Rada rozkódovávam život.
Hľadám odpovede na otázky, aby som ho lepšie chápala.
Keď som začínala lektorovať a školila som napr. Asertivitu, vysvetľovala som ľuďom, prečo byť asertívny, ale hlavne – učila som ich techniky.
A tak to bolo aj v iných témach tréningov.
Ako som rástla, čoraz viac som si uvedomovala,
že SPRÁVANIE SLÚŽI ÚČELU.
Hoci je niekto pasívny, boji sa povedať svoj názor,
zaručene má na to dobrý dôvod, prečo to tak robí.
Neskôr si ma účastníci sem tam odchytávali cez prestávky
a pýtali sa ma rôzne otázky na témy, s ktorými sa borili:
• Prečo sa mi to opakuje v živote? Prečo práve ja mám smolu na blbcov a nemám šťastie na vzťahy?
• Prečo si to šéfka dovoľuje ku mne a k iným kolegyniam si to nedovolí?
• Prečo, keď si mám presadiť svoje, mám obrovský pocit viny – pocit, že druhým ubližujem?
• Prečo ma tak silno zasiahne, keď ma niekto spochybní?
• Prečo nedokážem viesť konfliktné rozhovory a namiesto toho problémy obchádzam?
• Prečo sa porovnávam s inými lídrami a zneisťujem sa?
Tieto otázky mi dlho zneli v hlave.
Bola som vďačná, že mi ľudia dôverujú.
Ale zároveň som cítila, že potrebujem nové nástroje, ak chcem pomôcť ešte hlbšie.
Už sa mi darí rozkódovávať aj tieto hádanky.
Už viem, na čo byť vnímavá v príbehoch, ktoré mi rozprávajú ľudia.
Nedávno som absolvovala výcvik na tému Práca s rannou spomienkou podľa Adolfa Adlera a veľa vecí mi docvaklo.
… a čím ďalej zisťujem, že každý z nás ma svoju internú mapu,
ktorú si vytvoril v rannom detstve
a podľa ktorej kráča životom.
Môžeme mať aj 50, 60 či 70 rokov,
stále nás v niektorých momentoch vedie malý chlapec či dievčatko v nás.
Stále reagujeme na situácie podľa pravidiel,
ktoré sme si vytvorili dávno predtým, než sme im rozumeli.
O čo ide? Ide o príbeh, epizódku z vášho života, kedy sa niečo stalo a na základe nej ste si odvodili svoju „pravdu“/presvedčenie, podľa ktorého fungujete.
Príklad:
Predstavte osobu – šikovnú, s výbornými výsledkami. Ale zakaždým, keď má prezentovať svoj nápad pred vedením, hlas sa jej trasie, telo zamŕza a hlavou jej ide jediná myšlienka:
„Nechcem nikomu ublížiť… Nechcem byť drzá.“
Kde sa to vzalo?
Spomenula si, že ako malé dievča raz počas večere nahlas opravila svojho otca – zle si pamätal meno herca.
Zrazu stíchol. V očiach hnev. Začal ju ignorovať celý večer.
Vtedy si – bez slov a bez logiky – vytvorila vzorec:
🧠 „Keď poviem svoj názor, môžem niekomu ublížiť. A stratím jeho lásku.“
Toto nie je vedomé rozhodnutie.
Toto je tá „interná mapa“, o ktorej hovorí Adler.
Dieťa si nakreslí pravidlo, aby prežilo.
Dospelý podľa neho nevedomky žije – aj v zasadacích miestnostiach, aj vo vzťahoch.
Práve v rannom veku sme si vytvorili presvedčenia o sebe, o druhých, o tom, aký je svet.
Vytvorili sa základy toho, za akým cieľom bežíme… aké metódy, na naplnenie cieľa používame.
To, čo bolo funkčné v detstve, nemusí byť funkčné dnes.
Príklad: Ako dieťa som sa naučil byť ticho, keď bolo dusno – ochranná stratégia.
V dospelosti, najmä v krízovej situácii, automaticky siaham po tejto starej stratégii.
Vstupujeme do tzv. bazálnych dráh z detstva.
Dobre si je ich zvedomiť, pochopiť seba a rozhodnúť sa vedome, ako chceme fungovať, aby sme boli šťastní.
PODĽA AKEJ MAPY KRÁČATE ŽIVOTOM?
Je to ešte tá, ktorá vám slúži?
Alebo je čas prekresliť si ju nanovo?
Čo získam, keď spoznám svoj „životný štýl“?
Adler hovorí o životnom štýle ako o nevedome vytvorenej stratégii, ktorou reagujeme na svet.
Vytvorili sme si ju v detstve, aby sme sa vyrovnali s tým, čo sme vnímali ako výzvy.
A mnohí podľa nej ideme celý život – bez toho, aby sme si ju vôbec všimli.
Lenže… Keď si niečo zvedomím, už tým nemusím byť riadený.
Keď rozpoznám svoj autopilot, môžem sa konečne rozhodnúť, či chcem ísť inou cestou.
A práve tu prichádzajú tie najväčšie benefity:
✨ Začnem si všímať, ako reagujem – a prečo.
✨ Odhalím, čo ma brzdí, aj keď sa to na povrchu zdá nelogické.
✨ Získam slobodu rozhodovať sa inak – vedome, nie reflexívne.
✨ Prestanem sa točiť v rovnakých cykloch – vo vzťahoch, práci, voči sebe.
Keď viem, ako som si svoju mapu sveta nakreslila, viem si ju aj upraviť.
A keď viem, čo som si v detstve „sľúbila“, môžem sa dnes rozhodnúť, či to sľubujem ďalej – alebo niečo zmením.
Ak máte záujem pozrieť sa na svoj „životný štýl“, som tu pre Vás.
