Môžete byť úplne odlišní a mať skvelý vzťah.
Alebo si byť veľmi podobní a napriek tomu sa rozísť.

On miluje šport. Víkendy najradšej trávi na bicykli, v horách alebo v posilňovni.
Ona miluje knihy. Dokáže celé hodiny čítať, túlať sa po galériách alebo len tak sedieť s kávou.

On neprečítal knihu už niekoľko rokov. Ona si nevie predstaviť, že by dobrovoľne odbehla desať kilometrov.

Na prvý pohľad dva úplne odlišné svety.
A predsa im to môže výborne fungovať.
Pretože to najdôležitejšie ich spája. Len to nie je na prvý pohľad vidieť.

Obaja vnímajú rodinu ako bezpečný prístav. Miesto, kam sa chcú vracať zo svojich výletov do sveta. Miesto, ktoré si chránia a na ktorom im záleží.

Obaja si vážia vernosť, dôveru a stabilitu. Rešpektujú, že každý potrebuje aj svoj vlastný priestor. A keď príde problém, obaja chcú hľadať cestu k sebe, nie od seba.
Majú odlišné záujmy, ale podobnú predstavu o tom, čo je v živote skutočne dôležité.

A teraz si predstavte iný pár.
Obaja milujú rovnaké filmy. Dokážu celé večery vášnivo diskutovať o psychológii, politike či biznise. Majú podobný humor, spoločných priateľov a radi cestujú na rovnaké miesta.
Okolie o nich hovorí: „Tí dvaja sa naozaj našli.“
A po niekoľkých rokoch príde rozchod.
Nikto nechápe prečo.

Lenže pod povrchom žili dvaja ľudia s úplne odlišnou predstavou o partnerstve.
Pre jedného bola najväčšou hodnotou stabilná rodina, vernosť a istota jedného celoživotného vzťahu.

Druhý túžil po slobode objavovať aj ďalšie romantické či sexuálne vzťahy. Nechcel žiť v tradičnom monogamnom partnerstve.

Ani jedna predstava nemusí byť sama osebe nesprávna. Problém nastáva, keď jeden človek potrebuje niečo, čo druhý nechce alebo nedokáže žiť.

Rozumeli si v sekundárnych potrebách. Ale nerozumeli si v jadrových potrebách.

Čo nás teda v skutočnosti spája?

V partnerských vzťahoch je užitočné rozlišovať medzi tým, čo máme radi, a tým, čo je pre nás skutočne dôležité (medzi kľúčovými potrebami a sekundárnymi potrebami).

Predstavte si ŠTYRI VRSTVY, KTORÉ OVPLYVŇUJÚ NAŠU PARTNERSKÚ KOMPATIBILITU.

1. PREFERENCIE – ČO MÁM RÁD?

Čo mám rád?

• šport – knihy
• more – hory
• spoločnosť – samotu
• divadlo – Netflix
• ranné vstávanie – nočný život

Sú viditeľné. Preto ich pri zoznamovaní veľmi preceňujeme.

Ale často sú vyjednateľné.
Nemusíš so mnou behať, aby si bol dobrý partner.

Tieto rozdiely si všimneme ako prvé. Často im však pripisujeme väčší význam, než si zaslúžia.
Nemusíte spolu behať, aby ste boli dobrí partneri.

2. JADROVÉ PSYCHOLOGICKÉ POTREBY –
 HODNOTY – CEZ ČO PRE MŇA NEJDE VLAK?

Chcem deti alebo nie? Čo pre mňa znamená vernosť? Aké miesto má v mojom živote rodina? Čo považujem za nevyhnutnú súčasť partnerstva?

Niektoré rozdiely vieme preklenúť kompromisom. Iné len veľmi ťažko.

Ak jeden po rodičovstve túži a druhý ho odmieta – nemôžete mať polovicu dieťaťa (buď ho budete mať, alebo nie).
A ak jeden potrebuje výlučný partnerský vzťah a druhý je fanúšikom otvorených vzťahov, nestačí, že obaja milujú taliansku kuchyňu (nedá sa byť verný v jeden týždeň a v druhý striedať partnerov. Buď som alebo nie som verný).

Ako chceme žiť?

• veľa cestovať (zážitky) / byť doma (istota, bezpečie)
• míňať (užiť si) / sporiť (pripraviť sa na…)
• žiť v meste / na vidieku
• kariéra / rodina
• veľa spoločného času / veľa vlastného priestoru

Tu už rozdiely začínajú bolieť viac.

Rozdielnosť sama osebe nie je problém.
Problém môže nastať, keď sa rozchádzame v jadrových / kľúčových potrebách.

