou a mať silu kráčať ďalej?

Domov Holmíkovcom neustále pripomínal spoločne strávené chvíle s Kubkom. Erika ho videla takmer všade. Spomína: „Dobré bolo, že rodina nás podržala. Ani sme netrávili čas doma – u nás doma, ale po práci sme chodili ku svokrovcom. Tam sme sa mohli zo všetkého vyrozprávať – veľmi veľa sme sa spolu rozprávali. Oni boli naši psychológovia.“ Toto intenzívne obdobie ´vyrozprávania sa´ trvalo takmer rok.

Jedna vec bola rodinná podpora, ďalšia vec, čo pomohla Holmíkovcom, bola práca. Pri nej človek aspoň na chvíľu myslel na niečo iné.

Ako hovorí Erika, silný dôvod, prečo ísť ďalej, bola dcéra Paula. Všetko robili kvôli tomu, aby sa ona dostala z toho, nakoľko práve Paula a mamina boli tie, ktoré všetko videli na vlastné oči. Paule dali odklad školskej dochádzky, nech má priestor spracovať emócie a až potom sa sústrediť na školu.

Holmíkovci sa rozhodli ísť ďalej a riešiť tému: ďalšie bábätko. Erika navštívila gynekológa, ktorý jej odporučil upokojiť sa, dať si rok pauzu, na čo mu zareagovala: „Rok??? Ja si môžem dať rok pauzu v 25-ke, nie teraz, keď mi ťahá na 39!“ Našťastie, do roka od udalosti, sa im narodil Matej a do ďalších dvoch rokov Filipko.
Erika konštatuje, že pri ďalších drobcoch človek príde aj na iné myšlienky.
Našťastie.

Ešte jedna zásadná vec pomohla Holmíkovcom. Ako manželia sa navzájom neobviňovali. Držali spolu. Hovorili si: „OK, stalo sa to nám. Komukoľvek sa to mohlo stať. Neobviňovali sme sa. Nešli sme proti sebe.“

Rodičia sú jedna časť. Ako pomáhali zvládnuť situáciu Paulínke? „Stále sme sa o tom rozprávali. O tom, že Kubko je v nebi, že je stále súčasťou našej rodiny,“ hovorí Erika. Navštívili aj detskú psychologičku a ona im povedala, že nikdy sa nevie, kedy sa dieťa z toho dostane. Rešpektujú potreby Paulínky, ktorá chce často spávať pri mamine, kde sa cíti bezpečnejšie. „Nechceme ju nútiť do niečoho,“ hovorí.

Čo sa zmenilo po udalosti v živote Holmíkovcov?

Keď sa dejú náročné situácie v našom živote, jedna z rovín, ktorá nám dokáže pomôcť, potiahne nás vpred, je duchovná rovina. To znamená, akoby spontánne hľadáme vysvetlenie, prečo sa niečo stálo, pátrame po zmysle udalostí. Na otázku, čo sa zmenilo v živote po strate Kubka, Erika hneď odpovedá: „Sme bližšie k Bohu. Vždy sme boli veriaci. Dovtedy sme brali náboženstvo ako náboženstvo. Nejak sme sa večer nemodlievali. Teraz, hoci manžel pracuje mimo okresu, zavolá cez messenger, spojíme sa a modlíme sa spolu,“ a pokračuje: „Kostol a sväté omše ma ukľudňujú. Ja si tam oddýchnem.“

Krízové situácie preveria vzťahy. Veľa manželstiev sa rozpadne, no našťastie u Holmíkovcov nastal opak. „Viac si navzájom vážime jeden druhého. Snažíme sa nehádať. Predtým som vybuchla kvôli čomukoľvek, vedela som sa ´fučať´ aj pár dní – teraz si poviem, že je to prkotina,“ hovorí Erika a jedným dychom pokračuje ďalej: „Sme zomknutejší. Aspoň my traja: manžel, Paulínka a ja. My sme to prežili. Filip a Matej tomu ešte úplne nerozumejú, hoci chodíme na cintorín…“

A ešte jedna vec sa zmenila. V nedeľu nechodia na nákupy. Ako hovorí pani Holmíková: „Nedeľa je čas pre rodinu!“

Príspevok Reálny príbeh mentálnej odolnosti: MALA TO BYŤ KRÁSNA NEDEĽA je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

Ako reagujete, keď sa plány neočakávane zmenia?

