Na psychiatriu privedú ľudí rôzne cesty.
★ Niekto si nesie genetickú záťaž. Psychické ochorenie sa v rodine objavovalo už pred ním.
★ Alkohol, pervitín, kokaín, marihuana či iné psychoaktívne látky môžu vyvolať alebo výrazne zhoršiť psychické ochorenie. U niektorých ľudí spustia psychózu, u iných depresiu alebo úzkostnú poruchu.
★ Trauma a bolestivé životné udalosti – Úmrtie blízkeho človeka, rozvod, domáce násilie, sexuálne zneužívanie, šikana, vojna, vážna nehoda alebo dlhodobé ponižovanie môžu byť spúšťačom depresie, úzkostí či posttraumatickej stresovej poruchy.
★ A potom sú tu ľudia, ktorí ešte pred pár rokmi žili úplne obyčajný život. Pracovali, starali sa o rodinu, športovali, plánovali dovolenku… A potom prišiel sled udalostí, ktorý bol jednoducho väčší, než dokázala ich psychika uniesť.
Nie vždy človeka zlomí jedna veľká tragédia. Niekedy je to tisíc malých kvapiek.
Roky preťaženia.
Starostlivosť o chorého člena rodiny.
Vyhorenie.
Finančné problémy.
Neustály tlak na výkon.
Psychika má svoje limity.
MOHLI BY STE VY S URČITOSŤOU POVEDAŤ, ŽE SA NA PSYCHIATRII NIKDY NEOCITNETE?
Dnes sa pri vysvetlení vzniku psychických ochorení pracuje aj s modelom, ktorý sa nazýva MODEL ZRANITEĽNOSTI A STRESU (stress-vulnerability alebo diathesis-stress model).
Predstavte si dve nádoby.
Niekto sa narodí s menšou nádobou – má vyššiu BIOLOGICKÚ ZRANITEĽNOSŤ.
Iný s väčšou.
A potom do nich život postupne nalieva STRES: rozvody, konflikty, vyhorenie, traumy, nedostatok spánku, alkohol, finančné problémy…
Niekomu nádoba pretečie po jednej veľkej tragédii.
Inému až po rokoch drobných každodenných záťaží.
A niekomu nikdy.
A práve tu ide aj o to, AKO SPRACOVÁVAME NÁROČNÉ MOMENTY V ŽIVOTE. Ako si vieme poradiť s neúspechmi, krízami. Ako si tieto situácie vysvetľujeme, ako o nich uvažujeme, v akých vzorcoch myslenia fungujeme…
Ako prvé vstrebávame tieto situácie z rodinného prostredia. Všímame si, ako s krízami a neúspechmi narábali najbližšie osoby, ako uvažovali ľudia v našom prostredí, resp. kultúre.
A to vytvára akoby prvotnú mapu, podľa ktorej postupujeme my.
★ ★ ★
Nie všetko máme vo svojich rukách.
Genetiku si nevyberieme.
Nevieme akej kríze budeme čeliť.
Ale NIEČO predsa len MÔŽEME OVPLYVNIŤ.
Môžeme sa naučiť skôr ROZPOZNAŤ SIGNÁLY, že naša psychika už nevládze.
Môžeme sa naučiť POŽIADAŤ O POMOC skôr, ako sa z krízy stane kolaps.
Má význam sem tam sa zastaviť a PREHODNOTIŤ, PODĽA AKEJ MAPY KRÁČAME.
Či nám pomáha, alebo nás potichu rúca.
MÁ VÝZNAM PRACOVAŤ NA SVOJOM VNÚTRI,
pracovať na svojej mentálnej odolnosti.
NIKTO INÝ TO ZA NÁS „NEODMAKÁ“.
