… ako na vzťahy.
Pri tom nás silne ovplyvňujú spozadia: vzťah s partnerom, rodičmi, deťmi, priateľmi, kolegami… Čím bližší vzťah, tým väčší vplyv na nás má…
Prvé týždne terapií sú za mnou a zisťujem, že klienti prinášajú na 99 % vzťahové témy.
Je fascinujúce ponárať sa do ich príbehov.
Počúvať, s čím sa boria.
Čo ich bolí.
Medzi čím sa rozhodujú.
Čomu vo svojich vzťahoch nerozumejú.
A čoraz viac si uvedomujem jednu vec:
NIKTO NÁM VLASTNE NEDAL NÁVOD NA VZŤAH.
Vo svojej rodine sme videli jeho jednu verziu.
Vo filmoch inú.
Zaľúbia sa.
Prekonajú pár prekážok.
Hudba zosilnie.
Bozk.
Titulky na záver.
Lenže titulky sú často presne to miesto, kde sa skutočný vzťah začína.
NIKTO NÁM NEPOVEDAL,
že aj v dobrom vzťahu PRÍDU OBDOBIA, KEĎ SI NEBUDETE ROZUMIEŤ.
Že vzťah nie je dvojhodinový romantický film, ale skôr seriál na mnoho sezón.
Niektoré diely sú nádherné.
Niektoré nudné.
V niektorých sa bolesť zarýva až do špiku kostí.
A niekedy vôbec netušíte, kam sa dej vyvinie, ako to celé skončí.
NIKTO NÁM NEPOVEDAL,
že hoci ste ženatý či vydatá, svadbou vám NEVYOPERUJÚ SRDCE.
Stále môžete stretnúť niekoho sympatického.
Niekto vás môže priťahovať.
Niekto vás môže vidieť spôsobom, akým vás partner už dlho nevidel.
Otázka nie je, či sa vám to môže stať.
Otázka je:
Čo s tým urobíte?
NIKTO NÁM NEPOVEDAL, že môžeme ČELIŤ NEVERE.
Z jednej alebo druhej strany.
A už vôbec nám nikto nedal návod, ako sa s tým vysporiadať.
Odísť?
Odpustiť?
Zostať?
Čo s pocitmi viny, ak ste sa jej dopustili.
Ako porozumieť tomu, čo vás k tomu viedlo…
Nikto nám nepovedal, AKO ZACHYTIŤ SIGNÁLY, ŽE SA VO VZŤAHU NIEČO DEJE.
Na aute začne blikať kontrolka.
Vo vzťahu bliká oveľa tichšie.
Prestávame sa rozprávať.
Prestávame sa zaujímať.
Viac sa kritizujeme.
Menej sa dotýkame.
Domov sa už netešíme.
Dôležité veci začneme hovoriť niekomu inému.
Kontrolky svietia. Len na palubovke vzťahu nemajú červenú žiarovku.
A tak ich často zbadáme až vtedy, keď už spod kapoty ide dym.
Nikto nám nepovedal, AKO HOVORIŤ O TOM, ČO POTREBUJEME, BEZ OBVIŇOVANIA.
Ako počúvať niečo nepríjemné bez okamžitej obrany.
Ako sa hádať tak, aby sme počas hádky nezničili to, čo sa potom snažíme zachrániť.
AKO ROZOZNAŤ:
Je toto kríza, cez ktorú máme prejsť?
Alebo je toto vzťah, z ktorého máme odísť?
Ako rozlíšiť lásku od strachu zo samoty.
Blízkosť od závislosti.
Kompromis od sebazaprenia.
Odpustenie od tolerovania niečoho, čo nás ničí.
A možno práve preto prichádza do terapie toľko vzťahových tém.
Nie vždy preto, že sú ľudia „pokazení“.
Ale preto, že sa ocitli uprostred krajiny, ku ktorej nikdy nedostali mapu.
A tak si s klientmi tú mapu postupne kreslíme.
Pozeráme sa na miesto, kde práve stoja.
Ako sa tam dostali.
Čo sa medzi nimi a druhým človekom vlastne deje.
Čo je ich.
Čo patrí partnerovi.
Čo si nesú z minulosti.
A kam chcú ísť ďalej.
Obhliadame si situáciu, kreslíme krajinu s jediným cieľom – aby videli svoju situáciu jasnejšie a mohli sa rozhodnúť vedomejšie.
Možno by sme sa o vzťahoch mali začať učiť skôr, než sa nám začnú rozpadať.
Pretože vzťah nie je niečo, čo raz nájdeme a potom už len vlastníme.
Vzťah je niečo, čo spolu priebežne tvoríme.