Na ceste za cieľom je veľká pravdepodobnosť, že narazíte na prekážky, pasce, ktoré vás budú lákať preč od dosiahnutia cieľa.

Predvídajte ich, pripravte sa na ne. Inak sa budete zbytočne emočne vybíjať tým, že budete nadávať, frflať, hľadať vinníka.
Je možné zvládať neočakávané zmeny s ľahkosťou?

Ľudia často pozerajú na vojakov NAVY SEAL, spravodajských agentov, podnikateľov zo Silicon Valley a podobných ľudí, ako na osoby, ktoré príliš riskujú. Táto predstava je však mylná.
Podstupujú títo ľudia veľa veľkých rizík? Samozrejme.
Tieto osoby nie sú však hazardnými hráčmi svetovej triedy, ale skôr excelentní zmierňovateľia rizika.

Zmiernenie rizika znamená, že robíte tri veci:

• Zvážite všetko, čo by sa na ceste k úspechu reálne mohlo pokaziť
• Vykonáte opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby sa tieto veci pokazili
• Vytvoríte, resp. nacvičíte si pohotovostné plány, aby ste vedeli, čo máte robiť, keď sa niektoré z týchto vecí pokazia

Murphyho zákon hovorí, že „všetko, čo sa môže pokaziť, sa pokazí“.
Tí, ktorí pravidelne robia skutočne ťažké veci, vedia, že pravdivejšie slová pravdepodobne nikdy neboli vyslovené.

Ako hovoria jednotky NAVY SEAL: „Žiadny plán neprežije prvý kontakt.“
Každých šesť mesiacov, ktoré NAVY SEAL strávia nasadením v teréne, strávia 18 mesiacov školením na toto nasadenie. Všetky tieto školenia sú navrhnuté tak, že sa zameriavajú na jednu vec: zmierňovať riziko. V rámci tohto školenia SEAL takmer nikdy netrénujú vykonávanie operácie podľa skostnateného plánu. Tréneri namiesto toho na vojakov neustále hádžu stresory. Napríklad:

• Povedali sme vám, že na plánovanie misie budete mať štyri hodiny? Zmena plánov … teraz máte 15 minút. Vyriešte to.
• Stojíte pred dverami cieľového objektu? Hups. Zdá sa, že sme vám zadali nesprávne miesto. Je to 10 kilometrov západne. Užite si prechádzku
• Máte v pláne dostať sa nenápadne do objektu pomocou rebríka? Zabudnite na to. Inštruktor vezme rebrík a povie im, aby ste našli iný spôsob splnenia cieľa.
• Povedali sme vám, aby ste očakávali nepriateľskú silu ôsmich ľudí? No, prekvapenie … najali sme 150 ľudí, vašich nepriateľov. Poraďte si s nimi. Prispôsobte sa.

Preto sú SEALs také úspešné. Znovu a znovu a znovu premýšľajú, čo sa môže pokaziť, a potom precvičujú, čo urobia, ak sa to pokazí. Týmto spôsobom tréningu, ich už takmer nič neprekvapí. Veď si to už raz, v pokojných podmienkach nacvičovali.

Predvídajte prekážky. Pripravte sa na na ne.
Zmena, je charakteristikou života.Plánovanie je výborné. No hneď vzápätí, ako si pripravíte plán, počítajte s tým, že možno na ceste bude potrebné plán upraviť.

Schopnosť adaptovať sa na vzniknutú situáciu je tiež jednou z techník mentálnej odolnosti – ide o mentálnu flexibilitu.

Príspevok JE MOŽNÉ ZVLÁDAŤ NEOČAKÁVANÉ ZMENY S ĽAHKOSŤOU? je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

Psychická odolnosť je kľúčovou schopnosťou, ktorá zohráva rolu, keď jednotlivci a organizácie musia prekonať významné prekážky. Schopnosť byť flexibilný a rýchlo sa adaptovať na novú situáciu dramaticky ovplyvnia našu úroveň budúceho úspechu. Jednou zo zodpovedností vrcholového manažmentu je rozvíjať ľudí v oblastiach, ktoré vám zabezpečia prežitie.

