Je pre mňa zaujímavé sledovať, kde sa presúva ťažisko ťažkostí v oblasti time managementu. Túto tému školím viac než štrnásť rokov a takmer takýto dlhý čas používam dotazník, ktorý nádherne poskytuje mapu toho, kde v oblasti time managementu majú účastníci ťažkosti. (Účastníci dotazník hodnotia, že dosť realisticky zachytáva ich život).
V začiatkoch mojej práce takmer väčšine účastníkov vychádzalo, že sú výkonní (vedia plánovať, určiť si priority, pracovať efektívne), no veľa ľudí sa borilo s work life balancom. Mali celkovo nesprávne nastavení životný štýl. Až príliš dlho zostávali v práci, prácu si nosili domov a zanedbávali koníčky. Z dlhodobého hľadiska dospeli k nespokojnosti, chýbajúcej energii a žití pod stálym napätím.
Čo myslíte, s čím majú mladšie ročníky ťažkosti dnes?
Pomer sa otočil. V súčasnosti mladšie ročníky dosahujú vynikajúce body v životnom štýle (vedia si zariadiť popracovný život a vytešovať sa zo života), no opakovane dosahujú nízke body vo výkonnosti – majú ťažkosti so stanovením toho, čo je priorita, s plánovaním, či s efektívnym vykonávaním úloh. Nízka výkonnosť zase súvisí s vysokou rozptýlenosťou (áno, ako hovoria, žijú akoby v nutkavom pocite kontrolovať každú chvíľu mobil, sociálne siete či maily – a nech firma nastaví obmedzenia aké chce, svoj súkromný mobil si kontrolovať môžu), s chaosom a riešením naliehavých vecí (kto viac nalieha, kričí, toho úlohu plnia).
Častokrát sa vedú na konferenciách diskusie o generácii X, Y a pod. Podľa mňa nejde o rozdeľovanie toho, kto je lepší a kto horší. Som presvedčená, že sa vieme navzájom inšpirovať. Vyššie ročníky – ako to nepreháňať s prácou a dožičiť si viac radosti v živote a nižšie ročníky okukať triky, ako plánovať, pracovať na prioritách a zefektívňovaní – nech stihnú urobiť viac podstatnej práce za kratší čas.
