Kouč alebo terapeut? Dve cesty, jeden cieľ

Roky som sa venovala koučingu. Patrím medzi prvú generáciu koučov na Slovensku.
V roku 2007 som absolvovala svoj prvý kurz Systemický koučing u Kláry Giertlovej, nasledoval ročný výcvik v Solution Focused v Dalete a naposledy Existenciálny koučing u Zuzany Valábkovej.
Pomedzi to množstvo kratších vzdelávaní, ktoré ma formovali nielen ako kouča, ale aj ako človeka.

Čím viac som koučovala, tým viac som túžila pochopiť, prečo sa ľuďom isté scenáre v živote opakujú, čo v nich spúšťa silné reakcie a ako to celé spolu súvisí.

A tak som sa rozhodla pustiť do päťročného štúdia psychoterapie (Výcvik v integratívnej psychoterapii so zameraním na psychosomatiku, Univerzita Palackého v Olomouci). Som v štvrtom ročníku a podľa českej legislatívy si môžem hovoriť psychoterapeut vo výcviku (pod vedením supervízora).

Čoraz častejšie dostávam otázku: „V čom je vlastne rozdiel medzi koučingom a psychoterapiou?“

Prinášam vám môj pohľad, ako vnímam rozdiel medzi týmito dvomi prístupmi.

 

1. Kam smeruje pohľad: budúcnosť vs. prítomnosť

Najvýraznejší rozdiel je v základnej orientácii pozornosti.

Koučing sa pozerá dopredu – pracuje s cieľom, ktorý chce klient dosiahnuť.
Na začiatku si kouč s klientom dosť striktne vyjasňuje: Čo klient chce? (cieľ) Ako spozná, že sa posunul? (markery úspechu) Čo mu zmena prinesie – aký vyšší zmysel, akú potrebu naplní?

V solution focused prístupe platí, že ak si človek vyjasní, čo chce, je na polceste k úspechu.

Psychoterapia sa naopak zameriava na tu a teraz a minulosť. Klient prinesie tému a terapeut s ním „tancuje“ v rozhovore okolo nej. Spolu skúmajú, čo sa v klientovi deje – aké myšlienky, pocity, telesné reakcie sa objavujú, odkiaľ ich pozná, čo mu pripomínajú.
A tu sa prirodzene dotýkame minulosti.

Je to ako olupovanie cibule – vrstvu po vrstve odhaľujeme, čo sa skrýva pod povrchom. Je to jemná chirurgická práca, ktorá vedie k hlbšiemu porozumeniu vlastnej dynamike.

V kocke:
Koučing a psychoterapia sa síce občas prekrývajú vo forme (profesionálny rozhovor, zvedavé otázky, dôvera, bezpečný priestor), no ich zámer je iný.

Koučing hovorí: „Čo chceš?“ – pomáha dosiahnuť cieľ v budúcnosti.
Terapia sa pýta: „Kto si?“

Koučing smeruje k zlepšeniu funkčnosti a výsledkov.
Terapia smeruje k pochopeniu podstaty a uzdraveniu vnútorného sveta. Lieči minulosť, aby prítomnosť bola slobodnejšia.

Koučing mení smer.
Terapia mení pohľad.

2. Riešenie vs. porozumenie

V koučingu, keď si klient ujasní cieľ, nasleduje častokrát fáza hľadania riešení.
Kouč sprevádza klienta otázkami, ktoré mu pomáhajú objaviť nové možnosti a na konci si klient často určí konkrétny krok, ktorý vyskúša v praxi.

Koučing je teda zameraný na akciu, na pohyb vpred, na zmenu správania alebo prístupu.

V psychoterapii nejde o to, aby človek hneď niečo menil, riešil.
Ide o zvedomovanie (o pomenúvanie toho, čo sa deje vo vnútri).
A práve tým, že si človek začne uvedomovať svoje vzorce, môže sa v ňom čosi pohnúť – začne sa prirodzene meniť jeho vnútorný svet.

Zmena prichádza ako dôsledok porozumenia.
Nie preto, že „by mal“, ale preto, že zrazu vidí veci inak.

Klient si často uvedomí:
„Aha, takto som sa na to pozeral ako dieťa. Ale ja som už dospel. Mám aj iné možnosti, ako reagovať.“

Nie všetko, čo ťa brzdí, potrebuje riešenie.
Niečo potrebuje porozumenie.

 

3. Kto prichádza: zdravá populácia vs. ľudia so zraneniami

Koučing je určený pre zdravých ľudí, ktorí chcú rásť, zlepšiť výkon, posilniť rozhodnosť, získať nadhľad.

Na koučing prichádzajú osoby, ktoré nemajú (alebo nemajú dominantné) duševné poruchy, ale chcú sa rozvíjať: dosiahnuť konkrétny cieľ (napr. kariérny posun, lepšie rozhodovanie, riešenie výzvy). Klienti, ktorí vnímajú svoju situáciu ako „chcem niečo zmeniť“, „chcem posun“ — nie „chcem sa vysporiadať s traumou, úzkosťou alebo depresiou“.

Psychoterapia je určená prioritne pre ľudí, ktorí majú duševné ťažkosti, symptómy, traumy, úzkosti, depresiu alebo komplexnejšie emocionálne či behaviorálne prekážky.

