ADVERZITY MANAGEMENT – AKO POSILŇOVAŤ SVOJU PSYCHICKÚ ODOLNOSŤ

Málokedy sa život vyvíja podľa našich očakávaní. Práca, podnikanie, šport, všeobecne život sa veľmi často podobá prekážkovému behu. Čo robíte, keď sa život skomplikuje a naberie úplne iný smer, než ste očakávali? Ako odpovedáte na prekážky v živote? Ako zvládate adverzitu (tlak)?

Neexistuje niečo také, ako rodený psychicky odolný človek. Psychickú odolnosť si budujeme postupne počas života – niekedy nás na to spontánne pripraví prostredie, v ktorom sme vyrastali, udalosti, ktorými sme si prešli, inokedy potrebujeme cielene siahnuť po technikách, ktoré nám pomôžu prekonať náročné obdobie.

Má význam trénovať psychickú odolnosť? Zaiste. Nikdy neviete, kedy príde „šupa od života“. To sú momenty, ktoré preveria, ako na tom so psychickou silou sme. Častokrát v takýchto momentoch nie je čas čítať knihy, pátrať po technikách, ako sa udržať nad vodou. Preto má význam pracovať na svojej psychickej odolnosti priebežne, krôčik za krôčikom. Ako sa hovorí: ´Psychicky odolní ľudia trpia menej a kratšiu dobu´.

V ktorých oblastiach sa trénovať, aby ste ustáli náročné situácie?

Adverzita je téma, ktorej sa venujem už pár rokov a fascinuje má čím viac a viac. Po prehryzení sa teóriou, nech pochopím veci z vedeckejšej stránky, som začala študovať prípady ľudí, ktorí sa stratili v lese, džungli, na mori či horolezcoch, ktorí sa zranili a chceli si zachrániť život. Záver? Techniky na zvládanie zostávajú rovnaké – či ste športovec, bežný človek stratený v lese, alebo rodič, ktorý sa vysporadúva so závažnou chorobou svojho dieťaťa.

Ak chcete byť psychicky silní je potrebné pracovať na nasledovných oblastiach:

Dva hlavné piliere sú emócie a myseľ. Potrebujete vedieť zvládnuť vypuklé emócie a objaviť správny uhol pohľadu, ktorý vás reštartne, dodá energiu a silu ísť ďalej.

Emócie – ako skrotiť vypuklé emócie

Ako by ste reagovali, ak by vám teraz niekto oznámil, že sa ruší vaše pracovné miesto? Partner by vám poslal sms, že odchádza? Zaklopali by vám policajti na dvere a oznámili, že blízkej osobe sa niečo stalo? Započujete, ako sa ironicky niekto vyjadril na vašu adresu?
V takýchto situáciách nám ako prvé nám naskočia emócie.

Ak sa nimi necháme opantať a reagujeme na základe extrémnych emócií (pozitívnych, či negatívnych) – nie je to dobre. Volá sa to emočný reakcionizmus – možno si vybavíte pár prípadov, kedy vodič zbadal, ako auto pred ním havarovalo. Vybehol so zámerom, že dá inému šoférovi prvú pomoc, len v tom zmätku si pri vystupovaní z auta nestihol overiť situáciu na vozovke a podbehol pod auto… O toto ide.

Ako prvé, si potrebujeme vytvoriť odstup od situácie. Zastaviť sa, zreflektovať, čo sa deje okolo nás, čo to robí s nami. Potápači používajú častokrát na tento účel techniku STOP-MYSLI-KONAJ. Zastav sa, premysli si, ako zareaguješ a až potom konaj.

Inokedy (nemusí ísť len o vyhrotené situácie), no zrazu zistíte, že ste nervózny, že nie ste vo svojej koži. Na to je dôležité vedieť identifikovať spúšťač (Čo spôsobilo tieto vaše pocity? Zmapovať si, ktoré situáciu vo vás opakovane spúšťajú negatívne prežívanie…), ako aj typickú reakciu, ktorá nemusí byť vždy ideálna.

Ak si už vytvoríte odstup od situácie, porozumiete spúšťačom, dôležité je vedieť spracovať emócie. Nemusíme dať emóciám vždy voľný priebeh – nakričať, resp. držať v sebe pocity, nič nepovedať, keď nás niekto nahnevá. Dôležité je opäť sa zastaviť a navnímať, čo vlastne cítite. O akú emóciu ide? Tým, že sa naučíte pomenovať emócie, lepšie porozumiete aj tomu, čo sa vo vás deje. Čo je zaujímavé, emócie sa vždy prejavujú aj na telesnej úrovni – skúste sa najbližšie zastaviť a keď budete v nepohode, navnímať, v ktorej časti tela sa vám daná emócia prejavuje (niekto cíti stiahnutý žalúdok, iný bolesť hlavy, ďalší pichanie pri srdci…). Emócie sú previazané aj s našimi myšlienkami. Opäť je dobré pozrieť sa na to, aké myšlienky vám idú v hlave. A nakoľko všetko so všetkým súvisí, častokrát zistíte, že katastrofické scenáre, ktoré vám idú v hlave, či negatívna reč samého so sebou sú úzko spojené s vašim emočným prežívaním.

