Malý myšlienkový experiment
Koučingový model GROW už asi poznáte. Premýšľali ste niekedy nad tým, ako by to vyzeralo, ak by sme spojili GROW s prvkami systemiky (systemického koučingu)?
Pozývam Vás nahliadnuť do tohto malého myšlienkového experimentu.
Prečo sme sa rozhodli zaexperimentovať?
Ako sme už písali vyššie, GROW je dosť rozšírený a populárny model. Prečo? Oproti systemike je ľahšie uchopiteľný pre ľudí, ktorí neabsolvovali nejaké rozsiahlejšie vzdelávanie v koučingu. Zaiste, vo veľa situáciách je použiteľný, no nie je to všeliek na všetko. Dokonca niektoré momenty z GROW majú aj svoje úskalia. Práve toto bol dôvod, kedy sme sa rozhodli zaexperimentovať a inovovať GROW a v rámci GROW využiť prvky systemického koučingu.
Predpokladajme, že sa nevenujete priamo koučingu, ale len chcete využívať prvky koučingu v komunikácii. Zistili ste, že keď kladiete otázky a pátrate po videní sveta druhého, ľahšie sa vám naňho napája a ľahšie dosahujete ciele. Takže si predstavte, že prídete na predajné stretnutie, kde chcete zistiť, ako môžete byť užitočný pre druhú stranu, alebo ste manažér a vediete stretnutie so svojim zamestnancom (hodnotiaci rozhovor, riešenie konfliktov medzi členmi tímu …)…
Ako bude vyzerať GROW s prvkami systemiky pri vedení takýchto stretnutí?
Predstavte si, že prídu za vami dvaja členovia tímu, ktorí majú medzi sebou spor. Keďže si ho nevedia vyriešiť medzi sebou, očakávajú od vás, že situáciu rozluskenete.
Ako prvé bude potrebné ujasnenie témy:
O čo ide?
Akou témou sa budeme zaoberať?
1. G (goal) – v klasickom modeli ide o stanovenie cieľov
Čo očakávate od tohto stretnutia?
Čo má byť výsledkom tohto stretnutia?
Podľa čoho spoznáte, že stretnutie bolo pre vás užitočné?
Dosť často druhá strana vyjadruje svoje potreby vo forme sťažnosti. Niečoho negatívneho, čo ju trápi. Vašou úlohou je preklopiť tento negatívny scenár (to, čo osoba nechce, sťažnosť) do pozitívneho scenára (to, čo osoba chce, žiadosť). Pozor – niekedy sú tieto dve dimenzie dva úplne odlišné svety.
Ako by ste si želali, aby táto situácia vyzerala?
Ako by ste si to predstavovali?
Ako by to vyzeralo v ideálnom (optimálnom) prípade?
S čím by ste chceli odchádzať po … minútach?
Ako spoznáte, že ste to už dosiahli?
Keď sa rozídeme, čo by malo byť iné, ako keď ste tu prišli? / … keď sme sa stretli?
Podľa čoho spoznáte, že je to iné?
Niekedy tí, ktorí prídu za nami a očakávajú od nás pomoc pri riešení vzniknutej situácie sami nevedia, čo chcú. vedia len, že momentálna situácia im nevyhovuje. V tomto prípade si môžeme vypomôcť zázračnými otázkami (alebo otázkami na zázrak):
Predstavte si, že jedného dňa prídete do práce, a je to presne tak, ako si želáte. Čo sa deje? (opíšte to)
Opýtam sa vás tak trochu niečo zvláštne. Predstavte si, že dnes večer sa uložíte do postele a zaspíte pokojným spánkom. Niekedy uprostred noci , kým spíte, sa stane zázrak a všetky problémy, s ktorými ste prišli za mnou , sa vyriešia. Keď sa ráno prebudíte, podľa čoho by ste vedeli, že sa niečo stalo a váš problém zmizol?
To, že zistíme predstavy po zázraku (keď sa situácia vyrieši) je jedna vec. My však potrebujeme pátrať po prvkoch, na základe ktorých daná osoba spozná, že situácia je vyriešená.
Stane sa zázrak a … ako by to vyzeralo?
Ako by ste sa konkrétne správali?
Ako by ste vedeli, že … (vás ten druhý naozaj počúva)?
Ak by túto situáciu vyriešil jediný zázrak, čo by ste robili ráno potom?
Podľa čoho by ste hneď spoznali, že situácia je už vyriešená?
Ak už zistíme, čo osoba chce, potrebujeme vyšpecifikovať, ako práve my môžeme byť pre danú osobu užitočný. Čiže nasleduje objednávka (čo si daná osoba „objednáva“ u mňa):
Čo ja pre vás môžem urobiť?
Ako práve ja môžem byť užitočná na tomto stretnutí/pri riešení tejto situácie?
Čo očakávate odo mňa?