Čoraz viac ju však začínajú používať aj ľudia bez (F-kových) diagnóz – klienti, ktorí potrebujú porozumieť svojim vnútorným vzorcom, ich pôvodu, hľadajú podporu pri spracovaní minulosti alebo hlbších životných výziev.

Aj preto sa v spoločnosti o koučingu hovorí ľahšie. Povedať: „Mám svojho kouča“ znie ako benefit. (Veď koučingy sú vo firmách prioritne umožnené len manažérom, resp. zamestnancom, na ktorých firme záleží).

Povedať: „Mám svojho terapeuta“ – ešte stále u niektorých vyvoláva rozpaky. Našťastie táto stigma pomaly mizne.

Ako rada hovorím – neexistuje človek bez zranení.
Čím skôr si ich dovolíme uzdraviť, tým vyrovnanejšie a spokojnejšie žijeme.

 

4. Trvanie: krátkodobá vs. dlhodobá práca

Koučing je väčšinou krátkodobý proces – firmy si objednávajú napríklad 5 až 10 stretnutí, prípadne si objednajú pre zamestnanca “udržiavací koučing” – stretnutie raz za mesiac počas jedného roka.

Psychoterapia je dlhodobá cesta – trvá často dva a viac rokov, najmä na začiatku s častokrát týždennou frekvenciou stretnutí.

5. Základné nástroje: techniky vs. terapeut

V koučingu sa kladie dôraz na využívanie techník a dodržiavanie istej štruktúry (hlavne v úvode a v závere rozhovoru). Ak by kouča sledoval hodnotiteľ, pátral by po tom, či sa v koučingu vyskytli isté prvky: Napr. v úvode – vyjasnenie témy – ak klient prináša viac tém, stanovenie “prioritnejšej témy”, presné zadefinovanie cieľa, overene cieľa, markery úspechu. Podobne je tomu v závere – akcia a pohyb vpred sú kľúčové. Kouč pomáha klientovi pomenovať konkrétne kroky, mapovať možné bariéry a vytvoriť akčný plán.

Pre kouča to znamená byť skôr sprievodcom v procese dosahovania cieľov, ktoré vedú k výsledkom v relatívne krátkom čase.

V terapii je viac voľnosti. V psychoterapii sa terapeut neopiera primárne o techniky (samozrejme sa používajú aj tam), ale základným terapeutickým nástrojom je sám terapeut. Opiera sa o seba – ako nástroj porozumenia, reflexie a vzťahu. Ide o schopnosť terapeuta byť v kontakte – so sebou, s klientom, s tým, čo sa práve deje medzi nimi.

Terapeut je v kontakte so svojimi emóciami a telom – Všíma si, čo sa v ňom deje, keď klient hovorí – či cíti napätie, smútok, hnev, nechuť, súcit. Tieto vnútorné signály mu pomáhajú pochopiť, čo sa odohráva v klientovi (napr. preberá jeho pocity, tzv. zrkadlový prenos).

Používa svoju empatiu ako nástroj diagnostiky – Cítením, vnímaním a pomenovaním toho, čo sa v priestore deje, pomáha klientovi dostať sa bližšie k sebe.

Vníma vzťah, ktorý sa medzi nimi tvorí (tzv. terapeutický vzťah) – To, ako klient reaguje na terapeuta – dôvera, odpor, úzkosť, očakávania – často kopíruje vzorce z iných vzťahov v jeho živote. Terapeut tieto vzorce citlivo pomenúva, čím otvára priestor na ich spracovanie.

Dve profesie, ktoré sa dopĺňajú

Počas rokov som zažila, že kouči sa niekedy pozerajú na psychológov ako na „tých, čo sa hrabú v minulosti“ a psychológovia zas na koučov ako na „amatérov, čo im kafrú do remesla“.

Ja verím, že obidve cesty sú dôležité.

Koučing rieši – pomáha človeku nájsť riešenie, urobiť akciu.
Terapia pomáha porozumieť – objaviť korene, pomenovať vnútorné dynamiky, ktoré človeka ovplyvňujú.

Ako rada hovorím:
„Kouči sú predskokani terapeutov.“

Koučing môže byť prvým krokom – priestorom, kde sa človek učí otvoriť, priznať si, že nemusí byť dokonalý, že nemusí byť na všetko sám.
Keď neskôr objaví hlbšie vrstvy bolesti alebo traumy, je prirodzené prejsť do terapie.
A dobrý kouč to vie rozpoznať – pozná hranice svojej práce a vie odporučiť klientovi terapeutickú pomoc.
Tak ako všeobecný lekár vie, že operáciu oka už musí robiť špecialista.

Či už kráčate cestou koučingu alebo terapie, obidve smerujú k tomu istému –
aby sa vám v živote darilo, aby ste kráčali životom spokojnejšie.

A obe cesty majú zmysel – ak vieme, kedy po ktorej sa vydať.
Ak zvažujete, ako ďalej, možno otázka neznie „Ktorú cestu si vybrať“, ale „Čo v tomto období života potrebujem?“

Koučing je vietor v chrbte.
Terapia je koreň pod nohami.

Jedno nás učí lietať, druhé nás učí stáť.
Keď sa tieto dve sily spoja,
je veľká šanca, že budeme kráčať pokojnejšie, vycentrovanejšie.