V dnešnom dynamickom a konkurenčnom pracovnom prostredí sa od manažérov a zamestnancov očakáva neustále podávanie špičkových výkonov. Spoločenské pravidlá nás ženú k výkonom. Sme tým, čo dokážeme. Ambície a túžba dosahovať dokonalosť môžu byť na prvý pohľad hnacou silou úspechu, avšak za touto snahou sa často skrýva nepriateľ v prestrojení – perfekcionizmus. Zatiaľ čo na povrchu sa môže zdať, že perfekcionizmus vedie k excelentným výsledkom, v skutočnosti môže pôsobiť ako neviditeľná brzda, ktorá narušuje našu produktivitu, kreativitu a dokonca aj duševné zdravie.

Zamysleli ste sa niekedy, či vaša snaha byť vždy o krok pred ostatnými a robiť všetko na 110% nevyžaduje príliš veľa energie a obetí? Perfekcionizmus totiž nie je len o vysokých štandardoch – je to nekonečný hon za nedosiahnuteľným ideálom, ktorý často vedie k frustrácii, vyčerpaniu a strate pracovnej radosti.

Kde je rozdiel medzi svedomitou prácou a perfekcionizmom?

Pod pojmom „perfekcionizmus“ sa označuje snaha o bezchybnosť a vytyčovanie až prehnane vysokých cieľov. Poháňacím mechanizmom je STRACH.

Perfekcionista sa nesnaží preto, lebo má radosť z práce … ale pre vlastnú nenapadnuteľnosť.
Pracovné nasadenie má jediný zmysel – aby ma nikto nemohol kritizovať.

Perfekcionista trpí strachom, že druhí objavia ich nedokonalosť… a nebudú ich mať radi. Stratia na hodnote.
Omyl znamená pre nich stratu cudzej lásky a to vyvoláva strach zo sociálneho vylúčenia.

Majú pocit, že lásku si je potrebné zaslúžiť výkonom.

To, či trpíte perfekcionizmom alebo zdravím nasadením vám napovie váš pocit vnútri. Ak cítite pri práci radosť z vykonávania činnosti – pracujete s nadšením. Ak cítite pri práci napätie, strach, nutkanie ešte niečo zlepšiť, ešte ošetriť oblasť „xy“ – ide o perfekcionizmus.

Naše emócie sú vždy nádherným pomocníkom.

Perfekcionizmus je obranným mechanizmom, ktorý má predchádzať nepríjemnostiam.
Ten, kto odvádza perfektnú prácu predsa nemôže byť kritizovaný, či dokonca vyhodený.
Perfekcionista nechce rozvíjať svoju prirodzenosť, ale prahne po istote.

Každé správanie má svoje dopady – pozitívne, alebo negatívne.
Viacerí psychológovia uvádzajú spojitosť psychických chorôb v s perfekcionizmom, hlavne so syndrómom vyhorenia – burn out, poruchami príjmu potravy, depresia, nutkavými neurózami.

Odkiaľ pramení perfekcionizmus?

Perfekcionista je výtvorom doby – produktom rodičov, resp. osôb, ktoré mali na človeka najväčší vplyv.
Strach z kritiky z toho, že bude daný človek obvinený, že opäť „nie je dosť“ je prameňom perfekcionizmu.

Človek sa dostáva pod tlak (v detstve z okolia), neskôr si vytvára tlak sám na seba.
Lepšie je nepriateľom dobrého.
Nič nie je tak dobré, aby to nešlo zlepšiť.

Perfekcionista sa tak stáva namosúreným človekom, večným nespokojnencom.
Stúpa v ňom vnútorný tlak. Dôsledkom je nespokojnosť, pohŕdanie samým sebou, zatrpknutosť.

Perfekcionista podvedome túži po neprestrielnej dokonalosti.
Dokonalosť je pre neho prostriedkom k cieľu.
Fasáda, ktorá mu má ochrániť pred pocitom ´nie som dosť´.

 

Formy perfekcionizmu

Keď sa povie „perfekcionizmus“, veľa ľudí si predstaví človeka, ktorý sa „hrabe“ v detailoch, chce, aby všetko bolo dokonalé.
Perfekcionizmus s orientáciou na výkon je len jedna jeho forma.

Aké sú ďalšie formy perfekcionizmu?

• Mentálna anorexia (Anorexia nervosa)
Anorektická žena (z 95% ide o doménu žien) trpí tzv. „poruchou telesnej schémy“, skresleným vnímaním vlastného tela.