Na to, ako zvládnuť vypuklé emócie existuje množstvo techník. Častokrát už len séria týchto pár krokov – odstup od situácie, pohľad dnu, čo cítite, čo vám ide v hlave, vytvorí priestor medzi situáciou, ktorá vás znepokojila a reakciou, ktorú následne vyprodukujete. V tom priestore máte šancu lepšie porozumieť, o čo ide a ako chcete zareagovať – a hlavne, častokrát sa už pri týchto krokoch ukľudníte.

MYSEĽ – na uhle pohľadu záleží…

Druhú veľkú oblasť predstavuje práca s mysľou.

Ako prvé – akceptácia reality.
Častou chybou, ktorej sa ľudia dopúšťajú je, že popierajú realitu: ´To, že ma nepozvali na meeting, hoci ostatní z oddelenia tam idú, istotne nesúvisí s ´prepúšťaním vo firme.´; ´To, že som čoraz unavenejší je normálne, veď starnem.´; ´To, že partner sa vracia z práce čoraz neskôr – veď sme spolu už sto rokov, to je normálne…´ To, že sa náš produkt nepredáva – klienti ho opäť budú chcieť a bude sa opät predávať ako teplé rožky…istotne to tak bude´.

Znie to jasne, ale v jednom sme pri zvládaní ťažkých situácií boli všetci – v popretí. Čo majú spoločné ľudia, ktorí prežili život ohrozujúce situácie?
Prechádzajú cez „štádiá smútku“ – od popierania až po akceptáciu reality rýchlejšie.

O živote a smrti nakoniec rozhoduje schopnosť si chybu uvedomiť a prispôsobiť sa.
Aj to najnehostenejšie prostredie vám dovolí pár prehreškov,
keď zrevidujete svoje správanie a včas sa zachováte správne.

V živote sa častokrát správame ako turista, ktorý sa stratil v prírode – stačí ´neaktualizovať si mentálnu mapu´, a následne sa človek rúti do stratena, hoci sa vám okolitá krajina snaží povedať, že idete zlým smerom. Akonáhle sa zapozeráte do mapy a začnete prenášať múdrosti typu: Aha, to jazero vyschlo´, alebo ´Ten balvan sa mohol pohnúť ´, malo by sa vám rozsvietiť v hlave varovné svetlo. Nútite totiž skutočnosť prispôsobiť sa vašim očakávaniam, namiesto toho, aby ste videli to, čo tam naozaj je. Orientační bežci tomu hovoria ´ohnúť mapu´.
Ak budete ohýbať mapu dlho, hoci vaše zmysly vás upozorňujú na niečo iné, môže to dopadnúť zle. Nestane sa tak hneď. Najskôr pocítite náznak dezorientácie ´Aha, toto už nevypadá ako Volovec´. Potom sa zmenia lesy, nespoznávate jediný z prírodných orientačných bodov.
Prežitie organizmu závisí na zhode medzi mentálnou mapou a okolitým prostredím. Majte odvahu pozrieť sa pravde do očí.

Ak už budete vnímať realitu (áno, som chorý, áno, tento projekt nie je profitabilný…) – ďalšou výzvou, pred ktorou budete stáť je vytvoriť si správny postoj k situácii. Na situáciu sa môžeme pozerať z viacerých uhlov pohľadu (no častokrát zostaneme zaseknutý v jednom z nich). Vedieť sa pozrieť na situáciu z prospešnejšieho uhla pohľadu, dať si pozor na to, ako sa o situácii vyjadrujeme, resp. vytvoriť si sociálny oporný systém – obklopiť sa ľuďmi, ktorý nás povzbudia, ktorí nám ten iný uhol pohľadu ukážu, veľmi pomáha .
Na túto oblasť opäť existuje veľké množstvo užitočných techník.