Ak už poznáme jasnú predstavu daného človeka, ako to bude vyzerať, vieme, čo očakáva od nás, pustíme sa do doladenia spôsobu práce – v systemike sa to nazýva zákazka. Častokrát klienti už majú jasnú predstavu, ako im máme byť užitočný, resp. aspoň vedia, čo chcú a čo nechcú (majú akoby isté mantinely). Takže vytiahnuť na povrch tieto predstavy o tom, ako pracovať nám pomôžu otázky:
Ako na to pôjdeme, aby to bolo pre vás prospešné?
Už ste túto tému možno riešili s druhými. Ako ináč máme postupovať, aby to bolo pre vás prospešné?
Ak napríklad prídete na predajné stretnutie, kde si vás pozvala druhá strana, môžete začať otázkou na cieľ stretnutia (ak ste sa o tom nerozprávali pred stretnutím – v telefóne. No aj tak si cieľ stretnutia môžete overiť, či je ešte aktuálny).
Následne môžete položiť otázkou o forme práce (Ako na to pôjdeme?). Ja som už najmenej tisíckrát ďakovala tejto otázke, že nás na stretnutiach výrazne posunula vpred a za veľmi krátky čas sme vedeli zladiť predstavy obidvoch strán.
Už poznáme na čom pracovať, a akou formou pracovať. Ideme ďalej.
2. R (reality)
V klasickom modeli ide o mapovanie reality (reálnej situácie, čo všetko sa už doposiaľ pre danú vec urobilo).
Čo ste doteraz pre to urobili (konkrétne v tejto situácii)?
Čo sa vám osvedčilo?
Ako to fungovalo, prebiehalo?
Systemika nejde o popis súčasného stavu. Zameriava sa na pátranie po úspechu (zdrojoch, ktoré prispeli k tomu, že niečo funguje). Prečo? Lebo každý z nás už zvládol množstvo situácií – čo nám ich pomohlo zvládnuť? Ak sme niečo zvládli minimálne raz, tak robme (multiplikujme) to, čo nám zafungovalo.
Už ste sa s niečím podobným v živote stretli? Ako ste to riešili vtedy?
Ako to vyzerá, keď sa vám darí?
Ako to zvládate?
Čím ste to dosiahol (…že to ide, že to funguje, že sa vám darí…)?…. Čo ešte?
Čím ste vy osobne prispeli, že do dopadlo ….?
Ako to, že napriek … ste v práci úspešný, vaše deti sú zdravé a …?
Z čoho v živote máte radosť, keď sa tak obzriete dozadu?
Čo sa osvedčilo skôr v takýchto prípadoch? A čo ešte?
Spomínate si na situácie, kedy ste aspoň na chvíľku mali dojem, že to funguje?
Ako ste dokázal zvládnuť, že takáto situácia nemala na vás ešte horší dopad?
Prehrajme si tu scénu, keď … išlo všetko hladko. Čo sa dialo? Ako ste sa správali?
V tejto časti dbajte na to, aby súčasný stav bol popisovaný (fakty, podľa čoho môžeme spoznať, že to tak je), nie hodnotený (perfektne, zle, výborne, katastrofálne … podľa čoho vie, že to bolo lepšie?).
Môžeme si vypomôcť dvomi nástrojmi zo systemiky: cirkulárnymi otázkami a škálovaním.
Cirkulárne otázky – sú otázky, na základe ktorých rozširujeme vnímanie, uvedomovanie danej osoby. Nádherne vám odhalia vnútorný svet – to, ako o situácii uvažuje daná osoba:
Čo by o tejto situácii povedali ostatní členovia tímu?/vaši klienti?/vaši dodávatelia?/tí, s ktorými spolupracujete?
Čo by váš najlepší spolupracovník alebo priateľ povedal, keby ste sa ho opýtali, ako vychádzate so svojim šéfom?
Ak by som opýtal niektorého zo zákazníkov, čo by vám asi poradil, aby ste boli atraktívnejší než vaši konkurenti?
Čo by vaša asistentka povedala o tomto konflikte so šéfom?
Keby som sa opýtal vašich predajcov, v čom oni vnímajú, že by sa mali rozvíjať, ak chce spoločnosť uspieť na trhu?
Škálovanie – je nástroj, ktorý môžete využiť na viacerých miestach: pri mapovaní toho, kde sa momentálne nachádza partner, skúmaní, ako bude vyzerať situácia až bude vyriešená, či formulovaní akčného plánu – krokov, ktoré je potrebné urobiť, ak chceme dosiahnuť cieľ.
– Ako prvý krok je potrebné jasne pomenovať, čo ideme merať – pomenujeme škálu: Napr. Poďme sa pozrieť na to, nakoľko hodnotíte momentálnu úroveň predajných zručností vašich predajcov (ak prídu dvaja kolegovia, ktorí majú medzi sebou konflikt: nakoľko je táto situácia pre vás nepríjemná…).
– Následne určíme krajné body škály. Predstavte si, že ak by sme chceli túto vec zmerať a vezmeme si na pomoc škálu, kde bod nula znamená …. (a pomenujete bod nula, čo to znamená, ako to vyzerá v praxi), bod 10 znamená presný opak (túto časť nechajte pomenovať druhú stranu, ona najlepšie vie, kedy bude situáciu považovať, že ideálne funguje – Podľa čoho spoznáte, že situácia je už vyriešená?).
