Očakávania sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života – formujú naše túžby, ciele aj motiváciu. Avšak, kým nás môžu poháňať vpred, môžu sa stať aj zdrojom sklamania, ak sa s realitou nezhodujú.

Ako vznikajú naše očakávania?

Ľudia si vytvárajú očakávania od útleho veku na základe skúseností a vplyvov okolia. Mnohé predstavy o tom, čo by sa malo v živote stať, si nesieme už od detstva – formuje ich rodina, kultúra, ale aj médiá a pozorovanie iných ľudí.

Napríklad spoločenské normy (ako „musím stihnúť dosiahnuť kariéru, založiť rodinu do určitého veku“) či idealizované príbehy z filmov a sociálnych sietí nastavujú latku našich očakávaní.

Svoje očakávania si utvárame aj podľa vlastných skúseností – ak človek v minulosti často dosiahol, čo chcel, môže mať vysoké očakávania aj do budúcna; naopak opakované sklamania môžu viesť k opatrnejším (nižším) očakávaniam.

Svoje zohráva aj osobnosť – optimistickí jedinci mávajú prirodzene vyššie pozitívne očakávania, kým úzkostlivejší ľudia môžu radšej „počítať s horším“ vopred, aby sa chránili pred sklamaním.

Realistické vs. nereálne očakávania

Kľúčové je uvedomiť si, že nie všetky očakávania sú prospešné.

Realistické očakávania sú tie, ktoré zodpovedajú našim schopnostiam a situácii – poskytujú motiváciu a smer, no zároveň počítajú s možnými prekážkami.

Naopak, nereálne očakávania (príliš vysoké alebo rigidné) nás nastavia na takmer isté sklamanie. Psychológovia zdôrazňujú, že „očakávania sú často predpripraveným receptom na sklamanie“, ak neodzrkadľujú realitu

Výskumy dokonca naznačujú, že príliš optimistické očakávania do budúcnosti môžu znižovať spokojnosť v prítomnosti – keď si ľudia predstavovali, že ich budúci život bude omnoho lepší než súčasný, cítili väčšiu nespokojnosť a stres tu a teraz, pravdepodobne preto, že aktuálna realita sa ešte nevyrovnala týmto predstavám.

Inými slovami, čím väčšia medzera medzi očakávaniami a skutočnosťou, tým väčšie sklony k nespokojnosti.

Očakávania od života – aký život chcem stráviť?

Často sa stretávam s tým, že ľudia si počas života vytvoria zoznam očakávaní:
• akú školu by som chcel vyštudovať
• aký by mal byť partner
• koľko detí by som chcel mať (a či vlastne chcem deti)
• aký plat by som mal mať
• ako by malo vyzerať moje bývanie
• akú by som mal mať prácu…

Očakávania sú to, o čom dúfame, že sa stane,
zatiaľ čo realita je to, ako to v skutočnosti momentálne je.

Očakávania výrazne ovplyvňujú, ako prežívame spokojnosť či sklamanie. Psychologické výskumy ukazujú, že spokojnosť často závisí od toho, do akej miery sa naše očakávania stretnú s realitou. Ak je realita lepšia než očakávania, pociťujeme radosť a spokojnosť; naopak, ak zaostáva za očakávaniami, dostavuje sa sklamanie

Ako pracovať s očakávaniami

Očakávania sú ako kompas, ktorý nás vedie životom (čo chceme a čo už nie).
Kde je však miera, do akej nám naše očakávania pomáhajú a kde sú už pre nás záťažou?

Odpoveď leží v pár slovách: naučte sa počúvať život, čo vám chce povedať.

1. Ste v procese

Niekedy nenaplnené túžby poukazujú, že ste na ceste, ste v procese. Kráčate smerom k naplneniu svojich túžob, no kým dôjdeme do cieľa, chce to čas. Urobiť krok a ďalší krok, ktorý vás privedie k cieľu.

Niekedy pripomínanie si toho, čo chcete, nám môže pomôcť prejsť temným obdobím (ak ste samoživiteľka a veríte, že raz bude lepšie). Je to ako svetielko na konci tunela, ku ktorému upierate pohľad, aby ste načerpali silu.

2. Potrebujete odviesť svoj diel práce

Inokedy nenaplnené očakávania môžu byť signálom, že ešte si potrebujeme odviesť svoj diel práce. Dozrieť, niečo si uvedomiť, mať odvahu urobiť presne to, čoho sa obávate: otvoriť nepopulárnu tému a vydiskutovať si ju, odísť z prostredia, kde vám nie je dobre, zmeniť spôsob akým zmýšľate, začať robiť veci inak…

Realistické očakávania od života berú do úvahy osobnú zodpovednosť a úsilie. Psychológovia upozorňujú, že samotné očakávanie výsledku bez vynaloženia úsilia je ako skratka, ktorá vynecháva podstatnú časť cesty.

