Vzťahy sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Sú ako jemné vlákna, ktoré sa tiahnu naším životom. Častokrát si myslíme, že to, aké vzťahy máme v súčasnosti, závisí od toho, ako sa o ne staráme.

Nie je to úplne tak.

To, ako vzťahy nadväzujeme, ako sa v nich správame – ako sa správame v partnerstve, v rodičovstve, ku kolegom a iným ľuďom, do veľkej miery závisí od jedného kľúčového bodu v živote: vzťahu, ktorý sme si vytvorili v rannom detstve s osobou, ktorá sa o nás primárne starala. U väčšiny ľudí je to matka, môže to byť starý rodič (babička), ale aj náhradní rodičia…

Teória štýlu pripútania, ktorú vypracoval John Bowlby a neskôr rozšírila Mary Ainsworthová, naznačuje, že rané vzťahy, ktoré sme si vytvorili v rannom detstve s kľúčovou osobou, ovplyvňujú  ako vnímame seba, druhých, okolitý svet.

Ak ste manažér, aj to, ako vediete ľudí.

 

Štyri  attachmentové typy

Na základe toho, aký typ vzťahovej väzby sme v rannom veku zažívali, líšime sa v mnohých významných ohľadoch:

  • ako vnímame a riešime blízkosť a emocionálnu intimitu
  • schopnosť komunikovať svoje emócie a potreby a počúvať a chápať emócie a potreby druhých ľudí
  • spôsoby reagovania na konflikty
  • očakávania, ktoré máme na druhých a vzťahu (vnútorné pracovné modely)

O AKÉ TYPY IDE?

Bezpečná vzťahová väzba / Zdravý typ vzťahu

Nízka miera vyhýbania sa, nízka miera úzkosti. Pohodlný v intimite; neobáva sa odmietnutia ani sa nezaoberá vzťahom. „Je pre mňa ľahké priblížiť sa k druhým a vyhovuje mi, keď som od nich závislý a keď sú oni závislí odo mňa. Nemám obavy, že by ma niekto opustil alebo že by sa ku mne niekto priblížil príliš blízko.“

Ľudia s bezpečným štýlom pripútania majú podľa doterajších výskumov najlepší štart do života. Mali uspokojené svoje citové potreby a bezpečné prostredie doma, preto sú kompetentní pri riešení problémov, majú dobré vzťahy s ľuďmi okolo a sú zdravo odvážne. Nadväzujú zdravé vzťahy.

Ak ste teda so svojimi vzťahmi spokojní, cítite sa dobre vo vzťahu, aj osamote, nemáte strach z toho, že vás niekto opustí a viete priamočiaro a s láskou komunikovať problémy vo vzťahu, máte pravdepodobne zdravý typ vzťahov (píšeme pravdepodobne, lebo dôležité je to preskúmať hĺbkovo).

V skratke:

  • Je schopný vyjadrovať plnú a širokú škálu emócií
  • Má schopnosť upokojiť sa a regulovať sa, keď je preťažený
  • Má schopnosť zdieľať pocity a emócie
  • Je vo všeobecnosti v poriadku s pocitmi a emóciami druhých
  • Má schopnosť prejavovať a vyjadrovať empatiu
  • Dosah a prijímanie: Dokáže požiadať o uspokojenie potrieb a prianí, ako aj prijať lásku a potvrdenie od druhých
  • Cíti pohodlie v srdečnom, láskyplnom a citovo blízkom vzťahu.
  • Akceptuje partnerovu potrebu samostatnosti bez toho, aby sa cítil odmietnutý alebo ohrozený; dokáže byť blízky a zároveň nezávislý („závislý – nezávislý“).
  • Je dôverčivý, empatický, tolerantný k odlišnostiam a odpúšťajúci.
  • Úprimne a otvorene komunikuje emócie a potreby; prispôsobuje sa potrebám partnera a primerane reaguje; nevyhýba sa konfliktom.
  • Dobre zvláda emócie; nie je príliš rozrušený problémami vo vzťahu.
  • Má nadhľad, riešenie a odpustenie v súvislosti s minulými vzťahovými problémami a bolesťami.
  • Citlivý, srdečný a starostlivý; naladený na signály a potreby druhých

