Pre veľa ľudí sú otázky čímsi protivným – spájajú sa s nevedomosťou, vyšetrovaním.
Otázky však môžu slúžiť ako inšpiratívny sprievodca porozumením. V skutočnosti je už samotný priebeh tvorenia otázok zaujímavým krokom – hoci nemusia byť zodpovedané.

Ľudia sa tradične domnievajú, že vyriešiť nejaký problém môžeme len na základe odpovedania na otázky. Pozor! V skutočnosti je tvorenie otázok rovnako dôležité (ak nie dôležitejšie), ako ich zodpovedanie.

Sokrates je vďaka svojej metóde vytvárania myšlienok pravdepodobne najslávnejším filozofom v dejinách ľudstva. Po svojich študentoch, priateľoch (dokonca nepriateľoch) chcel, aby objavovali nové veci. Tento cieľ dosahoval tým, že im kládol nepríjemné otázky, ktoré ťali do živého.

Prečo otázky?

Paradoxne, myslenie nie je poháňané odpoveďami, ale otázkami. Každá intelektuálna oblasť za zrodila z otázok, na ktoré sa potrebovala či hľadala odpoveď.
Na druhej strane – každá oblasť zostane živá jedine ak bude generovať „svieže“ drzé otázky  ako hnacia sila  v procese premýšľania. Ak chceme objaviť niečo nové, prekopať nejakú myšlienku, musíme klásť otázky. Jedine oni stimulujú myslenie.

Premýšľanie sa začína
otázkou.
Nie odpoveďou.

Otázky otvárajú myslenie. Odpovede na druhej strane signalizujú bodku v myslení. Jedine ak odpoveď generuje ďalšie otázky myslenie pokračuje svojím vlastným životom.

Majster Sokrates

Sokratesovo dopytovanie sa je disciplína, ktorá sa zaoberá kladením otázok, ktoré môžu byť použité v rôznych situáciách: pri riešení konfliktov spoznať názory druhého a pomôcť mu preskúmať jeho predpoklady, previesť druhých k objaveniu nových uhlov pohľadu, analyzovať názory, rozoznať, čo vieme od toho, čo nevieme…

Sokrates bol presvedčený,
že pýtanie sa
je jediná udržateľná forma učenia.

To, že Sokrates vyučoval na základe otázok, vedia už pomaly všetci. Ako to však ten Sokrates robil?

Proces Sokratovho dopytovania sa

Sokrates na stimuláciu myslenia používal šesťkrokový proces dopytovania sa:

1. Objasnenie
Nechajte druhú stranu, nech viac premýšľa o tom, čo sa v skutočnosti pýta, alebo o čom premýšľa. Využite základné otázky štýlu „povedz mi o tom viac“, ktoré partnerovi umožnia ísť hlbšie.
• Prečo si to povedal?
• Čo presne to znamená?
• Ako toto súvisí s našou diskusiou?

2. Domnienky
V druhom kroku pátrajte, čo sa nachádza pod ľadovcom – na akých názoroch, domnienkach je postavený názor druhého človeka. Keď druhá strana používa logický výklad pre svoje argumenty, „rýpte sa“ v zdôvodňovaní. Ľudia často stavajú svoje názory na nesprávnych predpokladoch.
• Na základe čoho si to myslíš?
• Ako si dospel k tomuto názoru?

3. Dôvod a dôkaz
V tomto kroku je vašou úlohou priviesť druhú stranu k tomu, aby preskúmala svoje domnienky a predostrela dôkazy pre svoje argumenty.
• Aký je dôkaz toho, čo si povedal?
• Uveď  príklad.
• Ako si môžeš byť istý tým, čo si povedal?
• Obstálo by to na súde?

• O ktorú autoritu opieraš svoj argument?

• Prečo? (pýtajte sa to niekoľko krát)

4. Uhly pohľadu, Perspektívy a Alternatívy
Veľa argumentov je podávaných z konkrétnej pozície. Atakujte preto pozíciu. Ukážte, že existujú ďalšie, rovnocenné, validné uhly pohľadu.

Aké sú ďalšie uhly pohľadu?
Ako by sme sa na to mohli pozerať?
Ako sa môžeš iným spôsobom pozrieť na toto?
Kto iný môže z toho profitovať?

Čo sú výhody a nevýhody tohto?

Čo ak by sme porovnali … a …?
V čom je rozdiel medzi … a medzi…?
Prečo je toto lepšie, než …?
Ako sú … a … podobné?
Čo by sme mohli o tom povedať?

5. Dopady a dôsledky
Argument, ktorý predkladajú, môže mať logický dopad, ktorý môže byť prognózou.
Dáva to zmysel? Sú vhodné?
Čo by sa mohlo stať?
Čo sú dopady …?
Aké sú dôsledky tohto predpokladu?
Ako … ovplyvňuje …?

Ako by mohlo byť … použité …?
Aké zovšeobecnenie môžeš na základe predchádzajúcich úvah urobiť?
Prečo je … dôležité?
Čo je najlepšie? Prečo?

6. Otázky o otázkach
Reflexia o celom myslení, obrátenie otázok na samého seba. Týmto krokom využijete ich atak voči ním samým. Vráťte im loptu späť do ich ihriska

Čo bolo pointou tejto otázky?
Prečo si myslíš, že som sa opýtal túto otázku?
Som zrozumiteľný? Prečo?
Čo iné by som sa mohol opýtať?
Čo to znamená?

Sokratesova metóda dopytovania sa spôsobuje, že sme menej pasívny v myslení. Ak budete klásť tieto otázky druhým, či sami sebe, prestanete slepo nasledovať niečie názory.
Ak si budete klásť náročné otázky, ľahko rozoznáte skryté predpoklady, vyvarujete sa predsudkov, odkryjete prázdne miesta, určíte chyby a zvážite alternatívy. Neustále formulovanie a kladenie otázok je zvyk, ktorý vám otvorí myseľ a privedie vás k hlbšiemu prepojeniu so svetom. Ako bonus získate odlišný vnútorný zážitok

 

Autor: Ivana Miklovič
Dátum poslednej aktualizácie: 22.10.2015