Počas tohto extrémneho obdobia sme pozorovali množstvo stratégií a prístupov, ktoré využívajú spoločnosti všetkých veľkostí. Zatiaľ čo niektorí prijímajú technologický pokrok a ich vplyv, iní dúfajú, že ich podniky sa vrátia k „starému“ normálu. To, či redefinujete svoj obchodný model, alebo sa snažíte zlepšiť, čo ste vždy robili, môžete si byť istí, že v nasledujúcich mesiacoch a rokoch budete musieť čeliť významným výzvam. Je isté, že spôsob, akým budete reagovať a riešiť neúspechy a výzvy, bude určite určujúcim faktorom toho, ako vaše podnikanie prežije a bude prosperovať.

Firmu tvoria ľudia

Zmena sama o sebe nie je zdrojom konkurenčnej výhody. Skutočná konkurenčná výhoda je podmienená rýchlosťou, rozsahom a smerom, s ktorou sa organizácia mení. Zrýchlenie cyklu zmeny je závislé od pripravenosti zúčastnených. Ak ľudia nie sú na jednej palube, žiadne množstvo mítingov nezmení veci.

Ako sú vaši ľudia mentálne pripravení na zvládanie zmien? A ako sú na tom vaši lídri. Platí tu podobne ako aj v rodine – ak je spokojná matka, sú spokojné aj deti; ak je manažment odolný, sú spokojní aj ľudia, ktorých lídri vedú. Veď ako už prehlásil Darwin: ´Nie je to najsilnejší druh, ktorý prežije, ani nie najinteligentnejší, ale ten, ktorý najviac reaguje na zmenu´.
Ako ste na tom s psychickou odolnosťou a so zvládaním zmien?

Predstavte si firmu, ktorá prechádza radikálnymi zmenami. Dá sa očakávať, že účinky stresu, ktoré spôsobujú zmeny, budú škodlivé pre zamestnancov. Nakoniec môže ísť o ich živobytie. Práve týmto fenoménom sa zaoberala výskumná štúdia uskutočnená dvoma konzultantmi v oblasti riadenia.Počas dvanástich rokov študovali S. Maddi a D. Khoshaba zamestnancov veľkej americkej telekomunikačnej spoločnosti v čase, keď sa tento priemysel dereguloval. Spoločnosť sa neustále menila a hlavne dochádzalo k redukcii pracovných miest. To, čo však výskum ukázal, bolo najviac prekvapujúce.

Počas dvanásťročného obdobia, v ktorom sa štúdia uskutočnila, takmer 50% zamestnancov stratilo prácu a ďalšie dve tretiny zažili významné stresujúce životné udalosti (vrátane rozvodu, problémov duševného zdravia ako depresia a úzkosť a infarkty). Napriek tomu jedna tretina pracovníkov nielenže prežila obrovskú výzvu, ktorej čelili, ale aj prosperovala!

Maddi a Khoshaba (2006) vo svojej knihe nazvanej ‘Resilience at work: how to succeed no matter what life throws at you’ uvádzajú, že časť jednotlivcov, ktorých študovali, si udržali svoje pozície, resp. sa dostali na vyššie pozície, zatiaľ čo tí, ktorí stratili prácu, buď založili svoje vlastné spoločnosti, alebo prijali „strategicky dôležité“ zamestnanie v iných spoločnostiach.

Odolní zamestnanci

Na základe uvedených výsledkov sa až natíska otázka: Čím to je, že istá skupina prosperuje napriek nepriaznivej situácii? V čom sa títo zamestnanci odlišujú? Aké zručnosti majú odolní jednotlivci?

Viacero psychológov sa snažilo zistiť, čo spôsobuje, že istí zamestnanci sú napriek rôznym situáciám psychicky odolní. Medzi charakteristiky, ktorými disponujú odolní ľudia patria:
• Ochota podstúpiť výzvu – Ochota pustiť sa do náročnej úlohy, výzvy.
• Optimistický pohľad – zachovanie si viery v pozitívny záver, správne nastavenie mysle počas prekonávania nepríjemného obdobia.
• Myšlienková flexibilita – tendencia premýšľať o mnohých rôznych hľadiskách
• Riadenie emócií – schopnosť zvládať vypuklé emócie – prioritne svoje, ale aj druhých.
• Sebazdokonaľovanie – rozvoj alebo zlepšenie seba samého, sebareflexia, neustály proces učenia aj z neúspechov.
• Rozhodnosť – schopnosť rozhodnúť sa v náročnej situácii a prevziať zodpovednosť za rozhodnutie.
• Vnímanie reality – tendencia byť priamy, objektívny a presný pri vnímaní situácie, neskresľovanie reality.
• Vytrvalosť – tendencia pokračovať k cieľu aj napriek rôznym prekážkam.

