Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako je možné, že firma, hoci bola lídrom na trhu (napr. Kodak, Nokia), padla? Ako je možné, že človek, ktorý viedol firmu a bol glorifikovaný, urobil v kritickom momente zásadne nesprávne rozhodnutie?

Biznis nezlyháva. Ľudia áno.
Častokrát v pozadí našich chýb sú nesprávne rozhodnutia založené na nesprávnych informáciách. Buď sa bojíme otvárať isté témy a  kráčame vpred akoby poslepiačky, alebo sme silne presvedčení, že len my máme pravdu a jediný správny názor na to, čo sa má urobiť (na základe pozície, skúseností, vyštudovaných škôl …).  V pozadí našich rozhodnutí častokrát úraduje EGO.

Pasce nastražené EGOM

Pascí, ktoré nám kladie EGO ja niekoľko. Na jednej strane je to STRACH. Bojíme sa otvárať isté témy – veď čo ak sa dozvieme niečo nepríjemné.

Keď vediem školenia Hodnotiacich rozhovorov, veľakrát sa pýtam manažérov, či zisťujú aj spätnú väzbu aj na seba. Takmer 2/3 mi odpovedajú, že nie – majú obavy z toho, čo sa dozvedia, z toho, čo by spätná väzba s nimi urobila.
Kedy ste vy naposledy zisťovali spätnú väzbu na seba?

Je to zaujímavé. Ak sa neopýtame druhých (klientov, zamestnancov, kolegov …) na ich názor, to neznamená, že tento názor zanikne. Ľudia si ho budú nosiť naďalej v sebe. A častokrát ho vypustia na inom mieste – tam, kde sa nám to nemusí páčiť. Nebolo by lepšie priamo čeliť tomuto názoru?

Ľudská bytosť je veľmi vynaliezavá. Častokrát, aby sme si uchovali život v pohodlí, sa podvedome obklopujeme ľuďmi, ktorí majú rovnaké videnie sveta (´mileniáni sú hrozní´, ´máme najlepšie produkty´, ´my sa aj snažíme v predaji, ale klienti sú nevďační´, ´ty si najlepšia šéfka, taaak sa o náš staráš …´). Viete čo je druhou stranou mince? Že tieto osoby častokrát  priživujú náš sebaklam.

Pokiaľ sa nachádzate na vrchole organizácie alebo firmy, častým javom je, že ľudia nebudú mať sklon poskytovať vám kritickú spätnú väzbu, a to dokonca ani vtedy nie, keď bude konštruktívna.
Kto chce povedať šéfovi, že je úplne mimo, vidí situáciu chybne alebo neberie v úvahu zdroj problémov v organizácii?
Ľudia nechcú riskovať dôsledky, ktoré by pre ne malo ´prekročenie hraníc ´ vo forme úprimnej spätnej väzby.
To je prvá prekážka. Ktorá je ďalšia? Možno sa vám ľudia snažia poskytnúť spätnú väzbu – vy ju však vo finále prehliadate. Ignoruje námietky a negatívne ohlasy (´Načo máme firemné princípy povyliepané po firme? Aj tak ich tu nikto nedodržiava – to je len teória´, ´HR je partnerom? V našej firme? To naozaj?´ resp. bežný výrok z tréningov, kde sú modelové situácie: ´Ja to bežne v praxi robím. Toto je umelá situácia, inak som super …´).

Koľkokrát sa ľudia pobijú za svoju pravdu? Vyskúšajú to pár krát, ak ich názory nie sú vypočuté, stiahnu sa do svojej ulity.
O komplexné informácie prichádzate len vy. A vy budete jeden z tých, kto bude niesť následky. Toto bolo napríklad príčinou katastrof ako boli raketoplán Chalennger či Titanic. V obidvoch prípadoch sa našiel niekto, kto poukazoval na riziká.  A v obidvoch príbehoch  sa našiel niekto, kto s prehľadom tieto hlasy ignoroval.

