Boli sme na výlete v Prahe.
Rozpršalo sa, a tak sme vbehli do najbližej kaviarne. Na prvý pohľad to tam pre mňa vyzeralo ako v nejakej rozprávke.

Pani nám priniesla nápojový lístok a hovorí:
“Už ste čítali Harryho Potera?”
“Vôbec” odpovedala som jej (a v hlave mi prebehlo, prúser, to som asi jediná na svete…).
“Toto je špeciálna kniha”, pokračovala a otvárala ponukový lístok. “Je potrebné s ňou narábať opatrne. Otvára sa takto… Sú tu rôzne lektváre, čarovné nápoje….a pozor, pri zatváraní musíte dávať rovnaký pozor”.

Pozerala som sa na ňu, či to myslí vážne, alebo si z nás robí srandu, že s nápojovým lístkom mám narábať opatrne akoby som získala vstupenku do raja…
A zrazu mi to docvaklo.
Hrala sa s nami,
patrilo to k atmosfére kaviarne
a my sme zrazu naskočili na jej hru.

Keď nám doniesla nápoj, ktorý sme si objednali, dymilo sa z neho, parilo, my sme tam vlievali ďalšie ingrediencie, ktoré vytvárali vizuálnu show a tešili sa ako deti, ktoré sledujú kúzelníka.
(Ak budete s deťmi v Prahe, cukráreň Cukorkafe Blackulus istotne odporúčam).

Okrem tipu na výlet chcem však poukázať na inú vec…
Možno sa v živote stretnete s človekom (klientom, kolegom, partnerom), ktorý bude nervózny, bude zvyšovať hlas, kričať…
Ak vy si udržíte svoj vnútorný pokoj – tempo reči, neutrálny tón hlasu, otvorenú myseľ (čo druhý potrebuje) – druhá osoba naskočí na túto vlnu.
Povediete ho.

Presne tak, ako pani v kaviarni, keď spustila príbeh o ponuke a ja som neveriacky na ňu pozerala, prečo mám jednotlivé strany nápojového lístka zatvárať veľmi, veľmi opatrne.
A o chvíľu som bola vtiahnutá do hry miešania, ovoniavania a testovania chutí…

Presne tak, ako keď voláte na linku záchrany a panickým hlasom oznamujete, čo sa stalo.
Na druhej strane vám osoba kladie otázky,
dáva inštrukcie pokojným hlasom – a zrazu sa stane niečo zaujímavé.
Po chvíli zistíte,
že ste o niečo viac pokojnejší..

Ako keď nervózne vybehnete na predavačku pri reklamovaní produktu …
A ona pokojne,
bez toho, aby brala vaše slová osobne,
vám vysvetľuje postup reklamácie. Odchádzate a zrazu si uvedomíte, že hoci ste prichádzali zúrivý, ste kľudný.

Polyvagálna teória má na to svoje vysvetlenie.
Keď je druhý človek rozrušený, jeho nervový systém je aktivovaný.
Ak komunikujete pomaly, s pokojnou intonáciou a uvoľneným pohľadom, vysielate signály bezpečia. Druhý to zachytí a jeho nervový systém zníži úroveň napätia → prejde z hrozby do spolupráce.

Buďte lídrom.
Zachovajte si svoj kľud a zregulujete nervový systém druhého smerom k pohode.