Milujem techniku METAFOR – pripodobnenie jednej situácie k inej (Je to ako…).
Metafory dávajú abstraktným veciam obraz, tvar, presné kontúry.
Keď sa trápime, často zostávame uväznení v probléme.
V hlave sa točí ten istý príbeh,
tie isté emócie, tie isté slepé uličky.
A práve vtedy pomáha jednoduchý posun: odstúpiť a opýtať sa.
K ČOMU BY SOM TO PRIROVNAL?
Je to ako…?…
Zrazu sa niečo zmení.
Z hmly sa stáva jasno.
Pamätám si klientku, ktorá povedala:
„Je to ako keby som ťahala plný vozík do kopca a ešte si vyčítala, že nejdem rýchlejšie.“
Objavil sa vhľad. A s ním úľava.
Metafora robí tri dôležité veci:
★ Vytiahne nás z emócie do obrazu. Už nie sme zamotaný v probléme – dostávame sa do nadhľadu.
★ Ukáže skryté súvislosti. Vozík naznačí záťaž, kopec výzvu, vyčerpanie kondíciu v akej sa aktuálne nachádzam.
★ Otvorí nové možnosti. Dá sa vozík odľahčiť? Zmeniť trasu? Zastaviť sa? Požiadať o pomoc?
To, čo bolo predtým zamknuté, sa zrazu pootvorí.
Keď sa nabudúc zaseknete, budete sa trápiť, položte si otázku:
K čomu by som to, čo sa mi deje, prirovnal?
Je to ako…?
Verím, že ako mávnutím prútika získate nadhľad.
Že objavíte nové možnosti riešenia problému.