Anorektické pacientky trpia perfekcionistickými paradoxami:
– Odmietajú jedlo, ale zaoberajú sa ním viac, než väčšina gurmánov.
– Odmietajú svoje telo, ale zameriavajú sa na neho celým svojím myslením, konaním.
– Trpia duševnou úzkoprsosťou – úzkostlivá strnulosť a odpor voči cudzím radám (podobne ako perfekcionisti v práci).
– Ich vnútorná dogma znie: Budem milovaná, len ak budem štíhla. Čím chudšia budem, tým viac ma druhí budú milovať.

• Snaha stravovať sa čo „najzdravšie“ (Orthorexia nervosa)
Ide o poruchu príjmu potravy.
Slovo orthorexia znamená vyhranená fixácia na „zdravé jedlo“ a odmietanie jedla „nezdravého“.

Či sa jedná o nemoc, alebo o nákladný životný štýl sa meria podľa toho, aký veľký psychický tlak sa týmto správaním vytvára a aké má dôsledky.

Posadnutosť krásou – imperatívne nutkanie mať absolútne perfektné telo.
Chorobný strach človeka z toho, že je nepekný a znetvorený (dysmorfofobická porucha).
Ide o presvedčenie, ktoré vôbec nesúvisí s realitou a ktoré človeku hovorí, že aspoň jedna časť jeho tela je neprirodzene nepekná/ohavná. A to napriek tomu, že objektívne človek vyzerá úplne nenormálne, alebo má len drobný defekt, ktorý nestojí ani za reč. V človeku tak subjektívne panuje presvedčenie, že je škaredý a má estetický nedostatok.
Po prvý krát túto chorobu popísal taliansky psychiater Enrico Morselli.

Na začiatku puberty teenagery prechádzajú ľahšou dysmorfofobickou fázou. To je v poriadku, neskôr to odznie.

Osoby zaťažené na svoj výzor mávajú sklony k depresii, sociálnej fóbii, poruchám príjmu potravy a závislostiam – k rade rozšírených porúch, ktoré súvisia s perfekcionizmom.

• Perfekcionizmus vo výchove a partnerstve
Perfekcionizmusm môže byť u človeka zameraný buď smerom dnu (introvertný) alebo smerom von (extrovertný).
Prechod je plynulý a obidve formy sa vo vzťahu prejavujú iným spôsobom.

Introverný perfekcionista je nemilosrdný k sebe a nedokáže vlastnú osobu prijať s chybami. Trápi sám seba.

Extrovertný perfekcionista – stanovené pravidlá (dané perfekcionistom) musia dodržovať ostatní.
Ak je to vo vzťahu, tak partner. Ten sa stále viac a viac dostáva pod tlak a do nepohody, lebo pravidlá sa s pribúdajúcim vekom majú tendenciu stupňovať a množiť.

Ak sa extroverní perfekcionista dostane do rúk odborníkov, štúdie ukazujú, že títo pacienti sú viac nedôverčiví voči odborníkom, sú otvorenejší ku konfrontácii než iní pacienti.
Pre svoju vnútornú neistotu sa častejšie správajú k terapeutovi nepriateľsky, nadradene. Častejšie porušujú terapiu, hlavne pre vysoké očakávania, ktoré kladú na terapeuta.

Perfekcionismus sa vie krásne maskovať do rôznych podôb.

Ako si poradiť s perfekcionizmom?

Psychoterapia sa zakladá na princípe, že človek sa v podstate môže zmeniť, hoci nie vždy je to ľahké. Preto ľudia častokrát vyhľadávajú podporu odborníka. Kým vyhľadáte odborníka, ponúkame Vám niekoľko tipov na zníženie miery perfekcionismu:

• Zvedomiť

Priznať si, že som perfekcionista…

Čím menej si človek uvedomuje, o čo ide, čo ho poháňa, tým viac je v područí danej dogmy.
Iba ak je niečo ukryté v nevedomí, môže to uniknúť kognitívnej kontrole. Preto je vnútorná dogma zväčša iracionálna a ide proti rozumu.

Pri každom psychoterapeutickom procese, pri ktorom klient chce niečo zmeniť, prebieha určitá dynamika na pozadí.
Najskôr je nutné, aby človek poznal, ako fungujú jeho vnútorné hodiny.

• Metóda asociatívneho zápisu
Úloha: zapisovať všetko, čo človeku ide hlavou – bez autocenzúry je ďalším spôsobom, ako odhaliť patologické vzorce uvažovania.

• Pracovať s kľúčovým zranením, emóciou na pozadí – ako už bolo povedané, za perfekcionizmom sa skrýva presvedčenie „nie som dosť dobrý“, „budem dobrý, ak…“.
Veríme, že v spolupráci s odborníkom sa vám podarí vyliečiť „prazranenie“.

