Nedávno ma oslovil jeden človek.
Chcel rozvíjať svoje líderské schopnosti. Vyšpičkovať ich do dokonalosti.

Mal predstavu, že mu pripravíme sériu extrémnych situácií, ktoré bude musieť zvládnuť v teréne – a následne budeme rozoberať jeho reakcie a líderské schopnosti.

Oceňujem, keď človek premýšľa nad tým, ako byť ešte lepším lídrom.

Napriek tomu ma na jeho predstave niečo rušilo.
Čím dlhšie sme sa rozprávali, tým viac mi táto myšlienka „nevoňala“.

Pripadalo mi to, akoby niekto odo mňa žiadal: „Pripravte ma na partnerský vzťah.
Nacvičme si, čo urobím, keď sa partnerka urazí a buchne dverami tesne pred dôležitou návštevou.
Čo ak sa mi bude vyhrážať rozchodom?
Čo ak bude v mojej prítomnosti koketovať s niekým iným?
A potom si spolu rozoberieme, ako som tieto modelové situácie zvládol.“

Po chvíli som tomuto pánovi povedala:
„Niečo sa mi na tejto myšlienke nepozdáva.
Tých situácií, ktoré vám život prinesie, môžu byť tisíce. Zaručene ich všetky nenacvičíme.
Zdá sa mi, že hľadáte poklad na nesprávnom mieste.“

Nastalo ticho.
Pokračovala som:
„Podľa mňa má význam pracovať na inom mieste.
Už teraz sa vám v živote dejú situácie, ktoré vás preverujú.
Máte nezhody s partnerkou.
Zamestnanec robí niečo, čo vás vytáča.
Niekto vás spochybní.
Čo tak pozrieť sa na to, čo vás dokáže naštartovať?

Čo sú vaše spúšťače?
Čo presne sa vo vás v tej chvíli deje?
Na aké vaše citlivé miesto to nasadá?
Čoho sa v skutočnosti bojíte?
Čo potrebujete dokazovať?
Čo potrebujete mať pod kontrolou?

Prečo vás niektoré správanie druhých necháva pokojnými – a iné vás dokáže v priebehu pár sekúnd vystreliť do emócie?

Som presvedčená, že keď človek začne rozumieť sebe, dokáže potom zvládnuť oveľa viac situácií, ktoré mu život pripraví.“

Rola manažéra má podľa mňa minimálne tri vrstvy:
ODBORNÍK.
MANAŽÉR.
ČLOVEK.

Na manažérsku pozíciu človek často vyrastá z pozície ODBORNÍKA či špecialistu.
Potrebuje rozumieť svojej oblasti, biznisu, produktu, procesom.

Potom sa stane MANAŽÉROM.
A zrazu potrebuje vedieť dosahovať výsledky prostredníctvom ľudí, pracovať s jednotlivcami a tímami, delegovať, rozhodovať, komunikovať, dávať spätnú väzbu, zvládať konflikty.
To všetko sa dá učiť.

Lenže pod odborníkom aj pod manažérom je stále ČLOVEK.
A ten vstupuje každý deň do práce so svojimi postojmi, potrebami, obavami, presvedčeniami, automatickými reakciami, egom aj starými zraneniami.
A tie riadia oveľa viac našich rozhodnutí, než si často pripúšťame.

Preto má podľa mňa význam rozvíjať aj túto tretiu vrstvu.
Poctivo ju prekopať.

Spoznať svoje presvedčenia.
Pohnútky.
Strachy.
Slepé miesta.
Zmapovať, do akej miery vám súčasný spôsob fungovania slúži, resp. do akej miery vás ničí?
A postupne sa obrúsiť ako diamant.

Koniec koncov, mnohí lídri, ktorých dodnes obdivujeme – Mahátma Gándhí, Nelson Mandela či Martin Luther King Jr. – sa nestali veľkými preto, že dokonale ovládali súbor manažérskych techník.
Ich sila vyrastala oveľa hlbšie.
Z toho, kým boli ako ľudia.

Možno preto má zmysel z času na čas zastaviť sa a položiť si otázku:
KDE HĽADÁM SVOJ POKLAD?
Šťastie?
Pokoj?
Sebavedomie?
Uznanie?
Pocit vlastnej hodnoty?
Úspech?
Bezpečie?
Lásku?

Hľadám vôbec na správnom mieste?
Pretože niekedy nepotrebujeme hľadať intenzívnejšie.
Potrebujeme sa iba pozrieť iným smerom.