Zistilo sa, že osobnostná črta odolnosti tlmí alebo zmierňuje negatívne účinky stresujúcich udalostí alebo nepriazni osudu (Jackson, Frito, & Edenborough, 2007).

Sú to ťažké dni – časy, ktoré odhaľujú,
kto naozaj ste, ukazujú vaše skutočné jadro.
Budete definovaní nielen tým, čo ste dosiahli,
ale aj tým, ako prežijete.

Tak, ako je možné odsledovať a skúmať odolnosť jednotlivca, je možné zistiť aj odolnosť firmy.

Aké je AQ vašej firmy?

Paul Stoltz, priekopník v oblasti adverzity manažmentu, sa zaoberal vzťahom medzi schopnosťou firmy reagovať na zmeny a schopnosťou jej zamestnancov zvládať tlak. Zistil, že medzi obidvomi premennými je silný vzťah.
Ako hovorí: „Existuje päť kontrolných znakov, že organizácia by mala uvažovať o preškolení, resp. výmene zamestnancov. Výstražné signály, ktoré by si manažment mal všímať sú: 1. Ľudia s ťažkosťami prijímajú zmeny. Ľudia bojujú o zachovanie súčasného stavu. 2. Inovácia je postupná a nemá zásadný prielom.“

Perfektný spôsob, ako odkryť firemné AQ je pozorovať správanie ľudí. Následne sa opýtať jednotlivcov, prečo urobili to, čo urobili. Neprestávajte v kladení otázky Prečo? – každá otázka pôjde o úroveň nižšie, až narazíte na skryté dno – podstatné, často nevypovedané pravidlo tohto správania. Takéto pravidlá, či normy sú veľmi vplyvnými prvkami organizačného správania.

Odolnosť sa dá trénovať
Odolnosť je aktívny, dynamický proces. Ako zistil Centre for Confidence and Wellbeing: „Dobrou správou je, že aj keď sa zdá, že sa niektorí ľudia narodia s väčšou odolnosťou ako iní, tí, ktorých odolnosť je nižšia, sa môžu naučiť, ako zvýšiť svoju schopnosť byť psychicky odolný“. Takže odolnosť sa dá zvýšiť!

Ako ja stále tvrdím – psychická odolnosť výrazne určuje našu kvalitu života. Odolní ľudi atrpia menej a kratšiu dobu. Preto má význam trénovať psychickú odolnosť – svoju, ako aj svojich zamestnancov.

TIPY NA POSILNENIE PSYCHICKEJ ODOLNOSTI VAŠICH ĽUDÍ:

Intenzívny tréningový program: MENTÁLNA ODOLNOSŤ

Školenie adverzity manažment:

https://gtog.eu/osobnostny-rozvoj/adverzity-management/

Školenie stres a mentálne zdravie

https://gtog.eu/stres-a-mentalne-zdravie/

Tip na darček pre vašich zamestnancov – ADVERZITY MANAŽMENT KARTIČKY

ZDROJE:
Salvatore r. Maddi (author), D: Resilience at Work: How to Succeed No Matter What Life Throws
http://whattheythink.com/articles/65015-resilience-perseverance-time-change/
https://hbr.org/2013/07/surprises-are-the-new-normal-r.html
Paul Scholtz: Adversity quotient
Jackson, Frito, & Edenborough: Personal resilience as a strategy for surviving and thriving in the face of workplace adversity

Príspevok AKO PSYCHICKÁ ODOLNOSŤ MÔŽE NAPOMÔCŤ FIRME PREŽIŤ je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

Nedávno som sa zúčastnila zaujímavého webinára, kde lektorka položila otázku, ako sa ľudia cítia, keď majú predávať svoj tovar, ponúkať svoje služby. Veľa účastníkov odpovedalo: ´Nepríjemne´. ´Mám pocit, že klientom niečo tlačím!´, ´Bojím sa opýtať o peniaze…´.

