REZILIENCIA - AKO POSILŇOVAŤ SVOJU PSYCHICKÚ ODOLNOSŤ?

• Skúseného lovca môže jediná noc, kedy zablúdi v lese, stáť život, zatiaľ čo štvorročné dieťa prežije.
• Keď sa stratí päť ľudí na otvorenom mori a dvaja sa vrátia – v čom spočíva rozdiel?
• Kto prežil nacistické koncentračné tábory?

Veľa odborníkov sa snaží pátrať po mechanizmoch uvažovania v extrémnych situáciách.
Ten krehký predel medzi životom a smrťou nespočíva v tom, čo máte v batohu ale v tom, čo máte v hlave.

Buď sa ťažké situácie naučíte zvládať, alebo vás prevalcujú
Ľahko sa to povie, ťažšia je niekedy realita. Dobrá správa však je, že reziliencii – posilňovaniu psychickej odolnosti, sa je možné naučiť.
Ide len o súbor techník, ktoré sa zautomatizujú a v krízovej situácii ich viete vytiahnuť, nasadiť a rýchlejšie prejsť ´cez búrku´.

Resiliencia stojí na dvoch základných pilieroch:
• Emocionálna stabilita
• Kognitívna stabilita

Emocionálna stabilita

Prvá oblasť sa týka emócií. Ak sa ´emocionálnou horúčkou´ necháme príliš ovplyvniť, ona nás vie priviesť k neželaným reakciám a výsledkom. Silné emócie majú tendenciu vyvolať neprekonateľnú túžbu niečo urobiť.
Zaiste ste už počuli o prípadoch, kedy človek, ktorý uvidel pred sebou autonehodu (auto narazilo do zvodidiel) vybehol z auta za cieľom poskytnúť pomoc a práve jeho nasledujúce auto zrazilo (a človeka, ktorý narazil do zvodidiel – prežil).

Nádherne popisuje vzťah medzi emóciami a rozumom L. Gonzales:
Intelekt bez emócií je ako džokej bez koňa.
Emócie sú inštinktívne reakcie organizmu zamerané na sebazáchovu.
Ľudský organizmus je ako džokej sediaci na plnokrvníkovi v štartovacom boxe – maličký mužíček na obrovskom zvierati. Pokiaľ sa kôň rozhodne v malej železnej klietke zjančiť, džokeja zraní, možno zabije, a ten si preto dáva naozaj záležať.
Džokej je rozum a kôň sú emócie.

Džokej nemôže bez koňa vyhrať a kôň nemôže súťažiť sám. V štartovacom boxe sú obidvaja a je to nebezpečné.

Ten kôň môže pracovať pre nás alebo proti nám.
Môže vyhrať dostihy alebo vybuchnúť v štartovacom boxe.
Víťazný džokej – človek, ktorý má prežiť, sa preto musí naučiť spoznať,
kedy koňa skľudniť a kedy ho nechať ísť vlastným tempom.

A práve o to ide v emocionálnej odolnosti: manažovať emócie. Rozpoznať čo sa nami deje: po emocionálnej stránke – Ako sa cítim? a fyzickej stránke – Kde na tele najintenzívnejšie vnímam danú emóciu?. Vedieť spracovať emócie tak, aby sme ukľudnili telo, aj myseľ (existuje na to množstvo dýchacích, relaxačných techník, či techník z oblasti Mindfulness).

Naša schopnosť sebakontroly veľmi často rozhoduje o úspechu v situáciách, kedy ide do tuhého. Ak si predstavíte dvoch vojakov, ktorí sú nasadení do boja, práve schopnosť emocionálnej stability rozhoduje o tom, kto sa vráti živý a kto mŕtvy.
Na emocionálnej odolnosti má význam pracovať.

Kognitívna stabilita

Prvá výzva, pred ktorou stojíme je upratať si emócie. Druhá výzva spočíva v schopnosti upratať si myšlienky. Emócie a myseľ sa navzájom ovplyvňujú. Cieľom je čím skôr ich upokojiť.

Pokojná myseľ
Pokiaľ okolnosti človeku rozorvú osobnosť,
môže ho dostať z toho von iba zostávajúce jadro.
Pokiaľ si takýto človek nesie všetku životodarnú silu v onom jadre,
na vonkajšom okolí potom veľmi nezáleží,
John Leach.

Aby sme zostali pokojní aj v čase búrok, je potrebné rozvíjať schopnosti:
• Čeliť realite
• Vedome pracovať s myšlienkami – nájdenie užitočného uhla pohľadu
• Byť vynachádzavý – nelipnúť na jednom spôsobe riešenia, ale nájsť rôznorodé, možno aj neštandardné spôsoby riešenia situácie

• Schopnosť čeliť realite

Kedysi som čítala o chlapíkovi, ktorí sa stratil v horách. Vytiahol si mapu, vedel, že tam má byť jazero, no namiesto prijatia, že je na nesprávnom mieste si začal v hlave nahovárať myšlienky typu: ´Aha, to jazero vyschlo´, alebo ´Ten balvan sa mohol pohnúť ´.
My ľudia máme zázračnú schopnosť prifarbiť realitu, len aby sme nezranili svoje ego, či ochránili sa pred potrebou konať. To spôsobí, že následne sa človek rúti do nešťastia, hoci sa vám okolitá krajina snaží povedať, že idete nesprávnym smerom.