Namiesto priania „stane sa to samo od seba“ – je užitočné očakávať, že pre svoj cieľ niečo urobím.
Napríklad namiesto pasívneho očakávania „dostanem povýšenie v práci“ si stanovte očakávanie „budem na sebe pracovať a zlepšovať sa, aby som si zaslúžil povýšenie“.

Takéto nastavenie je realistickejšie, lebo zahŕňa kontrolovateľný prvok – vaše vlastné konanie. Znižuje to pravdepodobnosť sklamania a podporuje to osobný rast, pretože sústredíte energiu na proces zlepšovania sa, nie len na konečný výsledok.

Zameriavajte sa preto na proces a akciu. Robiť ďalší a ďalší krok vpred, ktorý vás privedie do cieľa.

3. Život má pripravené niečo iné

Nenaplnené očakávania môžu byť aj signálom od života, že má pre vás pripravené niečo iné.
To, čo očakávate bola len vaša predstava, čo chcete mať, ako sa situácia má vyvinúť.
Čo ak by vám niekto pustil film o danej situácii a zistili by ste, že pozícia, po ktorej ste tak veľmi túžili, by vám nepriniesla šťastie? Firma by presadzovala hodnoty, s ktorými ste sa nijak nevedeli stotožniť (kto viac obalamutí klienta je väčší frajer vo firme, povyšovanie sa deje cez kamarátstva a to, čo vám sľúbili na pohovore boli len marketingové reči? – áno, aj takéto firmy sú na trhu).

Čo ak by ste zistili, že partner, po ktorom ste tak veľmi túžili, nebol správnou voľbou. Zo vzťahu by ste odchádzali ešte viac devalvovaný/á, než ste kedy boli?

Ratan Tata (Ratan Tata bol jedným z najuznávanejších indických biznismenov a jednou z najvýraznejších osobností automobilového priemyslu v ostatných dekádach) krásne vysvetlil realitu vs. očakávania nasledujúcimi spôsobmi:

„Aké je to zvláštne: Chceme nosiť vysoké značky,
ale najpohodlnejšie sa cítime v pyžame.

Chceli by sme sedieť v Taj and Marriot s elitnými ľuďmi,
ale užívame si čaj pri ceste s priateľmi a ľuďmi, ktorých máme radi.“

Niekedy je múdrejšie nelipnúť na našich očakávaniach. Ak sa život nevyvíja želaným smerom, odstúpiť a navnímať z nadhľadu, čo sa to deje, kam nás chce život postrčiť…

4. Akceptujte to, čo je

Stalo sa vám už niekedy, že ste boli nešťastný z toho, čo sa vám v živote deje – napr. svoj život vnímate ako jedno veľké bremeno: deti plačú, stále vás potrebujú, nemáte čas na seba … čo ak po rokoch zistíte, že to bola najkrajšia časť života? (áno, deti plakali, no tak úprimne vám nikto niekoľko krát počas dňa nepovedal, že vás ľúbi. Áno, už ste nestihli toľko toho cez deň spraviť, ale aspoň ste neprepadli práci, za to obdobie, čo boli malé ste sa aj vy mali možnosť vrátiť do detstva a spustiť sa na šmýkačke, hojdať na hojdačke, či obdivovať zvieratá v ZOO a pod.).

Čo ak to „zlo“, ktorým prechádzate sa po čase ukáže, že bolo obdobím, z ktorého čerpáte doteraz.
Ako rodičia, ktorí prišli o svoje dieťatko a úplne preusporiadali hodnoty vo svojom živote -ako sa mi raz jeden pár vyjadril – už sa toľko nehádame, už vieme, čo je podstatné…

Resp. pani, ktorá sa mi na koučingu zdôverila, že odvtedy ako o nej odišiel manžel, už je iný človek: bola submisívna, už sa vie za seba postaviť, všetko nechala vybavovať na ňom, začala na sebe pracovať, úplne zmenila odbor a zarába slušné peniaze….

Áno, aj títo ľudia mali inú predstavu o svojom živote. Isté veci nezmeníme. Môžeme len zmeniť pohľad na ne, odraziť sa od nich a „upratať“ si život tak, aby sme naďalej žili kvalitný život.

Nezaseknite sa v pasci očakávaní

Majte odvahu pozrieť sa pravde do očí – aká situácie je, kde sa nachádzate a kam máte vykročiť: pokračovať v naštartovanej trajektórii?, zapracovať na sebe, aby ste sa dostali ďalej?, opustiť pôvodný cieľ a pozrieť sa na to, kam vás chce život nasmerovať?…

 

Zdroje:
https://www.psychologytoday.com/us/blog/overthinking-tv/202203/your-expectations-affect-your-enjoyment#:~:text=Bell%20argued%20that%20disappointment%20resulted,meaning%20it%27s%20a%20good%20bet

https://ajph.aphapublications.org/doi/full/10.2105/AJPH.2022.307006#:~:text=These%20findings%20are%20consistent%20with,and%20dissatisfaction%20with%20current%20conditions