Častokrát to, čo nás stresuje najviac, sú naše myšlienky.

Ako chceme, aby sa nám darilo, ak živíme v sebe neužitočné myšlienky?
Čo s tým?

Zmeňte neužitočnú myšlienku
v konštruktívnu otázku.

Príklad:
• Máte strach z ponúkania svojich služieb – Akú hodnotu prinášam klientovi? Prečo by mal chcieť vlastniť náš produkt?
• Ak sa na vás valí množstvo práce a hovoríte si: ´Ja to nestihnem´ – Ako to zariadiť, aby som stihol/a?
• Ak máte strach z prepustenia? – Ako zmapovať situáciu u nás vo firme? Ako zistiť, či so mnou šéf počíta?
• Ak si hovoríte ˇJa to už nezvládnem´- Čo mám urobiť/zmeniť, aby som to zvládla? Ako to zvládajú iní? Čo potrebujem urobiť, aby…?

Správna otázka vás vytrháva z bludných myšlienok a dostáva do akcie.

Správna otázka, vás môže zachrániť
a nielen v biznise, ale aj v súkromí.

Príspevok POLOŽTE SI OTÁZKU je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

Príspevok ADVERZITY MANAŽMENT – Ako prekonať strach z odmietnutia? je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

Príspevok ADVERZITY MANAŽMENT – Odvaha čeliť tvrdým faktom je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

Jednou z techník, ako zvládať stres je technika nafúknutia. O čo ide? Dáte strachu voľné krídla a začnete preháňať. Predstavujete si, napríklad, čo najhoršie sa môže stať? Napr. vyhodia ma z práce, nebudem môcť platiť účty, prídeme o byt …

To je prvý krok – vyhodiť všetky svoje obavy von.

Tu však neskončíme.

Druhý krok je posunúť sa smerom k riešeniu. Čo by som robil, ak by to nastalo? Ako by som vyriešil situáciu? A zapíšte si všetky tipy, ktoré vás napadnú.

Napr. Čo by som robil, ak by som prišiel o všetky svoje peniaze?

A premýšľajte, čo viete robiť, ako by ste mohli speňažiť svoje know how, zručnosti, kde ste už všade pracovali, čo môžete poskytnúť; koho môžete osliviť zo svojej siete kontaktov.

Možno na čas sa budeme musieť uskromniť, prijať prácu, ktorá nebude úplne podľa našich očakávaní, no ide len o dočasný stav.

Veď ak máme zdravie – máme všetko.

… ostatné je len otázka nastavenia mysle.

Ďalšie techniky:

Príspevok ČO BY STE ROBILI, AK BY STE PRIŠLI O PRÁCU? je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

Príspevok ADVERZITY MANAŽMENT – 80 techník na posilnenie psychickej odolnosti je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.

Neexistuje niečo také, ako rodený psychicky odolný človek. Psychickú odolnosť si budujeme postupne počas života – niekedy nás na to spontánne pripraví prostredie, v ktorom sme vyrastali, udalosti, ktorými sme si prešli, inokedy potrebujeme cielene siahnuť po technikách, ktoré nám pomôžu prekonať náročné obdobie.

Má význam trénovať psychickú odolnosť? Zaiste. Nikdy neviete, kedy príde „šupa od života“. To sú momenty, ktoré preveria, ako na tom so psychickou silou sme. Častokrát v takýchto momentoch nie je čas čítať knihy, pátrať po technikách, ako sa udržať nad vodou. Preto má význam pracovať na svojej psychickej odolnosti priebežne, krôčik za krôčikom. Ako sa hovorí: ´Psychicky odolní ľudia trpia menej a kratšiu dobu´.

V ktorých oblastiach sa trénovať, aby ste ustáli náročné situácie?

Adverzita je téma, ktorej sa venujem už pár rokov a fascinuje má čím viac a viac. Po prehryzení sa teóriou, nech pochopím veci z vedeckejšej stránky, som začala študovať prípady ľudí, ktorí sa stratili v lese, džungli, na mori či horolezcoch, ktorí sa zranili a chceli si zachrániť život. Záver? Techniky na zvládanie zostávajú rovnaké – či ste športovec, bežný človek stratený v lese, alebo rodič, ktorý sa vysporadúva so závažnou chorobou svojho dieťaťa.

