Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, ako je možné, že obchodník s najdlhšou praxou vo firme nie je častokrát aj ten najšikovnejší?
Ako je možné, že manažér, ktorý manažuje pätnásť rokov nie je zákonite šikovnejší, než ten, čo manažuje podstatne menej rokov?

Keď ľudia nastúpia do práce, vo väčšine vstúpia do obdobia veľkého nasávania informácií. Absolvujú veľa tréningov a školení, sú otvorení novým myšlienkam. Rozmýšľajú nad tým, ako si robiť svoju prácu. Hľadajú možnosti, ako sa rozvíjať.
A po čase nastane zmena. Akonáhle sa naučia základy, prestanú sa zlepšovať.
Už vedia ´plávať´.
Nejak to ide.
Už nie sú najhorší.

Akoby toto „nebyť najhorší“ stačilo. Dokonca na dosť dlhý čas sa stalo krédom ich života (ak nie na veky).

Čo sa stalo?
Niekomu možno stačí byť priemerný.
Niekto ďalší dosiahol v istej etape svojho života svoj vrchol – no zastal. Zaspal na vavrínoch.
Iný zastal, lebo netušil, čo je ten ďalší krok vpred.

„Neverte žiadnemu odborníkovi,
ktorí hovorí že to tak robí už 20 rokov,
možno to robí už 20 rokov nesprávne“.
Kurt Tucholský

Kedy „ už stačí !“ ?

Ako to je to v podnikaní? Kedy si môže firma povedať – ´Už stačí!´?

Vždy nevyhráva ten, kto príde prvý na trh s myšlienkou. Niekedy je potrebné nájsť len iný spôsob, vlastnú cestu vedúcu cez pozorovanie a vylepšenie pôvodných myšlienok.
Napríklad –  Facebook nasledoval po MySpace. Microsoft Billa Gatesa prišiel po Digital Research Garyho Kildalla, Nike Phila Knighta po Adidas.

Prví odvážlivci síce môžu byť vo výhode, ale to im nezaručuje trvalé kľúčové postavenie.

Čas pracovať na probléme prichádza po tom,
čo problém vyriešite.
R. H. Bing

Vo vynaliezaní jedného produktu za druhým bol krajne úspešný Thomas Edison. Držal sa myšlienky, že v každom novom nápade sa nachádza úžitok, ktorý prekračuje svoj pôvodný zámer. Ako hovoril: „Začínam na mieste, ktoré človek predo mnou opustil“.

Našťastie na svete máme množstvo príkladov postupných vylepšení. Telefón – Alexander Graham Bell. Pôvodne v dome na stole vo vstupnej hale bol umiestnený jediný telefón s rotačnými číslicami. Neskôr telefónne klapky umožnili, že sme mohli mať telefóny v rôznych miestnostiach. Neskôr prišli telefóny s tónovou voľbou. Potom bezdrôtové telefóny. Potom obrie mobilné telefóny, potom vreckové telefóny s fotoaparátom, potom smartfóny s prístupom na internet a videom … a iPhon istotne nie je na konci tejto rady.

Vnímajte koniec
ako nový začiatok.

A čo ďalej?

Pýtajte sa: ´A čo ďalej?´ Až sa dostanete na ďalší stupeň, nechajte, aby sa nová schopnosť sa vo vás zakorenila, a potom opäť uvažujte: ´A čo ďalej?´

Veľa ľudí je presvedčených o tom, že ideálny stav sveta je taký, v ktorom je všetko dokončené a perfektné. Toto stanovisko je však mylné.

Normálne
je byť „vo výstavbe“.