• Tolerovať nedokonalosť
znamená akceptovať sám seba aj so všetkými chybami, so všetkou priemernosťou, obyčajnosťou.

Perfekcionista má jediný problém-
nie je dosť dokonalý.
Všetko, čo je pod 100% ho trápi.

Psychoterapia sa snaží perfekcionistu zmieriť s realitou a opäť ho oslobodiť – hlavne od strachu, ktorý v ňom tkvie.

Tieto osoby sa potrebujú naučiť vyrovnávať s vlastnou nedokonalosťou.
Spochybniť myšlienku, že ich hodnota sa odvíja od toho, čo si o nich kto pomyslí, že sú závislí na potlesku okolia.

Čo keby ste namiesto snahy o dokonalosť
začali hľadať krásu v nedokonalosti?

• Plánovanie
Starostlivo naplánovať čas, koľko sa chcete danou úlohou zaoberať. Každej úlohe venovať len toľko času, koľko má k dispozícii. Z daného času vyťažiť maximum.

Záver: Perfekcionizmus – Cesta k úspechu, alebo pasca pre dušu?

Ako sme videli, perfekcionizmus môže byť dvojsečným mečom v živote manažérov a zamestnancov. Na jednej strane nás môže motivovať k dosahovaniu vysokých cieľov a neustálemu zlepšovaniu sa. Na druhej strane však, ak prekročí zdravé hranice, môže sa stať závažnou prekážkou na ceste k úspechu. Perfekcionizmus totiž nevedie len k lepším výsledkom, ale môže nás postupne zviesť na cestu vyhorenia, úzkosti a depresie.
Preto je nevyhnutné naučiť sa rozpoznať jeho symptómy u seba a vo svojom pracovnom prostredí. Ak chceme dosiahnuť udržateľný úspech, mali by sme sa zamerať na rovnováhu medzi vysokými štandardmi a sebaakceptáciou. Byť nároční na seba môže byť prínosné, avšak ešte dôležitejšie je vedieť, kedy je potrebné urobiť krok späť, zhodnotiť realitu a umožniť si byť len človekom.
Ak by sme si dovolili byť menej perfektní, mohli by sme dosiahnuť viac – nielen v práci, ale aj v osobnom živote. Je čas prehodnotiť svoje nároky na dokonalosť a nájsť zdravý balans, ktorý nás povedie k skutočnej slobody duše.

Ako by vyzeral váš život,
ak by ste si dovolili byť menej perfektní?

Odporúčaná literatúra

Publikácia: R.M.Bonelli: Perfekcionizmus, Když cíl je nutnost
Zameranie: Kompletný prehľad charakteristík perfekcionizmu, dopadov, rôznych foriem perfekcionizmu, prípadových štúdií, ako aj náčrtov riešenia situácie.

• Flett, G. L., & Hewitt, P. L.
Štúdia: „Perfectionism and maladjustment: An overview of theoretical, definitional, and treatment issues.“
Publikácia: Canadian Psychology/Psychologie canadienne, 2002.
Zameranie: Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rôznych aspektoch perfekcionizmu, vrátane jeho vzťahu k psychickým chorobám, ako sú depresia, úzkostné poruchy a poruchy príjmu potravy.

• Shafran, R., Cooper, Z., & Fairburn, C. G.
Štúdia: „Clinical perfectionism: A cognitive-behavioural analysis.“
Publikácia: Behaviour Research and Therapy, 2002.
Zameranie: Tento článok rozoberá koncept klinického perfekcionizmu a jeho spojitosť s poruchami príjmu potravy, depresie a OCD, a ponúka kognitívno-behaviorálny prístup k jeho liečbe.

• Burns, D. D.
Štúdia: „The Perfectionist’s Script for Self-Defeat.“
Publikácia: Psychology Today, 1980.
Zameranie: Táto štúdia sa zaoberá tým, ako perfekcionizmus môže viesť k sebadeštruktívnym tendenciám, vrátane depresie a úzkosti, a ponúka náhľad do toho, ako tento fenomén ovplyvňuje psychické zdravie.

Stoeber, J., & Otto, K.
Štúdia: „Positive conceptions of perfectionism: Approaches, evidence, challenges.“
Publikácia: Personality and Social Psychology Review, 2006.
Zameranie: Táto publikácia sa venuje rôznym formám perfekcionizmu, vrátane jeho pozitívnych a negatívnych aspektov, a jeho vzťahu k psychickým poruchám, ako sú depresia a syndróm vyhorenia.

 

V prípade, že aj vy trpíte perfekcionizmom v práci, máme pre vás pripravený kurz:
Time management  – Rozptýlenosť, Prokrastinácia a Perfekcionizmus