Ak chcete byť psychicky silní je potrebné pracovať na nasledovných oblastiach:

Dva hlavné piliere sú emócie a myseľ. Potrebujete vedieť zvládnuť vypuklé emócie a objaviť správny uhol pohľadu, ktorý vás reštartne, dodá energiu a silu ísť ďalej.

Emócie – ako skrotiť vypuklé emócie

Ako by ste reagovali, ak by vám teraz niekto oznámil, že sa ruší vaše pracovné miesto? Partner by vám poslal sms, že odchádza? Zaklopali by vám policajti na dvere a oznámili, že blízkej osobe sa niečo stalo? Započujete, ako sa ironicky niekto vyjadril na vašu adresu?
V takýchto situáciách nám ako prvé nám naskočia emócie.

Ak sa nimi necháme opantať a reagujeme na základe extrémnych emócií (pozitívnych, či negatívnych) – nie je to dobre. Volá sa to emočný reakcionizmus – možno si vybavíte pár prípadov, kedy vodič zbadal, ako auto pred ním havarovalo. Vybehol so zámerom, že dá inému šoférovi prvú pomoc, len v tom zmätku si pri vystupovaní z auta nestihol overiť situáciu na vozovke a podbehol pod auto… O toto ide.

Ako prvé, si potrebujeme vytvoriť odstup od situácie. Zastaviť sa, zreflektovať, čo sa deje okolo nás, čo to robí s nami. Potápači používajú častokrát na tento účel techniku STOP-MYSLI-KONAJ. Zastav sa, premysli si, ako zareaguješ a až potom konaj.

Inokedy (nemusí ísť len o vyhrotené situácie), no zrazu zistíte, že ste nervózny, že nie ste vo svojej koži. Na to je dôležité vedieť identifikovať spúšťač (Čo spôsobilo tieto vaše pocity? Zmapovať si, ktoré situáciu vo vás opakovane spúšťajú negatívne prežívanie…), ako aj typickú reakciu, ktorá nemusí byť vždy ideálna.

Ak si už vytvoríte odstup od situácie, porozumiete spúšťačom, dôležité je vedieť spracovať emócie. Nemusíme dať emóciám vždy voľný priebeh – nakričať, resp. držať v sebe pocity, nič nepovedať, keď nás niekto nahnevá. Dôležité je opäť sa zastaviť a navnímať, čo vlastne cítite. O akú emóciu ide? Tým, že sa naučíte pomenovať emócie, lepšie porozumiete aj tomu, čo sa vo vás deje. Čo je zaujímavé, emócie sa vždy prejavujú aj na telesnej úrovni – skúste sa najbližšie zastaviť a keď budete v nepohode, navnímať, v ktorej časti tela sa vám daná emócia prejavuje (niekto cíti stiahnutý žalúdok, iný bolesť hlavy, ďalší pichanie pri srdci…). Emócie sú previazané aj s našimi myšlienkami. Opäť je dobré pozrieť sa na to, aké myšlienky vám idú v hlave. A nakoľko všetko so všetkým súvisí, častokrát zistíte, že katastrofické scenáre, ktoré vám idú v hlave, či negatívna reč samého so sebou sú úzko spojené s vašim emočným prežívaním.

Na to, ako zvládnuť vypuklé emócie existuje množstvo techník. Častokrát už len séria týchto pár krokov – odstup od situácie, pohľad dnu, čo cítite, čo vám ide v hlave, vytvorí priestor medzi situáciou, ktorá vás znepokojila a reakciou, ktorú následne vyprodukujete. V tom priestore máte šancu lepšie porozumieť, o čo ide a ako chcete zareagovať – a hlavne, častokrát sa už pri týchto krokoch ukľudníte.

MYSEĽ – na uhle pohľadu záleží…

Druhú veľkú oblasť predstavuje práca s mysľou.

