Čo som sa naučila v rozhovore s rodičmi, ktoré mali onkologické dieťatko

„Prečo ja?“

Otázka, ktorá sa nám neraz ozýva v tichu bolestivých období. Keď čelíme vážnej chorobe, strate milovaného, nečakanej diagnóze či rozvodu… keď sa život zrazu stane príliš ťažkým, príliš neistým.
Utrpenie je súčasťou ľudskej skúsenosti. A predsa…

Čo ak práve v týchto najťažších chvíľach začína klíčiť niečo cenné?
Čo ak bolesť neprichádza len preto, aby nám niečo zobrala, ale aby nás prebudila a premieňala?

Keď prekonáme náročné obdobia, často sa neskôr pozeráme späť a rekapitulujeme

Na záver jedného z rozhovorov som sa rodičov opýtala:
„Čo vám toto obdobie dalo? Čo sa vo vás a vo vašom živote zmenilo?“

Ich odpovede ma prekvapili. Každý jeden z nich uvádzal pozitívne zmeny. Nie napriek, ale vďaka tomu, čo prežili.
Časté odpovede, ktoré sa vyskytovali boli:

  • Zmenilo sa všetko. Už nič nie je ako predtým.

„Problémy typu, čo si oblečiem, vám už prídu banálne. Je to možno zvláštne – no choroba nám veľa dala. Aj zobrala: pokoj, pár priateľov, ktorí sa s nami už intenzívne nekamarátia, ale to sa po čase nahradí… Ale veľa nám dala: Iný pohľad na svet. Stali sme sa viac rodinou, akú som vždy chcela mať. Dalo nám to nový domov. Spoznali sme veľa nových ľudí, dobrých známych, s ktorými sme na jednej lodi“.

• Zmenil sa rebríček priorít

Ako to už v živote býva, po prejdení náročných situácií sa nám rebríček priorít zásadne zmení. Otec jednej z rodín si uvedomil, že kariéra je síce dôležitá, ale nemôže byť na prvom mieste. Je to možno také všeobecné, ale pokiaľ sa nestanú ľuďom zásadné veci v živote, tak nezmenia svoje správanie a svoje priority.

„Zmenil sa mi komplet pohľad na život. Zmenilo mi to priority. Nepodstatné veci sú nepodstatné veci. Témy, nad ktorými som sa trápila predtým, teraz stratili význam. Som priamejšia – keď niečo nechcem, poviem to. Na prvom mieste je dieťa a zdravie. Som úplne iný človek. Som istotne silnejšia.“

Ďalšia mamina sa vyjadrila, že pre ňu stratilo význam množstvo vecí, ktoré predtým boli podstatné. Obaja s manželom sa začali sústreďovať na to, čo má hodnotu a význam: vzťahy a pomoc ostatným. No v dennodennom živote najvýraznejšie vnímajú, že spomalili a začali viac vnímať bežné veci okolo seba.

• Stmelilo to rodinu. Sme silnejší, než predtým

Keď rodina narazí na náročné situácie, je to zároveň test súdržnosti. Niektorých to rozdelí na isté obdobie, niektorých úplne a niektorých ťažká životná situácia stmelí ešte viac.

Ja som sa stretávala s rodinami, ktoré to ustáli (čo nie je samozrejmosť). Po prejdení tohto obdobia vnímajú ešte väčšiu súdržnosť: „Napriek všetkému nás toto obdobie ako rodinu spojilo – sme silnejší a vieme, že spolu zvládneme čokoľvek.“

• Obnovili sme okruh priateľov

Náročné momenty sú aj obdobím testovania vzťahov. Akoby čistejšie vnímame jednotlivé charaktery, resp. motívy, o čom naše vzťahy boli. No nie je to len o druhých – ako sa meníme my, mení sa aj naše okolie…

„Vytriedilo to veľa ľudí zo života. Veľa ľudí sa informovalo, no akoby čakali negatívne správy. Veľa priateľov už nie sú priateľmi. Informovali sa, ako sa máme, no keď som im odpísala, že dobre, už sa viac neozvali. Zostali naozaj len tí skalní, s ktorými udržujeme vzťahy doteraz. Prídu, porozprávajú sa aj pri káve, nielen cez internet.“

• Najťažšie obdobie môže byť aj tým najkrajším

Niekedy nastane paradoxná situácia. Obdobím, keď sa nám dejú nepríjemné veci v živote, by sme najradšej prebehli rýchlosťou blesku. Vymazali zo svojho života a opäť sa vrátili do normálu. A predsa. Po čase môžeme zistiť, že to bolo svojím spôsobom nádherné obdobie. Ako sa vyjadrila jedna mamina: „Možno to pre niekoho bude znieť divne, ale pre mňa to bolo celkom pekné obdobie. So synom sme trávili veľké množstvo času, čo nás neuveriteľne zblížilo a prepojilo. On totiž cítil veľkú lásku, ktorú sme mu dávali, a to mu tiež pomohlo. Neuvedomoval si to, ale keď raz bude väčší, tak si o tom spolu porozprávame… ako sme od života dostali novú šancu.“

• Keď bolesť dostane zmysel – Nájdenie novej roly v živote

„Nikdy by som neverila, že z bolesti môže vzniknúť niečo také silné,“ priznala mi jedna z mám, ktorej dieťa bojovalo s rakovinou. Dnes robí osvetu, mentoruje iných rodičov, ktorí prechádzajú tým, čím kedysi prechádzala ona. Hovorí o nádeji. O sile bojovať. O tom, že aj keď vypadnú vlasy – narastú nové.

Zmenila sa. Našla novú rolu – nie len ako mama, ale aj ako hlas. Hlas podpory, odvahy a svetla vo chvíľach, keď sa iní topia v tme.

Všetky tie slová, ktoré kedysi potrebovala počuť ona sama, dnes ponúka druhým. A robí to s takou ľahkosťou, akoby už poznala koniec príbehu. No ten koniec nikdy nie je istý. A práve preto je jej viera taká silná.

Mnohé rodiny, ktoré by predtým len prešli okolo neziskových organizácií bez povšimnutia, dnes stoja v prvých radách. Pomáhajú. Zdieľajú. Propagujú. Hovoria nahlas to, čo si iní len myslia:
„Ľudia si ani neuvedomujú, ako veľmi tieto organizácie pomáhajú.“

Niekedy je to bolesť, ktorá nás zobudí

Zmení optiku. Prinúti nás prehodnotiť priority. A ukáže nám, čo naozaj znamená mať zmysel.
Nie pre seba. Ale pre druhých.
A možno práve vtedy – keď v bolesti objavíme vyšší zmysel – náš život naberie iný rozmer.

Utrpenie si nevyberáme. No to, ako naň zareagujeme, je často to jediné, čo máme pod kontrolou. A práve tu môže začať nový príbeh – iný pohľad, nová rola, nové hodnoty, nové vzťahy… nový zmysel.

Katka, jedna z mám, uzavrela rozhovor slovami, ktoré vo mne zarezonovali:
„Prajeme všetkým, aby sa im takéto situácie vyhýbali. A keď už prídu, nech náš príbeh inšpiruje. Aby boli silní. A zvládli čokoľvek, čo život prinesie.“

A čo váš život?

Prešli ste náročným obdobím?
Čo dobré vďaka tomu vzniklo?