Akonáhle sa zapozeráte do mapy (výsledkov) a začnete prenášať múdrosti typu: asi to zle zakreslili, resp. keď zamestnanci vyplňovali prieskum spokojnosti, asi mali zlú náladu, možno bol koniec týždňa a už boli vyčerpaní … malo by sa vám rozsvietiť v hlave varovné svetlo. Nútite totiž skutočnosť prispôsobiť sa vašim očakávaniam, namiesto toho, aby ste videli to, čo tam naozaj je. Orientační bežci tomu hovoria ´ohnúť mapu´.
Ak budete ohýbať mapu tak dlho, až dokážete odolávať dôkazom, ktoré vám poskytujú vaše zmysly, môže to dopadnúť zle. Nestane sa to hneď. Najskôr pocítite náznak dezorientácie ´Aha, toto už nevypadá ako Roháče´. Potom sa zmenia lesy, nespoznávate jediný z prírodných orientačných bodov. Prežitie organizmu závisí na zhode medzi mentálnou mapou a okolitým prostredím.

Prijatie, akceptácia reality je prvá vec, ktorú musíte urobiť, keď budete čeliť ťažkostiam. Znie to jasne. Ako sme však videli, veľakrát však spadáme do pasce, ktorá nám bráni vidieť realitu: „do popretia“.

Čo majú spoločné ľudia, ktorí prežili život ohrozujúce situácie?
Prechádzajú cez „štádiá smútku“ popieranie, hnev, vyjednávanie, depresiu a prijatie oveľa rýchlejšie. Okamžite začnú rozpoznávať, uznávať a dokonca akceptovať realitu svojej situácie …

O živote a smrti nakoniec rozhoduje schopnosť si chybu uvedomiť a prispôsobiť sa.
Aj to najnehostenejšie prostredie vám dovolí pár prehreškov,
keď zrevidujete svoje správanie a včas sa zachováte správne.

Odolní ľudia majú triezvy pohľad na veci, ktoré sú dôležité pre prežitie.
Ako hovorí Chesley Sullenberger (ktorý stál za úspešným pristátím na rieke Hudson) ´je dobré byť dlhodobým optimistom, ale krátkodobým realistom. To je obzvlášť pravdivé vzhľadom na prirodzené nebezpečenstvá v letectve. Nemôžete byť zbožným mysliteľom. Musíte vedieť, čo viete a neviete, a čo môže vaše lietadlo robiť a nemôže robiť v každom momente´.

• Vedomá práca s myšlienkami – nájdenie užitočného uhla pohľadu

Každý, koho to tam vonku zomelie, zomrie na zmätenie. ´Stratiť sa´ vlastne nesúvisí s miestom, ale je to premena. Jedná sa o zlyhanie mysle. Môže sa vám to stať uprostred lesa rovnako, ako v osobnom živote.

Najväčšia prekážka, najvyššia stena môže byť v skutočnosti imaginárna. Existujú iba vo vašej mysli. Niektorí ľudia uviaznu na dlhé roky v jednom bode, pretože ich ochromuje strach zo zmeny.

Existuje množstvo techník na prácu s mysľou. Ich podstatou je nájsť užitočnejší uhol pohľadu. Taký, ktorý situáciu zbaví trpkého bremena a dodá jej nový náboj. Je to možné cez zmenu uhlu pohľadu (reframing) na základe pátrania po pozitívnych momentoch aj na pohľad nepríjemnej situácie, urobiť si zo situácie hru (čím získame nadhľad), pátrať po výnimkách, kedy je ´problém´ o čosi menší, resp. kedy nie je …

Všetko je len o nastavení v našej hlave.

• Vynachádzavosť

Tretím stavebným kameňom kognitívnej odolnosti je schopnosť nelipnúť na jednom spôsobe riešenia, zbaviť sa očakávaní, ako by veci mali vyzerať, ako by sa mala situácia vyvíjať. Vždy existuje veľa možností, ako situáciu vyriešiť, len my ich z rôznych dôvodov odmietame (hoci v tom, čo by sme nikdy neurobili môže byť zárodok riešenia).

Podstatou vynachádzavosti je pátrať po neštandardných spôsoboch riešenia – možno takých, ktoré sme na prvý pohľad v mysli odmietali; poobzerať sa po tom, ako rieši situáciu niekto iný (zaručene už niekto s podobným problémom bojoval); resp. skombinovať rôznorodé možnosti.

Ak tvrdíte, že už ste toho veľa skúšali a nič nefunguje – zaručene existuje riešenie vašej situácie, len ste ho ešte neobjavili. Vyžaduje si to od vás mať flexibilnú myseľ.

Psychická odolnosť vyžaduje tréning

Tá pravá, skutočná osobnosť sa prejaví,
až keď ide o život.
Svoju krabičku poslednej záchrany si nosíme v sebe.
Ale pokiaľ ju tam nemáme ešte pred nehodou,
neobjaví sa zázračne len preto, že ju práve teraz potrebujete.
L. Gonzales

Schopnosť zostať kľudný aj v čase búrok nevznikne odrazu. Ak sa chcete zlepšiť v tom, ako odpovedáte na stresujúce, náročné situácie, vyžaduje si to systematickú prácu. Každú situáciu, ktorú nám život prihrá, brať ako tréningovú príležitosť.

Zdokonalením toho, ako odpovedáme na adverzitu, zdokonaľujeme našu kvalitu života.
Psychickú odolnosť neoklamete.
To znamená, že až príde ten čas – a on vždycky v nejakej podobe a pre každého z nás príde, preukáže sa, ako ste sa počas života vytrénovali.

Tipy na rozvoj: