V súčasnosti je na človeka vyvíjaný čoraz väčší tlak na výkon. Na to, aby bol úspešný. Ako si zvyšovať svoju hodnotu na trhu? Čo tak inšpirovať sa myšlienkami budovania firmy?
Z tohto dôvodu sme vyspovedali zakladateľa firmy Emark, Martina Kostiča, ktorého firma sa venuje Data Analytics. V súčasnosti majú 180 klientov, 50 zamestnancov a kopec úspešných projektov za sebou.

Ako rozmýšľal pri budovaní firmy M. Kostič a čo sa od neho môžete naučiť do budovania kariéry?
• Učte sa od tých, ktorí sú míľové kroky vpred
 „Počas vysokej školy som bol na stáži v Nemecku a tam som videl, ako to funguje. Po skončení školy som sa zamestnal a zistil som, ako to v našich firmách nefunguje. Tak som si povedal, že je to dobré posunúť Slovensko a založil som si svoju firmu“.
(Martin vedie firmu zameranú na populárnu tému Big Data a Data Analytics – ako pracovať so správnymi údajmi zameranými na informovanie o obchodných rozhodnutiach. Cieľom ich firmy je poskytnúť firmám holistický pohľad na to, čo sa deje v ich jednotlivých podnikoch prostredníctvom jedinej platformy Qlick – s cieľom robiť rýchlejšie a kvalitnejšie rozhodnutia vo firme).

• Hľadajte oblasť, s ktorou si iní nevedia poradiť. Kde je problém, tam je príležitosť.
Ako sa z malej začínajúcej firmičky stane zaujímavý hráč v oblasti Data Analytics?
„Keď prídeme do firmy, ako prvé sa pýtame: Čo je vaša najväčšia dátová otázka? Čo je najväčší dátový problém, ktorý riešite? V začiatkoch sme takto narazili na firmu, kde sa človek boril s performance reportami. Už tri mesiace na tom pracoval,  konsolidoval dáta z rôznych systémov. Požiadali o spoluprácu aj externú firmu – odhad externej firmy bol, že im to bude trvať ¾ roka, aby dali údaje do istého systému. Povedali sme im, nech nám to dajú, že sa na to pozrieme. Do týždňa sme to vyriešili s technológiou Qlik. Naviac – bol to self service, čiže dáta boli pripravené, aby mohli s nimi ďalej pracovať, aby si sami mohli robiť analýzy.  Bola to revolúcia v Business Intelligence. Zmenili sme tvár z ťažkopádnych nefunkčných dát k niečomu, čo bolo dynamické. A rozbehlo sa to. Analytik nemusel tráviť večere v práci ale doma. Informácie sa prudko rozšírili  z firmy na firmu. Odtiaľ sme sa dostali tam, kde sme“. 

• Prinášajte radikálnu pridanú hodnotu, pozerajte sa ZA zadanie – ´a čo ďalej´?
Veľa ľudí splní požiadavku a bodka. Čo robí Emark, aby si udržal zásadnú konkurenčnú výhodu?
„Povedali sme si, že máme rozbehnutú Data Analytics činnosť – Ako pomôcť svetu ináč?.
Vždy sme si hovorili, že chceme robiť veľké veci. Vždy sme hľadali u klientov inovatívne zadania, aby to nebolo, že vám zautomatizujeme tabuľku, report a vy nám niečo zaplatíte.
Hľadali sme inováciu, kde ich vieme posunúť zásadne. Dospeli sme k bodu, že naším poslaním je pomáhať ľudom získavať maximálnu hodnotu z dát“. Podobne ako ľudský mozog, aj dáta okolo seba človek využíva tak zhruba na 10%. Čo by ste dokázali dosiahnuť, ak by ste vaše dáta dokázali využiť na 20, 30, 40 či viac %?“.

• Hľadajte vyšší zmysel – svojej práce, svojho života. Potom sa do práce nebudete musieť nútiť.
Prečo tu ste? Aký je zmysel vášho života? Akú stopu chcete za sebou zanechať?
 „Reálne je problém na trhu práce. Keď príde človek na interview, tak mnohí z nich akoby vôbec nechápali, čo znamená poslanie. Slovo poslanie im úplne uniká. Ak sa ich pýtame, aké je ich osobné poslanie, vôbec nám nevedia na to odpovedať.
Snažíme sa hľadať takých, ktorí ho majú. Výsledkom je, že týmto ľudom sa robiť chce,  sú kreatívni, lebo si v našej firme napĺňajú svoje poslanie“.

• Nájdite si prostredie, v ktorom môžete rozkvitnúť.
Ak zdravý kvet zasadíme do nekvalitnej, málo výživnej pôdy po čase zahynie. Zverte sa do rúk múdremu záhradníkovi.
„To na čo som hrdý alebo za čo, som vďačný, tak to sú skutočne ľudia v Emarku.  Majú úžasný mindset. Je to taká brutálna banka rozumu. Samozrejme, keď máš takýchto ľudí, tak potrebujú vysokú mieru autonómie. Sú radi keď majú niečo svoje, idú si za tým a môžu to rozvíjať. Neustále pracujú na svojej expertíze. Sú veľmi citliví na poslanie a na zmysel – čo im dáva zmysel to ich proste ťahá. A takýchto ľudí aj hľadáme. S takýmito chceme spolupracovať a to je pre mňa kľúčová vec.
Ak majú ľudia svoje poslanie, už ich nie je potrebné riadiť, ale poskytovať im podporu. Ono je to taký balance. Nedá sa úplne povedať, že človek by mohol vyhlásiť nejaké poslanie, ciele a teraz zloží ruky z volantu a bude čakať, čo sa bude diať. Každý človek je špecifický, čiže niekto potrebuje poradiť, niekto potrebuje podporiť, lebo sa zasekne, niekto potrebuje pomôcť skoordinovať sa..“.

• Nájdite oblasť, v ktorej sa môžete stať najlepší
„Dohodli sme sa, že budeme robiť len produkty, kde vieme byť ´best in class´, najlepší v danej oblasti. Nechceme robiť všetko. Mohli by sme robiť čokoľvek. Potom budeme priemerní. Takže toto je taký tvrdý test, prvá otázka, ktorú si kladieme, keď niekto príde s novým nápadom: Vieme v tomto produkte byť najlepší na svete alebo nie?“.

 Čo robiť, aby sa človeku darilo?
Na trhu už dlhšiu dobu prekvitá trh s motivačnou literatúrou. Ako je možné, že úmerne tomu sa nerozrastá počet úspešných ľudí?
„A treba proste robiť, ako najlepšie vieš. Dá sa čokoľvek dosiahnuť, len si to treba odmakať. A netreba si tam dávať tie také všelijaké psychologické bloky. Nebudem podnikať, lebo to nie je pre každého, nemám talent a pod.. V podstate nemusíš mať nejaký talent. Musíš mať produkt, zákazníka, vytvoriť to, predávať to, dodávať to. To je proste matematika, žiaden talent. Len treba makať, žiaden talent. Takže treba makať“.

• Z každej vzdelávacej akcie, situácie, knihy pátraj po tom, čo môžeš aplikovať v praxi, aby si sa posunul vpred
„Vždy po školení si spolu sadneme a dáme si také ´take aways´, stretnutie, čo si z toho môžeme zobrať do praxe.  Zamýšľame sa nad tým, či vieme niečo strategicky zmeniť, posunúť v Emarku vďaka tomu, čo sme sa dozvedeli. Či niečo robíme, čo by sme nemali, alebo niečo čo by sme mali, na čo dať dôraz“.

Ako si zvyšovať svoju hodnotu na trhu na základe myšlienok budovania firmy?
Prečítal si si pár myšlienok.
Zastav sa.
Zamysli sa. Čo z toho vieš preklopiť do svojho života Ty?

Za rozhovor ďakuje: Ivana Miklovič