Ako by ste reagovali, ak by ste sa teraz dozvedeli, že ste dostali výpoveď? Resp., že vás opustil partner?
Čo by ste konkrétne robili?
Ako by ste sa cítili?
Ako by ste o danej situácii uvažovali?
Zaujímavé otázky. A ešte zaujímavejšie je, ak by sme sa pozreli na to, ako ľudia reagujú nielen v krízových, ale v dennodenných nepríjemných situáciách (šéf vám vytkol pár vecí, kolegyňa vyzradila dôvernú informáciu, zabudli ste zariadiť veci, ktoré súvisia s projektom …).
Tým, ako ľudia reagujú v rôznych stresových situáciách sa zaoberala Carol. S. Dwecková. Prišla k zaujímavému záveru.
To, ako zareagujete závisí od toho,
aký druh mysle u vás prevláda.
Na jednej strane existuje skupina ľudí s fixným nastavením mysle. Títo ľudia vnímajú svet akoby čiernobielo. Buď sa mi darí, alebo som nikto. Buď ma uznávajú, alebo rovno môžem nechať túto prácu.
• Ak ich niekto skritizuje, reagujú dvomi typickými spôsobmi: v momente nájdu vinníka a začnú obviňovať okolie. Resp. „fackujú“ seba (Život je nanič. Som hlúpy. Niekto tam hore ma nemá rád. Ktosi ide po mne, aby ma zničil. Nikto ma nemá rád, každý ma nenávidí)
• Ak je niekto v okolí úspešnejší, vnímajú to ako ohrozenie. O situácii uvažujú štýlom: ´Ak je niekto šikovnejší, to znamená, že o to som ja horší.
• Schopnosti (manažérske, obchodnícke …) vnímajú ako niečo dané, nemenné (buď niečo viem, alebo nie). Nič sa s tým nedá robiť.
• Tieto typy ľudí nemajú radi výzvy. Prečo? Lebo by im mohli odhaliť niečo, čo nevedia. Zlyhanie je pre nich krok späť. Je to dôkaz, že nie sú dosť múdri a talentovaní.
Postoj,
ktorý si osvojíte,
hlboko zasahuje spôsob,
akým vediete svoj život.
Na druhej strane tu máme ľudí zameraných na rast. Už Binet, tvorca IQ testov, rozpoznal, že tí, ktorí začínajú s puncom najmúdrejších, nie vždy aj končia ako najmúdrejší.
Ako je to možné?
• Nadstavenie mysle na rast je založené na presvedčení, že naše základné schopnosti sú niečím, čo môžeme kultivovať svojím úsilím. Hoci sa ľudia môžu líšiť vo svojom počiatočnom nadaní a schopnostiach, vo svojich záujmoch alebo v povahe, každý sa môže zmeniť a rásť pomocou praxe a skúseností.
Títo ľudia bytostne veria, že svoje schopnosti (manažérske, obchodnícke, športové, výtvarné …) sa dajú rozvíjať.
• Ak ich niekto skritizuje – učia sa z kritiky. Sú otvorení voči presným informáciám o súčasných schopnostiach, aj keď nie sú práve lichotivé. Orientujú sa na progres, učenie, takže potrebujú presné informácie o tom, ako si v súčasnosti vedú.
• Ak je niekto v okolí úspešnejší, vnímajú to ako inšpiráciu. Daná osoba je pre nich vzorom – ako to vie on, ako to konkrétne robí? Čo robí inak?
• Tieto typy ľudí vítajú výzvy. Prečo? Lebo sa orientujú na progres. Chcú rásť a posúvať sa ďalej. A to sa dá „hádzaním sa“ do nových situácií.
Máte na výber.
Nadstavenia mysle sú len postoje.
Sú iba niečím vo vašej mysli.
A vy svoju myseľ zmeniť môžete.
Chyby ako základ pre napredovanie
Sara Blakely, zakladateľka Spanx, v rámci interview pre CNBC vysvetľovala, ako jej história byť v komforte so svojimi chybami ju priviedla k vybudovaniu biznisu, napriek tomu, že nemala skúsenosti.
“Môj otec nás počas dospievania povzbudzoval k odvahe robiť chyby … To ma skutočne priviedlo k tomu, aby som sa cítila slobodnejšia v skúšaní vecí a rozťahovaniu krídel v živote”.
Každý večer sa ich otec pýtal: “V čom ste zlyhali dnes?” a povzbudzoval ich, aby vyskúšali robiť veci inak a neboli smutní zo zlyhania. To ma naučilo, že zlyhanie je ´nepokúsiť sa´.
Scott Adams, tvorca Dilbert, má taktiež pozitívny prístup k zlyhaniu. V článku pre Wall Street Journal zdieľa niektoré zo svojich posledných zlyhaní a koľko sa naučil z každej z nich.
Ako hovorí:
Zlyhanie je zdroj,
ktorý môže byť manažovaný.
Scottov pohľad na zlyhanie je, že sa nemusíme po ňom schúliť, ale po jeho preskúmaní je pravdepodobnejšie, že objavíme úspech: „Vesmír má množstvo šťastia, ktoré ide okolo nás. Musíte držať jedine zdvihnutú ruku, pokiaľ bude vaše kolo. Toto pomôže pozerať sa na zlyhanie ako na cestu, nie ako na stenu“.
Zmeňte pohľad na vec
Aby ste prehru mohli vnímať ako príležitosť k poučeniu sa, musíte uvažovať novým spôsobom.
Pozerajte sa na zlyhanie nie ako na konečný výsledok, ale ako na experiment. Ako hovorí Leo Babauta: „Napätie a paralýza prichádza, keď ľudia majú obavy urobiť perfektné rozhodnutie. A boja sa urobiť nesprávne rozhodnutie. Toto sú dva výsledky, ktoré nevyhnutne nie sú záverom; pretože ak urobíme experiment, iba sa pokúsime vidieť, čo sa stane“.
Je to celé o testovaní, než o robení „rozhodnutí“. To znie menej ohrozujúco, však?
Keď robíte len experiment, neexistuje zlyhanie.
Akýkoľvek výsledok je učenie.
Záver
Nádherne celú vec zhrnul Benjamin Barber, keď povedal:
Nedelím svet na silných a slabých,
úspešných a neúspešných.
Delím svet na tých,
čo sa učia a tých, čo sa neučia.
Želáme vám to správne nastavenie mysle. Nastavenie mysle na RAST.
