Život plynie,
veci sa menia,
(ako oblaky na oblohe).
Všetko je v pohybe.
Ešte pred mesiacom ste si možno mysleli,
že máte istú prácu
a dnes sa vo vašej firme hovorí o prepúšťaní.
O produkt, ktorý ste s ľahkosťou predávali,
prestáva byť záujem.
Rozhovory s určitými ľuďmi už neprebiehajú tak ako predtým.
A vy nechápete, čo sa stalo.
Veď ste mali radi tohto človeka,
prečo vás už stretnutia nenapĺňajú?
Prečo cítite miernu nervozitu po stretnutí?
Veci, ktoré vám kedysi prinášali radosť,
vás už neuspokojujú.
Miesta, ktoré ste kedysi vnímali ako domov,
začínajú pôsobiť cudzími.
Vzťah, ktorý ste si mysleli, že bude trvať naveky
začína mať pukliny…
V hĺbke duše cítite, že sa niečo mení.
Ako zvládate konce?
Veľa ľudí si pred nimi zatvára oči.
Nasilu chcú udržať vzťahy a situácie v starom móde,
hoci cítia, že v pozadí sa niečo deje.
Bojíme sa zmeny.
Veď staré, hoci začína byť nefunkčné, už poznáme.
Ak niečo ukončíme,
čo bude???
Bojíme sa hmly, neistoty.
Ukončenie práce – čo budem robiť?
Rozpad vzťahu – nájdem si ešte niekoho?
V podnikaní sa prestáva dariť – čo iné budem robiť?
Budúcnosť nemá jasné kontúry.
Tento týždeň sme sa s účastníkmi zaoberali témou ADAPTABILITA.
Zamýšľali sme sa aj nad uvedenými otázkami.
Skúmali konce v živote, ktorými si účastníci prešli,
ako sa cítili, čo robili, ako sa situácia vyvinula.
A viete čo?
Zhodli sme sa, že aj po najväčšej búrke sa život upratal.
Prišla nová práca,
po smútku a sklamaní opäť vyšlo slnko a človek opäť objavil radosť zo života.
Častokrát sa zmenili ľudia v živote,
ale slnečné dni opäť prišli.
A práve o tom adaptabilita je.
Nie o tom udržať všetko tak, ako je…
ale o tom unesť okamih, keď niečo končí.
Ostať stáť v prievane zmien a nezľaknúť sa,
že ešte nevidíme nové dvere,
ktoré sa majú otvoriť.
KAŽDÝ KONIEC
V SEBE NESIE ZÁRODOK NOVÉHO ZAČIATKU.
Koniec nie je okamih, ktorý prišiel, aby vás potrestal.
Koniec je signál.
Šepká: „Toto už pre teba prestalo byť živé. Pohni sa.“
