DISKUSIA O PROBLÉMOCH vs. DISKUSIA O RIEŠENIACH

AKO NEUPADNÚŤ DO PASCE PRI RIEŠENÍ PROBLÉMOV

´Riešenie problémov´ je jednou z tých mäkkých zručností, ktoré by chcel zamestnávateľ vidieť u svojich zamestnancov. Okrem rôznych techník, ktoré nám môžu rýchlejšie dospieť k cieľu existujú aj komunikačné techniky, ktoré nám dosiahnutie a nájdenie riešenia buď môžu urýchliť, alebo nás úplne zaseknúť v neproduktívnom rozhovore. V tomto článku si posvietime na jednu z komunikačných techník: orientácia na problém vs. riešenie.

Stroje vs. Ľudia

Ak máme akýkoľvek problém, ako prvé si začneme premietať, čím je spôsobený.
Ak napr. zistíme, že auto vydáva divný klepotavý zvuk, ako prvé začneme hľadať, čo je príčinou, aby sme situáciu mohli čím skôr napraviť.
Toto funguje, ak problémy majú konkrétny dôvod.

Tento spôsob však nefunguje úplne pri riešení medziľudských vzťahov.
Ak vám to s partnerom nefunguje, neplatí rovnica, že ak budete problém analyzovať, situácia sa zlepší.
Ak by ste aj presne vedeli, čo spôsobuje problém, nepovie vám to nutne, aký vzťah chcete a čo pre to máte robiť.

Rovnako – ak je na pracovisku zlá atmosféra, a ak budete zisťovať príčiny, diskutovať o tom, atmosféra sa nezlepší automaticky.
Niekedy môže analyzovanie problémov medzi ľuďmi dokonca situáciu zhoršiť. Prečo?
Keď sa ľudia pustia do analýzy problémov, ako prvé začnú pátrať po príčine. To častokrát vedie k obviňovaniu – aj keby to nemali v úmysle. To celú situáciu iba komplikuje.
Ako sa dostať von z tohto začarovaného kruhu?

Premena rozhovoru o probléme na rozhovor o riešení

Keď sa rozprávame s účastníkmi na školeniach o tom, aby namiesto problémoch hovorili o preferovanej budúcnosti (čo chcú, nie čo ich hnevá a nechcú), zvyčajne nastane chvíľka ticha a premýšľania, kedy zvažujú, či to tak naozaj je.

Každému problému prináleží nejaká túžba.
Každý problém môžeme obrátiť v cieľ.
Ben Furman

Ak sa začneme rozprávať o preferovanej budúcnosti, diskusia naberá konštruktívny rozmer.
Tí, čo sa zaoberajú koučingom zaiste poznajú Solution Focused approach – prístup zameraný na riešenie, ktorý iniciovali Steve de Shazer a Insoo Kim Berg.. Jeho podstata spočíva presne v tejto drobnosti. Namiesto rozoberania toho, čo klienta trápi, čo nechce, presmerovať rozhovor k tomu čo chce.
Učenie sa z rozvíjajúcej sa budúcnosti je princípom Theory U, ktorý vyvinul Otto Scharmer od McKinsey and Co. a Massachusetts Institute of Technology (MIT). Hoci obidva prístupy vychádzajú z iného zázemia, hovoria o rovnakej veci.

Odstránenie našich problémov nás nevedie vždy tam, kam chceme. Inými slovami, zameranie sa na to, čo nechceme, nemusí nevyhnutne viesť k tomu, čo chceme. Aj keď spolu úzko súvisia, sú to oddelené veci.

Rozprávanie o probléme prehlbuje problémy.
Rozvíjanie rozhovoru o riešení prináša riešenia.
Steve de Shazer

Aký je rozdiel medzi rozprávaním o problémoch a rozprávaním o riešeniach?

Ako už názov napovedá, diskusia o problémoch je konverzácia, ktorá sa silne zameriava na podrobnosti problému bez toho, aby v skutočnosti vytvorila riešenie. Inými slovami, problémová reč je toxický komunikačný štýl, ktorý bráni účastníkom dosiahnuť riešenie.

Častokrát v tejto konverzácii môžete započuť výroky ako:
Čo je problémom?
Prečo sa to stalo?
Kto to zapríčinil?
Čo je príčinou tohto celého?
Aké ďalšie veci robia problém ťažko riešiteľným?
Hnevá ma, že …
Aj v minulosti urobili toto …
Nechceme…

Problémová reč je pascou pri rozhodovaní.
Ak je konverzácia cestou
a rozhodnutím je váš cieľ,
diskusia o probléme je kruhový objazd, v ktorom sa točíte do kruhu.

Pozor – diskusia o probléme nie je to isté ako analýza rizík a riadenie rizík. Každé rozhodnutie, ktoré robíme, si vyžaduje náležitú starostlivosť, aby sa dosiahol zamýšľaný výsledok. Občas je dobré mať kritika v tíme, ktorý poukáže na diery v našich nápadoch, pretože na to, aby sa dobrý nápad stal ešte silnejším. Ak sa však všetko, na čo sa zameriavate, sú potenciálne riziká, nikdy sa neobjavíte pri hľadaní riešenia.

Na druhej strane, diskusia o riešení je progresívny komunikačný štýl, ktorý sa zameriava na požadovaný výsledok, ako aj na rôzne cesty, ako by sme sa tam mohli dostať. Diskusia o riešení je produktívna, zatiaľ čo diskusia o problémoch je deštruktívna.

Pri rozvíjaní rozhovoru o riešeniach môžete započuť výroky ako:
Ako to bude vyzerať až …?
Čo presne chcete dosiahnuť …?
Čo chceš?
Ako to bude vyzerať, aby si si povedal, že si spokojný?
Akú zmenu uvidia ostatní?
Na základe čoho spoznáš, že už sa to zmenilo k lepšiemu?
Áno, a mohli by sme tiež skúsiť …
Znie to, že ďalšie kroky sú …
Kedy sa problém neobjavuje, či objavuje v menšej miere?
Ako si to predstavuješ? Kedy si povieš, že si spokojný?

Pozor na dvojité zápory

Keď sa ľudí napr. pýtame, k akým zmenám na pracovisku by malo dôjsť, aby sa cítili lepšie, zvyčajne odpovedajú záporom: nechcem, aby sme sa urážali. Pokiaľ človek hovorí, čo nechce, čo sa mu javí ako negatívne, ide o vyjadrenie dvojitého záporu (nechcem zlé jedlo). Preto – premeňte dvojité zápory v klady.

Dvojitý zápor obráťte v jednu pozitívnu vec (chcem dobré jedlo), resp. požiadajte toho, kto to povedal, aby to, čo povedal, zmenil a vyjadril pozitívnou formou – čo chce.