Keď začínam školenie na tému Hodnotiace rozhovory, častokrát sa účastníkov pýtam, čo sa im vybaví v hlave ako prvé, keď sa povedia tieto dve slová.
Na 90% sú to odpovede ako: výmysel HR, nepotrebujeme to, blbosť, nechápeme význam, nutné zlo, zabitý čas … Vo väčšine firiem sú hodnotiace rozhovory pre zamestnancov nutné zlo.
Je hodnotenie niečo umelé?
Keď sa pozrieme na život okolo, hodnotenie je jeho bežnou súčasťou. Veď v škole sme boli každý polrok hodnotený známkami, ktoré vyjadrovali, nakoľko zvládame obsah daného ročníka.
Veľa ľudí ku koncu roka hodnotí uplynulý rok. Ich pocity sú odrazom, aký rok to bol.
A čo také zlomové roky 40-tka, 50-tka? Resp. staroba? Z hľadiska vývinovej psychológie staroba je obdobie, kedy človek vyhodnocuje svoj život a prichádza k dvom záverom: buď radosti z prežitého života, resp. zažíva pocity frustrácie z toho, že si svoj život predstavoval inak … a už nie je čas vrátiť roky späť.
Hodnotiace rozhovory sú práve priestorom, aby sme vyhodnotili čo bolo a skorigovali svoj výkon a správanie v budúcnosti.
Aký je význam hodnotiacich rozhovorov?
Pre každého zo zainteresovaných: firma, manažér, zamestnanec majú hodnotiace rozhovory iný význam. Ja tvrdím, že hodnotiace rozhovory sú momentom, kedy za máme možnosť zastaviť a prehodnotiť, či postupujeme správne (správnym smerom, v správnej kvalite, v správnom tempe …).
Veľa ľudí však tento nástroj nepoužíva správne. Prečo? Nevyťažia z nich maximum.
Manažéri sa častokrát až krokolomne držia hodnotiacich hárkov, postupujú príliš technicky bod po bode. Resp. v dosť veľa spoločnostiach som sa stretla s tým, že manažéri ohodnotia zamestnanca a už len dajú zamestnancovi podpísať svoj vyplnený hárok? Rarita? Nie! To je bežná realita v mnohých firmách.
Ak si nenájdete čas na to, aby ste so svojimi ľuďmi rozprávali,
ako môžete od nich očakávať,
aby v budúcnosti konali podľa vašich predstáv?
Hodnotiaci rozhovor má svoje fázy: od prípravu na rozhovor, zhodnotenie minulosti, nastavenie cieľov do budúcnosti, až po dohode na záveroch hodnotenia a podpísanie formulárov. Každá z týchto fáz má svoje špecifiká a zákonitosti.
V nasledujúcej časti sa pozrieme časť, ktorá predstavuje srdce hodnotiacich rozhovorov: zhodnotenie uplynulého obdobia.
Ako vyťažiť z hodnotiacich rozhovorov maximum?
Využite tento nástroj naplno. Ako?
´Hodnotiace rozhovory´ nie sú o oznamovaní, ako ja vidím druhého. Kľúčová je tá druhá časť – ide o rozhovor. Veďte ho na základe otázok.
Ako prvé (a podotýkame, „prvé“) ponechajte priestor na vyjadrenie zamestnancovi. Opýtajte sa ho, ako on hodnotí uplynulé obdobie. S čím je spokojný? Na čo je najviac hrdý? Čo sa mu podarilo?
Následne ho vyzvite, aby povedal, s ktorými oblasťami svojej práce nie je až tak spokojný? Čo by robil inak? Čo sa z týchto situácií naučil?
Ak ponecháte priestor na vyjadrenie ako prvé zamestnancovi, budete mať možnosť zistiť, ako sa hodnotí on ( a občas je to zaujímavé, hlavne ak vy ho vidíte inak, než sa vníma sám), budete mať možnosť spoznať, čo on považuje za najkľúčovejšie momenty uplynulého roku, ale môžete zistiť ešte niečo naviac …
Využite tento priestor, aby ste vypátrali, čo daného človeka motivuje.
Častokrát manažéri prídu na školenie s otázkou: povedzte mi, ako motivovať ľudí. Ako?
Ja im odpovedám: „Môžem vám dať teóriu, no môže sa stať, že sa vrátite do práce a bude nepoužiteľná. Prečo? Lebo ak chcete vedieť motivovať druhých stačí jedna jediná vec: počúvajte ich. Všímajte si, o čom častokrát hovoria, čo ich teší, z čoho majú strach, aké články, knihy čítajú, s akými ľuďmi sa stretávajú …“.
A hodnotiaci rozhovor priestor na tieto odpovede poskytuje. Pátrajte po tom, čo daný človek rád robí?, Na ktorých projektoch rád participuje?, Prečo ho práve istý typ práce nadchýna? Čo mu uberá energiu do práce a života? Kam má namierené? (pokukuje po manažérskej pozícii, alebo chce byť najlepší odborník v tom, čo robí? …).
Až potom, ako sa vyjadrí zamestnanec si vezmite priestor na poskytnutie spätnej väzby vy.
Myšlienkový tip na záver
A čo tak hodnotiaci rozhovor v súkromí? Kedy ste sa naposledy opýtali priamo opýtali svojho partnera, nakoľko je spokojný s vaším vzťahom? S čím je spokojný, resp. čo by chcel zmeniť?
A čo tak vaše deti? Ako by vás ohodnotili ako rodiča? Čo im vyhovuje? Čo by chceli zmeniť?
