Nedávno som bola s účastníkmi na obede.
Jeden mladý chalan sa mi pochválil, že robí 15 hodín denne
a jeho frajerka (ako utrúsil), snáď 19.
Tak sa spustila debata.

Áno, na začiatku kariéry je dôležité,
aby sme do seba investovali,
študovali … nech v budúcnosti máme z čoho čerpať.
Nabrali základy,
na ktorých môžeme budovať svoje majstrovstvo.

Áno, aj ja som roky rokúce študovala sviatky, piatky, Veľká noc, Silvester (kým neboli deti),
počúvala podcasty či audioknihy pri chôdzi, v aute,
knihy mala rozmiestnené po celom byte – veď treba využiť každý voľný čas na štúdium.
No potom prišiel zlom.

Už mi vadili písmenká.
Nechcelo sa mi už lietať medzi mestami, meniť skupiny, témy, ľudí.
Cítila som, že už takto nechcem žiť…

Ako vek plynie, prichádza iná fáza.
A ja som sa tejto premene musela učiť.

Fáza, kedy je dôležité sa stíšiť.
Viac počúvať svoje vnútro – kam ma život vedie,
čo tak trh vyžaduje,
čo daná skupina potrebuje.

Už neísť z hlavy,
ale z iného bodu: napojenia sa, vnímania okolia.

Nedávno som mala s ďalším top manažérom diskusiu.
Ako mi povedal, žije v kolotoči (to som dôverne poznala).
Skáču z projektu do projektu, z úlohy do úlohy.

A tak som sa ho opýtala,
či má čas na strategické premýšľanie:
Kam firma smeruje…
Z nadhľadu popremýšľať, čo je vo firme dobré, čo by si žiadalo zmenu.

Úlohou manažéra (a nikoho z nás) nie je byť zahltený prácou.
Úlohou je byť v nadhľade.
Byť v pohode – iba tak môže pokoj vyžarovať do okolia.
Mať nadhľad, ako kapitán lode, ktorý sa rozhliada po mori a vníma dianie okolo, na palube.
Robiť múdre rozhodnutia – nie reakívne reagovať.

Lenže, toto všetko vyžaduje mať schopnosť zotrvať v tichu.
Rozumieť sebe, iba tak dokážeme rozumieť druhým.

Ja ďakujem Mirke Tomaško, že ma týmto procesom previedla.
Nebáť sa byť v tichu.
Teraz to milujem.

Byť sama so sebou, so svojimi myšlienkami,
počúvať, kam ma vedú…

Odmenou sú mi spätné väzby na školeniach – akoby túto premenu cítili aj moji klienti.
Priemerná spokojnosť so školením: 97%
Priemerná spokojnosť s lektorom: 99%

Čoraz viac teraz počúvam spätnú väzbu na záver:
★ ja sa pri tebe tak dobre cítim, mne sa ani nechce odísť zo školenia (1,5 hodiny sme sa rozprávali po školení v miestnosti),
★z teba ide tak dobrá energia,
★s tebou sa tak dobre rozpráva,
★ja by som ťa chcela mať vo svojej bubline kamarátok, presne takýchto pozitívnych ľudí chcem mať v živote …
Skoro som o túto kvalitu prišla, keď som takmer vyhorela.

No pochopila som:

NAJSKÔR SA MUSÍM POSTARAŤ O SVOJE VNÚTRO, AK TU CHCEM BYŤ PRE INÝCH.

Ako ste na tom vy?
Do akej miery sa vám darí byť v tichu?