Každá oblasť biznisu má svoje zaužívané pravdy. V každom segmente nájdeme zaryté presvedčenia o tom, čo je a čo nie je možné. Akoby sa všetci pohybovali v rovnakom boxíku zmýšľania.
Prečo je tomu tak?
V rámci akéhokoľvek odvetvia
sa spôsoby myslenia začnú po čase zjednocovať.
Ľudia z vedenia čítajú rovnaké časopisy,
zúčastňujú sa rovnakých konferencií,
radia im rovnakí konzultanti.
Ako potom chcú byť v rámci svojho odvetvia inovatívni, keď všetci sa pozerajú na situáciu rovnako?
Tak schválne, skúste sa zamyslieť nad tým:
V čom je váš obchodný model identický s konkurenciou?
Do akej miery sú identické vaše ceny?
Ponúkaná hodnota?
Balíček služieb?
Zákaznícka podpora?
Distribúcia?
Dodávateľský reťazec?
Ktoré aspekty vášho obchodného modelu sa v priebehu posledných 3-5 rokov vôbec nezmenili?
Základná bariéra tvorivého myslenia je tendencia predpokladať, že spôsob, akým sa vždy robili veci je jediný možný.
Ak chcete byť inovatívni, začnite spochybňovať pravdy, ktoré ostatní považujú za samozrejmé. Inovátori sú od prírody rebelovia. (Aké zabehnuté koľaje?).
S trochou cviku sa môže každý naučiť napadnúť a objaviť dávno zabehnuté presvedčenia.
Ako prekopať zaužívané pravdy?
Možno pomôže toto malé cvičenie, ktoré vie priniesť prekvapivé výsledky:
1. Spíšte si, aké sú zaužívané pravdy v oblasti, ktorú chcete inovovať.
2. Rozdeľte základnú oblasť, tému, ktorou sa idete zaoberať na „komponenty“, menšie oblasti.
Nedávno na školení Kreatívneho riešenia problémov si účastníci vybrali tému prieskum spokojnosti. Oblasti, na ktoré ju rozčlenili bolo: Zostavenie otázok, Distribúcia, Aktivity po prieskume spokojnosti.
Ak by sme boli módni návrhári a za úlohu by sme mali inovovať topánku, komponenty topánky by boli: opätok, špička, telo topánky a výška topánky. (Ak sa pozriete na oblasť módy, každý rok sa mení niektorý z týchto komponentov).
3. Otočte základné presvedčenia hore nohami. Premýšľajte, ako môžete otočiť naruby každý z komponentov.
V prípade inovovania prieskumu spokojnosti sa účastníci začali hrať s jednotlivými oblasťami:
• Zostavenie otázok: Čo ak by mal prieskum len tri otázky? Čo ak by mal veľa otázok a zisťoval by nielen spokojnosť s prácou, manažérmi, firmou, ale aj dôveru v existenciu firmy, v manažérov, dôveru v kvalitu produktov a služieb, Spokojnosť so spoluprácou s inými oddeleniami, Čo ak by sa pýtali manažérov na spokojnosť so svojím tímom? …
• Distribúcia: Čo ak by bol dotazník v papierovej forme, aby sa naozaj zabezpečila anonymita?, Čo ak by vyplnené údaje zbierala externá firma (opäť kvôli anonymite), a Čo ak by sa robil prieskum osobne a niekto by zisťoval mieru spokojnosti z oči do očí?, Čo ak by sa prieskum vôbec nerobil?, …
• Výstupy: Čo ak by po nejakej dobe muselo byť zverejňované, čo sa konkrétne zmenilo na základe podnetov z prieskumu spokojnosti? Čo ak by sme mali možnosť vidieť, aký je trend (zvyšujúca sa, znižujúca sa spokojnosť?), Čo ak by manažéri s najvyššou mierou spokojnosti boli odmeňovaní? Čo ak by z výstupov vznikli miniprojekty, do ktorých by boli zapojení zamestnanci a viedli by ich ľudia, ktorým najviac záleží na danej oblasti…
4. Premýšľajte, čo z navrhnutého sa vám zdá zaujímavé, možno po ´spracovaní´ použiteľné …
5. Zaveďte nápady do praxe.
Spochybňovanie súčasného stavu sa môže stať hrou, ktorá vám prinesie zaujímavé vhľady.
A ak sa chcete rozvíjať v danej téme, ste u nás na školení vítaní:
https://gtog.eu/kreativne-riesenie-problemov-a-rozvoj-kritickeho-myslenia/