Ako prvé – akceptácia reality.
Častou chybou, ktorej sa ľudia dopúšťajú je, že popierajú realitu: ´To, že ma nepozvali na meeting, hoci ostatní z oddelenia tam idú, istotne nesúvisí s ´prepúšťaním vo firme.´; ´To, že som čoraz unavenejší je normálne, veď starnem.´; ´To, že partner sa vracia z práce čoraz neskôr – veď sme spolu už sto rokov, to je normálne…´ To, že sa náš produkt nepredáva – klienti ho opäť budú chcieť a bude sa opät predávať ako teplé rožky…istotne to tak bude´.

Znie to jasne, ale v jednom sme pri zvládaní ťažkých situácií boli všetci – v popretí. Čo majú spoločné ľudia, ktorí prežili život ohrozujúce situácie?
Prechádzajú cez „štádiá smútku“ – od popierania až po akceptáciu reality rýchlejšie.

O živote a smrti nakoniec rozhoduje schopnosť si chybu uvedomiť a prispôsobiť sa.
Aj to najnehostenejšie prostredie vám dovolí pár prehreškov,
keď zrevidujete svoje správanie a včas sa zachováte správne.

V živote sa častokrát správame ako turista, ktorý sa stratil v prírode – stačí ´neaktualizovať si mentálnu mapu´, a následne sa človek rúti do stratena, hoci sa vám okolitá krajina snaží povedať, že idete zlým smerom. Akonáhle sa zapozeráte do mapy a začnete prenášať múdrosti typu: Aha, to jazero vyschlo´, alebo ´Ten balvan sa mohol pohnúť ´, malo by sa vám rozsvietiť v hlave varovné svetlo. Nútite totiž skutočnosť prispôsobiť sa vašim očakávaniam, namiesto toho, aby ste videli to, čo tam naozaj je. Orientační bežci tomu hovoria ´ohnúť mapu´.
Ak budete ohýbať mapu dlho, hoci vaše zmysly vás upozorňujú na niečo iné, môže to dopadnúť zle. Nestane sa tak hneď. Najskôr pocítite náznak dezorientácie ´Aha, toto už nevypadá ako Volovec´. Potom sa zmenia lesy, nespoznávate jediný z prírodných orientačných bodov.
Prežitie organizmu závisí na zhode medzi mentálnou mapou a okolitým prostredím. Majte odvahu pozrieť sa pravde do očí.

Ak už budete vnímať realitu (áno, som chorý, áno, tento projekt nie je profitabilný…) – ďalšou výzvou, pred ktorou budete stáť je vytvoriť si správny postoj k situácii. Na situáciu sa môžeme pozerať z viacerých uhlov pohľadu (no častokrát zostaneme zaseknutý v jednom z nich). Vedieť sa pozrieť na situáciu z prospešnejšieho uhla pohľadu, dať si pozor na to, ako sa o situácii vyjadrujeme, resp. vytvoriť si sociálny oporný systém – obklopiť sa ľuďmi, ktorý nás povzbudia, ktorí nám ten iný uhol pohľadu ukážu, veľmi pomáha .
Na túto oblasť opäť existuje veľké množstvo užitočných techník.

Ďalšia oblasť, ktorá nám pomôže prežiť a ktorú potrebujeme trénovať, je vynachádzavosť. Vo veľa situáciách máme pocit, že nám niečo k úspešnému zvládnutiu situácie chýba. Akoby sme skôr videli ten chýbajúci dielik k vyriešeniu úlohy. Čo tak zmeniť uhol pohľadu? Vždycky je výzva vystačiť si s tým, čo máte po ruke.
Záchranári sa neprestávajú čudovať, koľko ľudí zomrie, napriek tomu, že majú k dispozícii skoro všetko, čo potrebujú k tomu, aby prežili. John Leach hovorí: „Boli vyzdvihnuté obete zo záchranných člnov vybavených pohotovostnými krabicami (svetlice, jedlo, lekárnička a ďalšie), ktoré nikto ani neotvoril a dôležitý obsah nepoužil. Niekto to jednoducho príliš skoro vzdá”.