 

Odmietavá vzťahová väzba / Odťažitý / Vyhýbavý typ

Vysoká miera vyhýbania sa, nízka miera úzkosti. Je mu nepríjemná blízkosť a cení si predovšetkým nezávislosť a slobodu; nezaujíma sa o dostupnosť partnera. V rozhovore s nimi môžete častokrát počuť výroky typu: „Je mi nepríjemné byť v blízkosti iných. Je pre mňa ťažké dôverovať druhým a spoliehať sa na nich a uprednostňujem, aby druhí neboli závislí odo mňa. Je pre mňa veľmi dôležité, aby som sa cítil nezávislý a sebestačný. Môj partner chce, aby som prejavoval viac intimity, než mi je príjemné.“

Prečo takto reagujú v dospelosti?

Častokrát sa na emócie týchto detí nedbalo, resp. ich museli potláčať: “Prečo plačeš, si už veľká, nič sa také nestalo! Čoho sa bojíš, iba ty zase reveš! Ak nebudeš dobrý, dáme ťa do polepšovne.”

Rodič bol častokrát namosúrený, odmietavý, kontrolujúci – chladný. Dieťa zažilo skúsenosť, že aj keď prejavilo emócie, dospelý naňho nereagoval. Preto sa naučil deaktivovať emócie.

Stratégia potláčania vlastných emócií bola pre toto dieťa životne dôležitá – len tak mohlo zostať spojené s matkou.

Dieťa bolo ocenené za to, že bolo poslušné, samostatné, a že situácie zvládalo bez pomoci druhých. Takéto deti predčasne dospejú. Sú vážne; za svoje emócie sa hanbia a považujú ich za slabosť.  Keďže dieťa nie je vybavené na to, aby samo zvládalo emočne ťažké situácie, vnútorný stres sa tak prejavuje cez telo – bolesťami hlavy, žalúdka, nevoľnosťami, poruchami spánku a podobne.

Svoje detstvo a vzťah s rodičmi považujú za ideálny, no na veľa situácií si nepamätajú (vytesnenie). Negatívne situácie bagatelizujú, prípadne ich opisujú ako normálne, od svojich emócií sú odpojení, potláčajú ich a racionalizujú.

V dospelosti sa takýto ľudia vyhýbajú prílišnej blízkosti. Pôsobia chladne, odťažito, akoby bez záujmu. Tlmia prejavy pocitov, stali sa náročnými, samostatnými.

Ako dospelí sú títo ľudia samotári. Túžia po vzťahu a zároveň sa mu vyhýbajú. Majú nízku toleranciu toho, čo je už “cez čiaru” a ich vzťahy vinou tejto nízkej tolerancie často končia.

Sú orientovaní na výkon – neočakávajú však za výkon ocenenie (na rozdiel od ambivalentného typu). Spoliehajú sa viac na rozum, než na city. Sú štruktúrovaní, nemajú problém s nastavenými pravidlami.

Konflikty popierajú, nevenujú sa im. Druhí ich často popisujú ako emočne chladných, nedostupných.

V skratke:

  • V intímnom vzťahu je emocionálne vzdialený a odmietavý; drží si druhých od tela;  „deaktivuje“ potreby, pocity a správanie súvisiace s pripútaním.
  • Prirovnáva intimitu k strate nezávislosti; uprednostňuje autonómiu pred spolupatričnosťou.
  • Nedokáže sa spoľahnúť na partnera alebo neumožňuje partnerovi, aby sa o neho „opieral“; prioritou je nezávislosť.
  • Komunikácia je intelektuálna, nie je mu príjemné hovoriť o emóciách; vyhýba sa konfliktom, potom vybuchne.
  • Je chladný, kontrolovaný, stoický; nutkavo sebestačný; úzky citový rozsah; uprednostňuje samotu.
  • Je dobrý v krízových situáciách; neemocionálny, preberá zodpovednosť.
  • Je emocionálne nedostupný; neangažovaný a odlúčený; ako dospelý má častokrát vyhýbavé väzby.

