Silní ľudia neustále pracujú so spätnou väzbou. Prečo však toľko ľudí má neustále problém otvorene pomenovať niečo, čo si všimli, čo im nevyhovuje, resp. čo ich hnevá na druhých?
Dve najdôležitejšie veci, ktoré potrebujete k dávaniu spätnej väzby
Ak ste narazili na situáciu, kedy je potrebné dať spätnú väzbu, potrebujete sa naučiť, ako sa jej nevyhýbať a ako ju povedať správne.
Vyjadriť spätnú väzbu si vyžaduje dve veci: odvahu a zručnosť. Najviac problémov vzniká, keď nám jedno z tejto dvojice chýba.
• Niekedy skočíme do dávania spätnej väzby, keď nás niekto napálil, no zriedkavo sa v týchto momentoch zastavíme, aby sme premýšľali, ako to povedať čo najvhodnejšie. Inými slovami: máme odvahu, ale nie zručnosť.
• Na druhej strane sa niekedy vyhýbame, aby sme dali spätnú väzbu, pretože sa obávame napätej atmosféry, konfliktu, toho, že sa veci zhoršia. Toto je dôvodom, prečo sa veľa dôležitých rozhovorov nikdy neuskutoční.
Ako posilniť odvahu?
Častý dôvod, prečo sa vyhýbame povedať na rovinu, čo sa nám nepáči je ten, že sa obávame dôsledkov. Nikto nemá rád konflikty. No ak sa neozveme, utrpí vzťah. Vždy. Buď sa začnete danej osobe vyhýbať, alebo si ju prestanete vážiť.
Ak ste manažér, neupozornenie na chybu včas prináša so sebou ešte niekoľko závažných dôsledkov: človek pokračuje v opakovaní chyby, často krát niekto musí ťahať za danú osobu, kazí sa atmosféra na pracovisku.
Ja vždy tvrdím, že je potrebné si ujasniť, prečo dávame spätnú väzbu.
Ak ju dávate kvôli tomu, že chcete druhého pomôcť byť úspešným v budúcnosti – choďte do toho. Hoci sa bude hnevať, ja som vždy pevne presvedčená, že po uplynutí istého času možno bude táto osoba vďačná, že ste jej pomohli odstrániť ´slepú škvrnu´.
(Ak vás na druhých hnevajú veci len preto, že ste nespokojný sami so sebou – radšej si najskôr upracte život, než si pokazíte vzťahy s okolím).
Ako sa naučiť zručnosti?
Zručnosť získavame len cvikom. Aby ste sa však vyhli chybám, prinášam vám zaujímavý pohľad Kim Scottovej, ktorá pracovala pre viaceré spoločnosti v Silicon Valley.
Typy dávania spätne väzby
Kim Scottová vo svojej knihe Radikálna otvorenosť rozlišuje dva základné prístupy: do akej miery konfrontujeme druhého priamo (do akej miery mu na rovinu hovoríme, čo sme si všimli) a na druhej strane do akej miery prejavujeme osobný záujem o danú osobu. Na základe týchto dvoch dimenzií vznikajú štyri rôzne prístupy, ako oznámiť spätnú väzbu.
Ničivá empatia
Ide o najbežnejší spôsob oznamovania spätnej väzby. To, čo sa nám nepáči hovoríme jemne, zaobalené do zjemňujúcich slov: „Hmm, tvoja prezentácia bola zaujímavá. Možno bude na budúce dobré zamyslieť sa nad tým, ako inak odkomunikovať číselné údaje, ale inak výborná práca.“, pričom v hlave si hovoríte, že to bola totálna nuda.
Prečo volíme tento prístup? Bojíme sa, že zraníme druhú osobu.
Sú dva typy ľudí: intuitívne, citlivé bytosti, ktoré vedia čítať medzi riadkami. Po oznámení aj empatickej spätnej väzby sa vedia zmobilizovať a menia svoje správanie.
No na druhej strane sú medzi nami aj osoby, ktoré fungujú inak. Akoby medzi nimi a vonkajším svetom bol hrubý múr. Ak im dáte spätnú väzbu zjemnene, zaobalene – kľúčová myšlienka k nim ani neprenikne. Častokrát sa po takejto spätnej väzbe u nich absolútne nič nezmení.
Manipulatívna neúprimnosť
Ide o ďalší možný spôsob, ako reagujeme, keď sa nám niečo nepáči. Nepovieme absolútne nič.
Predstavte si, že si od vás šéf opýta spätnú väzbu na hodnotiacich rozhovoroch. Máte kopec tém, čo by ste mu povedali … lenže, boli sme vychovaní v kultúre, kde nie je bežné hovoriť šéfovi, v čom by sa mal zmeniť. Ako mi hovoria manažéri na školení, zvyčajne ich ľudia zareagujú štýlom: „Ty si výborná šéfka vo všetkom. My sme spokojní“.
Cieľom toho, kto hovorí je ochrániť seba od dôsledkov (pri ničivej empatii chceme ochrániť druhých, pri manipulatívnej neúprimnosti seba).
Ako teda reagovať? Čo sú tie vhodné spôsoby?
Radikálna otvorenosť
Pri tomto prístupe povieme na rovinu, prostredníctvom faktov, ako vnímame situáciu.
„Všimla som si jednu vec. Klientovi si kládol otázky, aby si identifikoval jeho potreby. Keď si však prezentoval náš produkt, absolútne si neprepojil zistené potreby a úžitky nášho produktu. Produkt si prezentoval akoby z marketingového letáku. Uviedol si množstvo všeobecných výhod bez premýšľania, čo klienta najviac zaujíma“.
Aby mala spätná väzba efekt, je potrebné odkomunikovať správu jednoznačne, jasne, trefne – nech nevznikne žiadny priestor na mylnú interpretáciu.
Liečenie nemôže začať,
ak správne nepomenujete veci.
Osekajte svoju výpoveď na podstatu. O koľko stresov by sme boli ušetrení, ak by sme sa naučili komunikovať na rovinu? Koľko času by sme ušetrili, ak by sme zbavili komunikáciu balastu?
Útočná agresivita
Hmm, zaujímavý štýl, ktorý obľuboval Steve Jobs. Hovorí sa, že keď sa mu nepáčila práca niekoho, nemal problém povedať:“Tvoja práca stojí za hovno“.
Tento štýl sa považuje za druhú najlepšiu voľbu. Prečo? Ak ľudia nepochopia, čo majú zmeniť, keď im to poviete slušne, potrebujete pritvrdiť a povedať informáciu tak, aby prenikla k danej osobe. Nemusíte pri tom používať nadávky. Stačí keď svoje myšlienky totálne oseknete, bez obalu poviete čo si myslíte: „Už začínam byť riadne naštvaný. Zakaždým v tvojich materiáloch nachádzam množstvo chýb.“
Ako hovorí Steve Jobs, leadership vyžaduje niekedy ľudí aj poriadne naštvať. Iba tak sa začnú meniť veci.
Trénujte sa v otvorenosti
Schopnosť dobre komunikovať označujú ľudia za jednu z top desať oblastí, ak chceme viesť úspešný život v práci a súkromí. Naučte sa formovať vzťahy aj na základe spätnej väzby. Ošetrujte svoje potreby – vyjadrujte otvorene, ako vplýva správanie druhých na vás. Pomáhajte druhým posúvať sa vpred. Tým, že im poviete, čo by mohli robiť inak.
#spätnáväzba #feedback #leadership #communication