V náročných situáciách má každý obmedzené množstvo zdrojov. Iba vďaka správnemu hospodáreniu s týmito zdrojmi nám preživší (tí, čo prežili náročné situácie na hranici života a smrti), ako aj tí, čo vyviazli úspešne z náročných situácií, môžu rozprávať svoje príbehy.
Dôležité je správne narábať so zdrojmi a hľadať kreatívne riešenia – také, ktoré by nás v prvom momente nenapadli. Skombinovať rôzne možnosti, nahradiť zdroje niečím iným…

A posledná oblasť, ktorá sa týka mysle je vytrvalosť.
Koľkokrát ste podľahli nutkaniu a nešli si zacvičiť, kvôli zlému počasiu, či zlej nálade v sebe. Koľko ľudí bolo na dosah úspešného dokončenia projektu, no vzdali to tesne pred finále. Ako hovorí čínske príslovie: Nedosiahneš svojho cieľa tým, že kráčaš len v dňoch, keď svieti slnko.
Čo vedie mladých mužov k zvládnutiu Pekelného týždňa, ak sa chcú stať súčasťou SEAL? Čo vedie učiteľov k vytrvalosti, ktorí pracujú v ťažkých podmienkach? Ako zistila Angela Duckworth vo všetkých týchto rozličných kontextov vystupovala jedna charakteristika, ktorá sa ukázala ako významný ukazovateľ úspechu. Nebolo to IQ, sociálna inteligencia, výzor, talent.
Bol to GRIT.
GRIT je vášeň a vytrvalosť pri dosahovaní dlhodobých cieľov. Byť odhodlaný znamená mať výdrž. Mať odhodlanosť znamená byť verný svojej budúcnosti deň čo deň. Nie týždeň. Nie mesiac. Ale roky. Znamená to tvrdo pracovať, aby sa budúcnosť stala realitou. Odhodlanie znamená žiť, akoby život bol maratón a nie šprint. A opäť sa dostávame na začiatok – k emóciám a ku kontrole impulzov.

Nie je dôležité, ako sa kto snaží.
Aké prekážky musí prekonať.
Dôležité je to, čo ostáva.

Talent vás neurobí odhodlanými. Vieme, že existuje veľa talentovaných ľudí, ktorí nedoťahujú záväzky do konca. Ako hovorí tréner John Wooden: „Som presvedčený, že schopnosti vás môžu dostať na vrchol, ale je potrebný charakter, aby vás tam udržal (…) Je príliš jednoduché (…) začať si namýšľať, že schopnosti môžete len tak automaticky „zapnúť“, bez náležitej prípravy. Potrebujete skutočný charakter, aby ste naďalej pracovali rovnako tvrdo alebo dokonca tvrdšie, keď ste sa už raz dostali na vrchol. Keď čítate o športovcovi alebo tíme, ktorý vyhráva stále znova a znova, pripomeňte si: nad ich schopnosťami stojí charakter.“

Vytrvať znamená „nevzdávať sa“, bez ohľadu na to, aké ťažké veci môžu nastať. Trénujte sa v tom. Vymýšľajte si malé výzvy: denne cvičiť minimálne 30 minút po dobu troch mesiacov, zapísať sa na jazykovú kurz a naozaj absolvovať všetky lekcie, nenakúpiť si nič na oblečenie, resp. nevypiť ani kvapku alkoholu po dobu troch mesiacov… Príležitosti na tréning je veľa.
Niekedy, keď trénujem túto oblasť, sa ma známi pýtajú, prečo to robím, čo mi to dáva … okrem iných vecí, nádherne sa trénujete v sebadisciplíne, ovládaní pohnútok. Vyskúšajte!

Krok vpred

Už viete, na ktorých oblastiach pracovať. Jedna vec je o tom čítať, druhá sa pustiť do práce.
Vyberte si jednu z oblastí a začnite sa v nej zdokonaľovať.

Je jedno, po čom človek túži, či je športovec, alebo nie. Na ceste za splnením snov sa bude stretávať s prekážkami. Vybudujte si vnútorné svaly, ktoré vás podržia v čase búrok.

Ak sa máte záujem rozvíjaťv tejto téme, prinášame Vám niekoľko tipov:

Adverzity manažment kartičky – 80 techník na posilnenei mentálnej odolnosti

Kurz Adverzity manažment pre firmy

Živý webinár na tému Mentálna odolnosť

Príspevok ADVERZITY MANAGEMENT – AKO POSILŇOVAŤ SVOJU PSYCHICKÚ ODOLNOSŤ je zobrazený ako prvý na Ivana Miklovič.