Keď som sa stretávala so šikovnými podnikateľmi a manažérmi, často som si kládla otázku:
Ako je možné, že sa im to podarilo? Ako uvažovali? Čo robili inak?

Teraz mám možnosť nahliadnuť na druhú stranu brehu…
Týždeň praxe na psychiatrii je za mnou a ja som plná dojmov, otázok a myšlienok.

Každý deň som sa zúčastňovala vizity s rôznymi skupinami pacientov – od ľudí v akútnom stave, ktorí ešte zápasili s bludmi, ťažkou depresiou alebo nemali silu rozprávať, až po stabilizovaných pacientov, ktorí sa pomaly pripravovali na odchod domov.

Jednou z častých otázok primárky bolo:
„Volajú vám?“
„Bol vás niekto navštíviť?“

A ak bol pacient cez víkend doma:
„Ako bolo?“
„Čo ste robili?“
„S kým ste sa stretli?“

Pátra sa po pozadí, sociálnych vzťahoch.

Viete čo je smutné?
Častokrát pacienti odpovedajú:
„Nie, nikto nevolá“.
„Áaale, volajú….! – a ide to tak do hmlista.
Alebo: „Nemá kto prísť“.

★★★

Jedna psychologička ma vzala na kognitívny tréning.
Pýtala sa pacientov, aký je deň, dátum, kde sa nachádzame a kto má dnes meniny. Spontánne sa rozvinula diskusia o meninách a narodeninách.

Opýtala sa jedného pána, ako sa volá. Ostatní mali hádať, kedy majú ľudia s týmto menom meniny.

Zrazu sa začali viacerí ozývať:
„Ja ani neviem, kedy mám meniny.“
„Ja to neoslavujem.“
„To už dnes nikto neoslavuje.“

Začali sme sa pýtať čo ich vedie k tomuto názoru.
Odpoveď bola jednoduchá:
„Lebo nemám s kým.“
Viacerí začali pritakávať.

O chvíľu sa ozval mladý muž. Výzorom patril medzi najmladších v skupine.
„Ja už od štrnástich rokov neoslavujem ani narodeniny. Nemám s kým. Keď je oslava, mal by tam prísť niekto, s kým budete oslavovať. Nedá sa oslavovať sám.“

Na chvíľu som zamrzla.
V hlave sa mi striedali obrazy.
Predstava, ako sa musia cítiť títo ľudia.
A potom záblesky osláv našich detí, ktoré sme im pripravovali. Torty, balóny, darčeky, kamaráti, rodina…

To, čo je pre jedného samozrejmosťou, môže byť pre druhého celý život nedostupným luxusom.

★★★

Psychické poruchy nevznikajú z jednej príčiny.
Sú výsledkom komplexného prepojenia biologickej zraniteľnosti, genetiky, životných skúseností, psychologických mechanizmov, sociálnych vzťahov a prostredia.

Výskumy však opakovane ukazujú, že konfliktné, násilné alebo emočne zanedbávajúce prostredie zvyšuje riziko depresie, úzkostných porúch, závislostí, samovražednosti a ďalších psychických problémov.
Osamelosť, slabá sociálna opora a dlhodobá izolácia môžu zároveň zhoršovať priebeh už existujúcich psychických ťažkostí.

Neznamená to, že každý človek s psychickou poruchou pochádza z nefunkčnej rodiny.
A neznamená to ani, že človek z nefunkčného prostredia musí psychicky ochorieť.

Prostredie nie je rozsudok.
Je však dôležitou SÚČASŤOU PRÍBEHU.

Po jednom týždni praxe nemôžem povedať, koľko percent pacientov pochádza z nefunkčného prostredia.
Môžem však povedať, že otázky:
„Kto vám volá?“
„Kto vás navštívil?“
„Ku komu sa vraciate?“
na psychiatrii nezaznievajú náhodou.

Pretože liečba človeka sa nekončí nastavením liekov a ústupom príznakov.

Človek potrebuje aj miesto, kam patrí.
Vzťahy, v ktorých je prijatý.
Niekoho, kto si všimne, že sa prestáva ozývať.
Niekoho, komu na jeho existencii záleží.

★★★

Po tomto týždni si ešte intenzívnejšie uvedomujem, ako veľmi NA VZŤAHOCH ZÁLEŽÍ.

Nie každý má šťastie na bezpečnú rodinu.
Nie každý dostal do života ľudí, ktorí ho podržali.
Nemôžeme zmeniť rodinu, do ktorej sme sa narodili.

Môžeme však chrániť vzťahy, ktoré máme.
Môžeme si postupne budovať zdravú komunitu ľudí.
Môžeme sa naučiť prijímať pomoc.
A môžeme sa stať bezpečným človekom pre niekoho iného.

Možno sa starostlivosť o duševné zdravie nezačína až v ambulancii alebo nemocnici.
Možno sa začína oveľa skôr.
Pri telefonáte, ktorý neodložíme.
Pri návšteve, na ktorú si nájdeme čas.
Pri otázke „Ako sa naozaj máš?“ – a ochote zostať aj pri nepríjemnej odpovedi.

Vzťahy nevyliečia všetko.
Ale keď sa človeku začne pod nohami prepadať zem, práve vzťah môže byť zábradlím, ktorého sa ešte dokáže chytiť.
Preto sa dnes nepýtajme iba:
„Kto by tu bol pre mňa?“

Pýtajme sa aj:
„Pre koho som tu ja?“

Možno je vo vašom okolí človek, ktorý nepotrebuje veľké rady ani dokonalé slová.
Možno potrebuje iba jeden dôkaz, že na tomto svete ešte niekomu chýba.
Zavolajte mu skôr, než jeho ticho začneme považovať za samozrejmosť.