Predstavte si, že by vám niekto predostrel nasledujúcu ponuku:
Ponuka č. 1. Vedel by vám sprostredkovať zážitok, adrenalín, silné emócie – niečo, čo by vo vás rezonovalo ešte nejakú dobu. A k tomu by ste sa dozvedeli niečo nové.
Ponuka č. 2.: Alebo by ste si vybrali status quo a zaručil by vám, že najbližšie minúty (ak nie mesiace a roky) si v sladkom nerušenom obláčiku budete plynúť životom ďalej.
Čo by ste si vybrali?
Veľa ľudí má rado zážitky, keď sa niečo v ich živote deje. Keď sa dozvedia nové veci.
Prečo nám potom negatívna spätná väzba naháňa strach? Prečo sme schopní vymyslieť všetky možné taktiky na to, aby sme jej nemuseli čeliť?
Veľa ľudí chce byť úspešných. No iba hŕstka ľudí chce skutočne počuť názor na svoju prácu, správanie.
Čo nás brzdí v prijímaní spätnej väzby od druhých?
Odpoveď leží vo vašej hlave.
To, nakoľko sme otvorení počúvať spätnú väzbu závisí od nášho postoja k nej. Sú ľudia, ktorí ju vnímajú ako ohrozenie, urážku, útok na svoje ego. Vo všeobecnosti chcú byť vnímaní ako dokonalí. A spätná väzba? To znamená, že nie sú dosť dobrí. V tomto prípade sa spätnej väzbe vyhýbajú, potláčajú ju, obviňujú druhých – berú to veľmi emocionálne. Respektíve sa uzatvoria do seba, ľutujú sa a nezoberú si ani zrniečko z toho, čo počuli.
Na druhej strane sú ľudia, ktorí ju vnímajú ako dôležitý dielik informácií, ktoré keď zapracujú do svojho života, im umožní postúpiť na vyšší level, lepšie sa rozhodovať v budúcnosti. Ak vnímame spätnú väzbu ako perfektnú pomôcku na zdokonalenie, začneme ju vyhľadávať. Človek, ktorý je presvedčený o tom, že vždy existuje spôsob, ako robiť veci lepšie, je viac otvorený počúvať názorom z okolia. Títo ľudia berú spätnú väzbu menej emocionálne. Pre nich spätná väzba neznamená koniec sveta – je to len indícia, čo by mohli zmeniť.
Závisí len o nás, či budeme považovať spätnú väzbu za dar alebo dýku.
Ak nebudeme prijímať spätnú väzbu, je to akoby sme kráčali životom bez adekvátnych údajov. Analógiou je GPS, ktoré tiež potrebuje najmenej tri (ideálne štyri) signály, aby vedelo správne určiť lokáciu. Ak si ľudia myslia, že ich jediný pohľad je správny, tak sa mýlia.
Presne tento názor zastáva aj Richard Branson: „Nepýtajte sa len jedného človeka. Získajte čo najviac spätných väzieb. Názory sa vždy líšia. Keď sa spýtate viacerých ľudí, čo si myslia, získate viacero uhlov pohľadu a môžete ich všetky porovnávať a vyvažovať“.
Zaujímavosťou je, že ak máte otvorenú myseľ, nezáleží na tom, ako vám dajú spätnú väzbu – či milo alebo útočným spôsobom … Lebo ak ste skutočne zameraní na rast, vy si to zrnko pravdy nájdete.
Môžeme osobu,
ktorá nám dáva spätnú väzbu považovať za dikobraza.
Je to však dikobraz,
ktorý nás niečomu môže naučiť.
Objaviť diamant v boľavej mase slov
Nie je možné prejsť životom bez spätnej väzby. Negatívna spätná väzba je neodvratnou súčasťou života. Aj bez toho, aby sme si ju vyžiadali, ju dostávame neustále: cez to, ako ľudia s nami komunikujú, ako sa na nás pozerajú, ako sa k nám správajú, aké otázky nám kladú. Život celkovo je jedna veľká spätná väzba (veď to, kde sme, je len výsledkom našich predchádzajúcich malých či väčších rozhodnutí) …
Ako hovorí Bill Gates: „Váš najnespokojnejší klient je váš najcennejší zdroj učenia“ (a za klienta si dosaďte zamestnanca, kolegu, priateľa … princíp je stále ten istý).
Aj Elon Musk, zakladateľ PayPal, Tesla Motors, SpaceX je fanúšikom spätnej väzby. Podnecuje k pýtaniu si spätnej väzby od okolia, hlavne tých, ktorí s vami úzko spolupracujú. Ako hovorí: „Skutočne venujte pozornosť negatívnej spätnej väzbe, počúvajte pozorne, čo je kľúčovou informáciou. Sami si o ňu žiadajte. Môže to znieť ako jednoduchá rada, ale ľudia to robia len zriedkavo – pričom je to tak veľmi nápomocná vec“. Presne toto robil pri modeli Model S, kedy sa nepýtal ľudí, čo sa im na ňom páči, ale čo vidia ako nedostatok.
Ľudia, s ktorými spolupracujeme majú svoj názor. Častokárt ho hovoria okoliu. Nebolo by dobré, aby sme tento názor poznali a mohli s touto informáciou pracovať?
Presne toto urobil Howard Schultz, Starbucks, keď im začali klesať zisky. Koho by ste na jeho mieste žiadali o spätnú väzbu? Manažérov? Zamestnancov? (Viem si živo predstaviť, ako podajú hlásenie, prečo sa firme nedarí … ´konkurencia je veľká´, ´klienti sú nevďační, nároční …´). On na to išiel inak. Reálne obchádzal klientov v kaviarni a kládol im otázku: ´Čo by sme mali robiť a nerobíme?´.
A čo sa dialo? Zaznamenal si ich odpovede, niektoré z nich preklopili do praxe … a zisky začali opäť stúpať.
Áno, ako bolo uvedené vyššie – okolie nás vníma. Má na nás svoj názor. Predstavte si oblasť, v ktorej sa vám momentálne nedarí. Okolie častokrát vidí, čo by ste mali robiť inak. Čo by vám asi povedali známi, ak by ste im položili Schultzovu otázku: ´Čo by som mal podľa teba robiť a nerobím?´.
Usiluj sa o spätnú väzbu,
aj keby bola najviac nepríjemná
a snaž sa riadiť podľa nej.
Evan Williams
Stať sa tou najlepšou verziou seba
Keď budete ležať na smrteľnej posteli,
mohli by ste vyhlásiť niečo kúlové,
napríklad,
že ste skutočne vyťažili zo seba maximum.
… že ste sa stali tou najlepšou verziou seba.
Ako ste na tom Vy?
Kedy ste sa naposledy opýtali klientov na ich názor?
Šéfa, resp. kolegov, ako sú spokojní s vašou prácou?
A ak vediete ľudí – kedy ste sa ich naposledy opýtali, ako vnímajú vašu spoluprácu? Ktorú zmenu vo našej spolupráci by uvítali? Ak by mali zmeniť jednu vec, aby sa im lepšie pracovalo vo vašom oddelení, čo by to bolo?
A čo partner? Kamaráti?
Na internete je všetko. Aj stránka TalentCheckup.com, prostredníctvom ktorej vám môžu druhí anonymne poskytnúť spätnú väzbu.
Tak hor sa do toho!