Ambivalentná vzťahová väzba 

Úzkostný: Nízka miera vyhýbania sa, vysoká miera úzkosti. Túžia po blízkosti a intimite, no sú veľmi neistí vo vzťahu. „Chcem byť extrémne citovo blízky (splynúť) s druhými, ale ostatní sa zdráhajú priblížiť tak blízko, ako by som chcel. Často sa obávam, že ma môj partner nemiluje alebo si ma neváži a opustí ma. Moja neprimeraná potreba blízkosti ľudí odrádza“.

Matky týchto detí prejavovali kolísavú starostlivosť (aj z hľadiska vnímania potrieb detí). Niekedy boli na deti napojené, príjemné, vnímali potreby detí, inokedy (pod vplyv svojich silných emócií, či iných ťaživých okolností v živote) sa odpojili, boli zahĺbené do seba, dieťa ich so svojimi potrebami obťažovalo. Pre dieťa bol takýto dospelý nepredvídateľný so svojím správaním.

Dospelý sa ťažko ladil na potreby dieťaťa a dieťa nevedelo, čo môže od dospelého žiadať.

Ako sa takýto človek prejavuje v dospelosti?

Tento typ je neistý, úzkostný. Je plne sústredený na vzťahy – paradoxne v nich nachádza málokedy uspokojenie. Častokrát je to taký people pleaser (potešovač ľudí). Na jednej strane sa silou mocou snaží získať náklonnosť druhých, ak mu to nevychádza, preklopí sa do nátlakového, manipulatívneho správania. Očakáva naplnenie svojich potrieb, ak sa mu to nedarí, pritvrdí.

Má obrovský strach z odmietnutia. Je preňho náročné zostať sám.

Je žiarlivý, vlastnícky (veľa žiada od druhých), manipulatívny.

V živote sú veľmi zameraní na seba, na uspokojovanie svojich potrieb. V rozprávaní ich môžete spoznať podľa typickej charakteristiky – nedržia niť, odskakujú do „zákutí“ – pre vás ako počúvajúceho je ťažko pri nich udržať pozornosť a vypreparovať hlavné posolstvo ich správy.

V skratke:

  • Charkteristckým ich neistota v intímnych vzťahoch; neustále sa obáva odmietnutia a opustenia; zaoberá sa vzťahom; „hyperaktivuje“ potreby a správanie súvisiace s pripútaním.
  • Potrebný; vyžaduje neustále uisťovanie; chce „splynúť“ s partnerom, čo partnera odrádza.
  • Premýšľa o nevyriešených problémoch z minulosti z pôvodnej rodiny, ktoré zasahujú do súčasného vnímania a vzťahov (strach, bolesť, hnev, odmietnutie).
  • Nedôsledné naladenie na druhých.
  • Prílišná citlivosť na partnerove činy a nálady; berie si partnerovo správanie príliš osobne.
  • Silne emocionálny; môže byť hádavý, bojovný, zlý a kontrolujúci; zlé osobné hranice.
  • Komunikácia nie je založená na spolupráci; neuvedomuje si vlastnú zodpovednosť za problémy vo vzťahu; obviňuje druhých.
  • Nepredvídateľný a náladový; spája sa prostredníctvom konfliktov, „mieša karty“.