Ďalšia oblasť, ktorá nám pomôže prežiť a ktorú potrebujeme trénovať, je vynachádzavosť. Vo veľa situáciách máme pocit, že nám niečo k úspešnému zvládnutiu situácie chýba. Akoby sme skôr videli ten chýbajúci dielik k vyriešeniu úlohy. Čo tak zmeniť uhol pohľadu? Vždycky je výzva vystačiť si s tým, čo máte po ruke.
Záchranári sa neprestávajú čudovať, koľko ľudí zomrie, napriek tomu, že majú k dispozícii skoro všetko, čo potrebujú k tomu, aby prežili. John Leach hovorí: „Boli vyzdvihnuté obete zo záchranných člnov vybavených pohotovostnými krabicami (svetlice, jedlo, lekárnička a ďalšie), ktoré nikto ani neotvoril a dôležitý obsah nepoužil. Niekto to jednoducho príliš skoro vzdá“.

V náročných situáciách má každý obmedzené množstvo zdrojov. Iba vďaka správnemu hospodáreniu s týmito zdrojmi nám preživší (tí, čo prežili náročné situácie na hranici života a smrti), ako aj tí, čo vyviazli úspešne z náročných situácií, môžu rozprávať svoje príbehy.
Dôležité je správne narábať so zdrojmi a hľadať kreatívne riešenia – také, ktoré by nás v prvom momente nenapadli. Skombinovať rôzne možnosti, nahradiť zdroje niečím iným…

A posledná oblasť, ktorá sa týka mysle je vytrvalosť.
Koľkokrát ste podľahli nutkaniu a nešli si zacvičiť, kvôli zlému počasiu, či zlej nálade v sebe. Koľko ľudí bolo na dosah úspešného dokončenia projektu, no vzdali to tesne pred finále. Ako hovorí čínske príslovie: Nedosiahneš svojho cieľa tým, že kráčaš len v dňoch, keď svieti slnko.
Čo vedie mladých mužov k zvládnutiu Pekelného týždňa, ak sa chcú stať súčasťou SEAL? Čo vedie učiteľov k vytrvalosti, ktorí pracujú v ťažkých podmienkach? Ako zistila Angela Duckworth vo všetkých týchto rozličných kontextov vystupovala jedna charakteristika, ktorá sa ukázala ako významný ukazovateľ úspechu. Nebolo to IQ, sociálna inteligencia, výzor, talent.
Bol to GRIT.
GRIT je vášeň a vytrvalosť pri dosahovaní dlhodobých cieľov. Byť odhodlaný znamená mať výdrž. Mať odhodlanosť znamená byť verný svojej budúcnosti deň čo deň. Nie týždeň. Nie mesiac. Ale roky. Znamená to tvrdo pracovať, aby sa budúcnosť stala realitou. Odhodlanie znamená žiť, akoby život bol maratón a nie šprint. A opäť sa dostávame na začiatok – k emóciám a ku kontrole impulzov.

Nie je dôležité, ako sa kto snaží.
Aké prekážky musí prekonať.
Dôležité je to, čo ostáva.

Talent vás neurobí odhodlanými. Vieme, že existuje veľa talentovaných ľudí, ktorí nedoťahujú záväzky do konca. Ako hovorí tréner John Wooden: „Som presvedčený, že schopnosti vás môžu dostať na vrchol, ale je potrebný charakter, aby vás tam udržal (…) Je príliš jednoduché (…) začať si namýšľať, že schopnosti môžete len tak automaticky „zapnúť“, bez náležitej prípravy. Potrebujete skutočný charakter, aby ste naďalej pracovali rovnako tvrdo alebo dokonca tvrdšie, keď ste sa už raz dostali na vrchol. Keď čítate o športovcovi alebo tíme, ktorý vyhráva stále znova a znova, pripomeňte si: nad ich schopnosťami stojí charakter.“

Vytrvať znamená „nevzdávať sa“, bez ohľadu na to, aké ťažké veci môžu nastať. Trénujte sa v tom. Vymýšľajte si malé výzvy: denne cvičiť minimálne 30 minút po dobu troch mesiacov, zapísať sa na jazykovú kurz a naozaj absolvovať všetky lekcie, nenakúpiť si nič na oblečenie, resp. nevypiť ani kvapku alkoholu po dobu troch mesiacov… Príležitosti na tréning je veľa.
Niekedy, keď trénujem túto oblasť, sa ma známi pýtajú, prečo to robím, čo mi to dáva … okrem iných vecí, nádherne sa trénujete v sebadisciplíne, ovládaní pohnútok. Vyskúšajte!

Krok vpred

Už viete, na ktorých oblastiach pracovať. Jedna vec je o tom čítať, druhá sa pustiť do práce.
Vyberte si jednu z oblastí a začnite sa v nej zdokonaľovať.

Je jedno, po čom človek túži, či je športovec, alebo nie. Na ceste za splnením snov sa bude stretávať s prekážkami. Vybudujte si vnútorné svaly, ktoré vás podržia v čase búrok.