Čo som sa naučila v rozhovore s rodičmi, ktoré mali onkologické dieťatko

Je normálne, keď sa stane zlá udalosť, že si ľudia kladú otázku „Prečo?“. „Prečo sa to stalo mne/nám?“…

Otázka Prečo? je nebezpečná.
Nikdy nezistíte presnú odpoveď na túto otázku (môžete mať len dohady).
Dokonca je táto otázka riskantná v jednej veci – môže viesť ak k depresívnym myšlienkám.

Hneď prvá rodina, s ktorou som viedla rozhovor, ma očarila svojím prístupom, nastavením mysle.

Nevedomky sa VYHÝBALI OTÁZKE PREČO.
Ako mi povedala mamina malého chlapčeka, otázka „Prečo?“, bola to pre ňu zbytočná otázka. Skôr nad tým uvažovala: „Prišlo to a je dôležité sústrediť sa na to, čo s tým urobíme.“

Nech sa stalo čokoľvek, áno, je potrebné prejsť údolím smútenia, aj to má svoj význam, no v istom bode je dôležité podniknúť kroky na zvládnutie situácie.
Urobiť jeden krok.
Potom ďalší.
Čo najlepšie zvládnuť konkrétny deň.

Ako sa raz vyjadrila hlavná hrdinka knihy Odsúdené prežiť (ktorá bola tehotná v koncentračnom tábore), dôležité je prežiť daný deň (aby doktor Mengele neprišiel na to, že je tehotná, aby sa jej čo najdlhšie podarilo ukryť rastúce bruško, aby mala dostatok jedla…).

PREŽIŤ DEŇ, ZVYŠOK SA O SEBA POSTARÁ.

Podobne uvažovala aj mamina onkologického chlapčeka: „Raz toto bude len spomienka. Toľko detí to zvládlo, zvládneme to aj my. Uvedomovali sme si, že človek nikdy nevie, čo sa stane. Vtedy človek žije len pre ten jeden jediný deň, ktorý je a nevie, čo príde zajtra, pozajtra, lebo to sa mení z hodiny na hodinu“.

FOKUSOVALI MYSEĽ INÝM SMEROM.

„Občas k vám prichádzajú zlé myšlienky. Zakrádajú sa predstavy o rôznych blízkych, myšlienky typu ´čo keď…´.. Ja som v tých momentoch skopol tu myšlienku preč“ – vyjadril sa otecko chlapčeka.

A o to ide.


za to nemôžete.
AK JU VŠAK ROZVÍJATE ĎALEJ,
KATASROFIZUJETE,
ZA TO STE NAPLNO ZODPOVEDNÍ.

Dávajte pozor, aké myšlienky živíte v hlave.
Ak s aniečoho bojíte – strach vás chce na niečo upozorniť.
Nerozvíjajte však v hlave strach, neničte sa.
Využite „múdrosť“ strachu – podniknite kroky k akcii,
k tomu, aby ste zabránili katastrofickému scenáru.

A niekedy nepotrebujete robiť nič.
Len prijať udalosť (áno, aj toto je súčasťou môjho životného príbehu)
a nechať nepríjemné obdobie, nech odznie…