Dezorganizovaná vzťahová väzba

Úzkostný a vyhýbavý: Vysoká miera vyhýbania sa, vysoká miera úzkosti. Má nepríjemné pocity z intimity a obavy o partnerovu oddanosť a lásku. „Je mi nepríjemné priblížiť sa k druhým a je pre mňa ťažké im dôverovať a byť na nich závislý. Obávam sa, že mi ublížia, ak sa priblížim k partnerovi.“

Rodičia týchto detí ich často ohrozovali svojím správaním (zatvárali do pivnice, bili, neustále trestali…). Pôsobili na dieťa desivo. Rodič nevnímal potreby dieťaťa, bol pre neho hrozbou. Rodič sám nedokázal dieťa ochrániť pred nebezpečenstvom. Častokrát dieťa samo seba vnímalo ako zlé. Ostatných vníma ako desivých a nedostupných. Dieťa má problém naučiť sa dôverovať druhým , nerozumie ani samo sebe.

Keď dieťa vyrastie, správa sa nepredvídateľne pre druhých. Častokrát ho prepadnú emocionálne výbuchy. Útočí na druhých (verbálne, fyzicky). Má silné expresívne prejavy.

Nevie vnímať potreby ostatných, postaviť sa do ich topánok (je zahltené svojimi nespracovanými traumatickými zážitkami). Má ťažkosti s komunikáciou s druhými. Je vyplašený z blízkosti s druhými. Nerozumie sebe, nerozumie druhým, čo je príčinou jeho neriadeného správania.

Objavuje sa u neho protestné správanie, využíva vyhrážky, nátlak.

V skratke:

  • Túži po blízkosti, ale zároveň sa jej bojí, takže sa jej vyhýba.
  • Typický je tanec vzďaľovania: Priblížiť sa – vzdialiť sa (paradox).
  • Má strach z opustenia a odmietnutia.
  • Sabotuje blízkosť a intimitu.
  • Nemá skutočnú schopnosť zdieľania.
  • Keď čelí silným emóciám – ide do disociácie.
  • Predchádzajúce traumatizujúce zážitky nie sú stále spracované.
  • Nedokáže tolerovať emocionálnu blízkosť vo vzťahu; je hádavý, zúrivý, neschopný regulovať emócie; zneužívajúce a dysfunkčné vzťahy obnovujú minulé vzorce.
  • Vtieravé a desivé traumatické spomienky a spúšťače; disociuje, aby sa vyhol bolesti; ťažké depresie, posttraumatická stresová porucha.
  • Antisociálny; nedostatok empatie a výčitiek svedomia; agresívny a trestajúci; narcistický, neberie ohľad na pravidlá; zneužívanie návykových látok a kriminalita.
  • Pravdepodobnosť zlého zaobchádzania s druhými; interakcia vyvoláva hnev a strach

Záver

Kedysi som čítala citát:
Náš život formujú tí,
ktorí nás milujú,
a tí, ktorí nás odmietli milovať.

Naša vzťahová väzba ovplyvňuje, ako budeme budovať a udržiavať vzťahy v našom živote, vrátane tých v pracovnom prostredí.

Vzory pripútanosti sa prenášajú z generácie na generáciu. Deti sa učia, ako vytvárať vzťahové väzby od rodičov a opatrovateľov, a tí zasa učia ďalšie generácie. Vaša história pripútania zohráva kľúčovú úlohu pri určovaní toho, ako sa správate v partnerských vzťahoch v dospelosti a ako sa správate k svojim deťom. Nie je však najdôležitejšie to, čo sa vám stalo v detstve – dôležité je, ako sa s tým vyrovnáte. Ak váš kľúčový vzťah nebol ideálny – má význam pracovať na uzdravení vášho vzťahového štýlu… Veď ide o vašu kavlitu života.

Pozn.:

Ďakujem Erike Veselej za prvé zviditeľnenie tejto témy, ako aj lektorke Jane Kovařovicovej z attachmentového centra ATTA v Prahe, pri ktorej som mala možnosť spoznať možnosti diagnostiky vzťahovej väzby a organizácii www.terapiahrou.sk za zorganizovanie akcie.