Ak si predstavíte, že na jednej strane je Strach. Čo je na druhom konci kontinua? Arogancia.
Toto bol prípad Henryho Forda. Výkonný riaditeľ ho upozorňoval na potrebu zmeny v modeli T – navrhoval zmeniť design, farbu (Ford silne zastával stratégiu vyrábať vozidlo v jedinej farbe: čiernej, v rovnakom designe, po čo najdlhšiu dobu). Aká bola odpoveď Henryho Forda na tento podnet?
Vyhodil zamestnanca.

Kedysi som čítala zaujímavú myšlienku, že ak chcú bohovia zničiť človeka, ako prvé ho nainfikujú pýchou. A je to tak. Ak si podrobnejšie preštudujete príbehy  firiem/ľudí, ktoré boli úspešné a padli, častokrát tam vysondujete spoločnú nitku: aroganciu prameniacu z bývalej slávy. ´Ja viem, čo je dobré urobiť. Kto si ty, aby si sa do mňa staral. Ja som niekto´ … Prebujnelé EGO zatieni človeku myseľ.

Keď ľudia použijú v súvislosti s vašou osobou slovo génius
– je ľahké tomu uveriť.
Je to však nebezpečné.
Ešte nebezpečnejšie je,
keď sa necháme vlastnou aroganciou presvedčiť,
že skutočne geniálni sme.

Docieliť, aby nám druhí povedali pravdu, ak k nim pristupujeme z pozície moci, je nemožné. Nedostatočná úprimnosť po nejakom čase začne vyvolávať problémy. Ak k druhým pristupujeme z pozície nadradenosti, častokrát k nám nepreniknú informácie. Tým pádom sa vzďaľujeme realite a dostávame sa na začiatok celého príbehu. Ak sa rozhodujeme sa základe nesprávnych informácií ako chceme, aby bolo naše rozhodnutie správne?

Čo sa stane ak odmietneme poznať fakty?
Odmietanie sa pozrieť pravde do očí – či už zo strachu alebo arogancie, je jeden z najčastejších problémov, ktorým čelíme. V biznise (ale aj všeobecne v živote) predstieranie, že situácia je lepšia, než v skutočnosti je, je virtuálne zabezpečenie si zlyhania. Ak však chceme uspieť, častokrát najlepším riešením je pozbierať odvahu a  zmapovať terén čo najlepšie – opýtať sa všetky kritické otázky.

Dá sa EGO natrénovať?

Túto otázku som nedávno dostala od známej.
Na situácie, kedy sa bojíme čeliť situácii zo strachu už je veľa teórií (vstúpte do zóny diskomfortu, resp. ja sa na svojich školeniach s účastníkmi zaoberám  témou, prečo zisťovať spätnú väzbu na seba, ako reagovať na to, čo sa dozviem; ako pracovať so svojím mindsetom …).

Ako však skrotiť prebujnelé EGO? Na to je tiež pár tipov.
1. Pýtajte sa, počúvajte a premýšľajte o tom, čo ste sa dozvedeli. Urobte si z otázok a z toho, ako to majú druhí nastavené v hlave, životný štýl.
Viete ako zistíte, či je skutočne  niekto pokorní?
Je na to jednoduchý test:
Neustále pozoruje, počúva,
premýšľa a zlepšuje sa.
Nikdy nepredpokladá, že je najmúdrejšia osoba v miestnosti.

2. Otvorená myseľ – schopnosť učiť sa
Buďte otvorení spoznať aj iné uhly pohľadu. Trénujte si flexibilitu myslenia, akceptovania rôznych názorov a schopnosť skombinovať z rôznych názorov to najlepšie riešenie.
Buďte otvorení myšlienke, že stále je niečo, na čom môžete pracovať.

3. Čo ak nezaberú vyššie uvedené tipy? Resp. ak ich budete úspešne ignorovať a stále budete silne presvedčení o svojej veľkoleposti?
Ja mám na to jedinú odpoveď. Život si už s nami poradí. Zamieša karty tak, že pokora dostane EGO do tej správnej veľkosti.

V živote prídu situácie, kedy sa budeme musieť rozhodnúť. Budete utekať pred faktami, alebo sa im rozhodnete čeliť?
Ja verím, že sa rozhodnete správne.