– Označenie aktuálnej pozície: kde sa nachádzate v súčasnosti?. Málokedy sa klient nachádza na bode nula. Častokrát práveže už klienti niečo skúšali robiť, aby situáciu vyriešili. Dôležité je zistiť, kde sa nachádzajú momentálne.
– Pátranie po zdrojoch: Čo vám pomohlo, že sa nachádzate na bode x? Ako je možné, že sa nachádzate na tomto bode? Čo to spôsobilo?
Technika škálovania pokračuje ešte ďalej. O ďalších fázach si však povieme pri časti O – možnosti.
Ak prišli za vami dvaja rozhádaní kolegovia, v tejto časti ste mapovali, čo už pre vyriešenie danej situácie urobili, čo im v minulosti pri riešení podobných situácií zafungovalo…
Ak ste na predajnom stretnutí, opäť ste na základe vyššie spomínaných nástrojov zmapovali, čo už všetko podnikli (aké rozvojové programy majú za sebou, čo sa im osvedčilo a kde je ešte priestor na rozvoj).
Ak už máme zmapovanú súčasnú situáciu, môžeme opäť obrátiť zrak na cieľ. Pustíme sa do pátrania po rôznych možnostiach, ako cieľ dosiahnuť.
3. O (options) – pátranie po možnostiach
Ak by sme túto fázu mali pripodobniť k niečomu známemu, ide akoby o brainstorming všetkých možných nápadov, ako situáciu vyriešiť. Čo je častokrát kameňom úrazu nás ľudí, že akoby sme chceli kráčať len po vyšľapaných cestách – častokrát siahame len po overených nástrojoch riešenia. Možností je však vždy viac, než o ktorých momentálne vieme. Preto našou úlohou je podnecovať druhú stranu k rozširovaniu hraníc toho čo je možné.
Aké vidíte možnosti riešenia?
Ako by sa to ešte dalo urobiť?
Čo vás napadá? Čo ešte?
V tejto časti môžeme pokračovať v škálovaní a využiť posledné kroky:
Pozrime sa teraz opäť na bod 10. Podľa toho, čo ste povedali, situácia by vyzerala takto… (môžete zopakovať, ako druhá strana vidí situáciu, až bude vyriešená, resp. môžete ponechať druhú stranu, aby ešte raz opísala bod 10). Čo vy môžete urobiť pre to, aby ste dosiahli bod 10? Aké máte možnosti?
Čo by ste mohli vyskúšať?
Aké riešenia vás ešte napádajú, ale nikdy ste nemali odvahu ich vyskúšať?
O čom ste ešte počuli? Ako takúto situáciu riešili iní?
Len malá poznámka – verím, že zaiste už toto pravidlo poznáte: najskôr „potrápte mozog“ druhej strany a až keď druhú stranu nič nenapadá, prispejte návrhom vy.
Ak prišli za vami dvaja rozhádaní kolegovia, vytvorili ste paletu možných riešení.
Ak ste na predajnom stretnutí, opäť ste spoločne vyprodukovali všetky možné spôsoby, ako môžete prispieť druhej strane k riešeniu situácie – resp. toto bude vaša „domáca úloha“ a s nápadmi prídete na ďalšie stretnutie.
4. W (will, What will you do?)
Už sme vygenerovali množstvo nápadov, tak hor sa do zúženia možností a výberu najprijateľnejšieho riešenia.
Ktorá možnosť z tých, o ktorých sme sa rozprávali, je vám najbližšia?/najprijateľnejšia?
Jeden malý krok vpred – nestavajme si vysoké schody. Urobme jeden maličký krok vpred. Jeden krok vpred smerom k cieľu. Urobme drobnú zmenu, ktorá však môže spôsobiť prevratné zmeny v našom živote.
Čo bude ten prvý krok, ktorý urobíte?
Stanovte si kontrolný termín, kedy sa spoločne pozriete na to, či sa veci dosiahli. prehodnotíte opäť, čo zafungovalo a aké korekcie potrebuje druhá strana urobiť, aby sa dopracovala k cieľu.
Kedy sa spoločne môžeme pozrieť na to, ako sa veci menia?
Ak prišli za vami dvaja rozhádaní kolegovia, zvolili si riešenie, ktoré je pre nich najviac prijateľné. V krajnom prípade – ak by sa stále nevedeli dohodnúť – a vy to už poznáte – môžete využiť právo posledného slova a vy navrhnete definitívne riešenie situácie. Verím však, že máte tak vyzretých zamestnancov, že po tejto „karte“ nebudete musieť siahnuť.
Ak ste na predajnom stretnutí, vyberiete najoptimálnejšie riešenie situácie pre druhú stranu … a hor sa do dodania služby či tovaru.
Čo hovoríte na tento experiment?
Veríme, že prvky, ktoré sme tu spomenuli, budú pre vás použiteľné v praxi.