Ak vznikajú hádky na tejto úrovni, nehádajú sa len o tému „dieťa“.
Každý sa snaží ochrániť niečo, čo je pre neho dôležité.

 

Ak by sme to chceli úplne zjednodušiť, ide o dve oblasti potrieb: Jadrové/kľúčové (cez ktoré nejde vlaak, tie kľúčovo potrebujete pre svoj spokojný život) a sekundárne (v ktorých dokážete robiť komrpomisy).

Ako zistiť, ako je to vo vašom vzťahu?

Skúste si s partnerom malé cvičenie.
Každý sám za seba dokončite tieto vety:

1. Vo vzťahu sa cítim skutočne dobre, keď…
Čo sa vtedy deje? Čo partner robí? Čo prežívate?

2. Najviac ma zraňuje, keď…
Čoho sa vtedy dotýka partnerovo správanie? Čo vám v tej chvíli chýba?

3. Bez čoho si nedokážem predstaviť dlhodobo spokojný vzťah?
Je to vernosť? Sloboda? Dôvera? Blízkosť? Rešpekt? Spoločné rozhodovanie? Stabilita? Podpora?

4. V čom dokážem urobiť kompromis a na čom už nie?
Môžem akceptovať, že partner nechodí so mnou do divadla. Ale dokážem akceptovať, že máme zásadne odlišný názor na vernosť, deti alebo spoločnú budúcnosť?

5. Aký život chceme spolu vytvoriť?
Nielen čo chceme zažiť tento víkend. Ale ako chceme žiť o päť, desať či dvadsať rokov.

Potom si odpovede navzájom prečítajte.
Nie preto, aby ste rozhodli, kto má pravdu.
Ale aby ste lepšie spoznali človeka, s ktorým žijete.

Možno zistíte, že vás spája oveľa viac, než ste si mysleli.
Možno pochopíte, prečo váš partner reaguje na niektoré situácie tak citlivo.
A možno objavíte rozdiely, o ktorých ste doteraz nikdy otvorene nehovorili.
Aj to môže byť začiatok dôležitého rozhovoru.

Niektoré rozdiely sa dajú preklenúť porozumením a dohodou. Iné vyžadujú ťažké rozhodnutia.

Nemusíte milovať to isté. Dôležité je, aby ste sa zhodli v kľúčových potrebách

Spoločné záujmy sú príjemné. Dávajú nám možnosti, ako tráviť čas, o čom sa rozprávať, čo spolu zažívať.
Samy osebe však nie sú zárukou spokojného vzťahu.

A rozdielne záujmy rozhodne nie sú predpoveďou jeho neúspechu.
Môžeme kráčať rôznymi cestami a pritom sa vracať do toho istého domova.
Ale ak jeden z nás chce budovať domov a druhý nechce mať žiadne stále miesto, nestačí, že obaja milujeme rovnaký výhľad z okna.

Keď nabudúce budete premýšľať o svojom vzťahu, skúste si položiť trochu inú otázku.
Nie iba: „Čo všetko máme spoločné?“

Ale predovšetkým:
„Čo je pre každého z nás také dôležité, že by sme bez toho nedokázali byť vo vzťahu dlhodobo spokojní?“

Pretože dobrý vzťah nie je o tom, že dvaja ľudia chcú vždy to isté. Je o tom, že rozumejú tomu, čo je pre druhého dôležité, a sú ochotní vytvárať život, v ktorom majú miesto obaja.

Spoločné záujmy vytvárajú príjemné večery.
Spoločné jadro pomáha prežiť nepríjemné roky.

Pretože keď príde choroba, finančná kríza, vyčerpanie, starostlivosť o deti či starnúcich rodičov, nebude až také dôležité, či obaja milujete rovnaké filmy.
Oveľa dôležitejšie bude, či sa dokážete oprieť jeden o druhého. Či ste ochotní spolupracovať, rešpektovať svoje potreby a hľadať spoločnú cestu.

A tak možno pri výbere partnera, ale aj v dlhoročnom vzťahu, stojí za to klásť si trochu iné otázky.
Nielen: „Čo všetko máme spoločné?“
Ale aj:
„Čo je pre nás také dôležité, že si to chceme vo vzťahu chrániť za každých okolností?“

A ešte jednu, možno oveľa náročnejšiu:
„Viem, čo si môj partner vo svojom vnútri najviac chráni?
Pomáham mu to chrániť, alebo mu to svojím správaním nevedomky ohrozujem?“

Pretože na povrchu sa stretávajú naše záujmy.
V hĺbke sa stretávajú naše potreby, hodnoty a predstavy o živote.

A práve tam často zisťujeme, či spolu dokážeme nielen stráviť pekný víkend, ale aj vybudovať spoločný život.