JA BY SOM TU UŽ NAJRADŠEJ NEBOL…
Zabijem sa!
Mňa to už na tomto svete nebaví!

Ako by ste reagovali, ak by Vám toto povedal kolega?

Kedysi som koučovala pána.
Od prvého stretnutia som mala stále pocit, že si chce niečo urobiť.
Nie, v tom momente nepovedal nič priamo.
Popri tom, ako rozhovor plynul mi stále vyskakovalo v hlave, že mám dojem, akoby si chcel niečo urobiť a ukončiť púť na tomto svete.

Prišlo druhé stretnutie,
opäť rozhovor plynul
a opäť mi (pre mňa z neznámeho dôvodu) vyskakovali myšlienky: on si chce niečo urobiť.

Na treťom stretnutí prišlo rozuzlenie.
Bavili sme sa o téme, keď zrazu z klienta vypadla veta:„Mňa to tu už nebaví, ja by som s tým všetkým najradšej skončil“.

Moment pravdy.
Čo s tým?

Podľa Jany Babuljakovej zo Slovenského centra pomoci, v prvej fáze suicidálneho vývoja, človek, ktorý uvažuje o samovražde, to povie v priemere 7 ľuďom.

Ľudia (a niekedy sa stane, že aj odborníci) tieto výkriky ignorujú,
boja sa otvoriť tému,
berú to za kecy
… hoci práve toto je volanie o pomoc.

Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla ponoriť do témy Krízová intervencia.
Tento víkend prebehlo školenie zamerané práve na intervenciu u klienta so suicidálnymi sklonmi.

Čo som si uvedomila?

• Že je dôležité zachytávať signály, netváriť sa, že nič nevidím, nič nepočujem

Táto téma zaiste patrí do rúk odborníkov, no prvé intervencie by sme mali byť schopní poskytnúť všetci, rovnako, ako prvú pomoc v prípade zdravia

Čo robiť?

• Ak by ste videli, že nejaký človek chce skočiť z mosta, ako prvé ešte skôr, než k nemu prídete, je potrebné zavolať políciu, že vidíte človeka, ktorý „Vykazuje neštandardné prvky správania“ (zapamätajte si túto frázu).

Až potom choďte za daným človekom – Prečo? Neviete, či nie je nebezpečný…, možno vás poprosí, aby ste to nikomu nepovedali, čo ho trápi a čo teraz? Práve začiatkom marca 2025 sa stal podobný prípad vo Zvolene – https://www.bystricak.sk/…/nestastny-zvolencan-chcel…

• Potrebné je človeka rozkecať, nech sa vyventiluje.

Ak niekto uvažuje o sebevražde, buď:
nemá DÔVOD ŽIŤ,
alebo PRE KOHO ŽIŤ

Ak ho rozkecáte (kým prídu záchranné zložky), získavate čas.

Ak zavnímate signály človeka – nezakrývajte si oči.
Ja som pri pánovi na koučingu jasne pomenovala, čo vnímam. Po jeho vete: „Už ma to tu nebaví…“ som zareagovala tak, ako som v tom momente vedela: „Ja tieto signály chytám od prvého stretnutia. Toto je vážna téma. Zaiste vám odporúčam navštíviť odborníka. Každé trápenie sa dá vyriešiť“.

• Už rozumiem, prečo som to cítila od prvého stretnutia – do hry vstúpili „zrkadlové neuróny“, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri empatii. Áno, moja senzitivita (ktorú som v detstve považovala za príťaž) mi v posledných rokoch výrazne pomáha.

Úlohou interventa nie je vyriešiť tému, len zachytiť signály, pomenovať čo vnímate a nasmerovať človeka k odborníkovi.

• Ak si všimnete „neštandardné“ správanie u kolegu, poraďte sa s HR, alebo zavolajte na linku pomoci, kde vám poradia, ako postupovať.

Verím, že ak bude viac všímavých ľudí chodiť po tomto svete, spolu dokážeme zachrániť viac životov.