Rýchly život. Masívny prílev informácií. Požiadavky, ktoré sa na nás rútia z každej strany.
Nezanechávame za sebou polovýstupy?
V poslednej dobe som si začala všímať istý trend vo firmách. Účastníci školenia, ako aj zamestnanci HR pri dohadovaní školení tvrdia: ´Už máme za sebou komunikáciu, predajné zručnosti, aj vyjednávanie sme už mali …´
Keď sa bližšie pozriete na to, či účastníci naozaj vedia to, čo na základe absolvovaných školení majú vedieť, zistíte, že tomu tak nie je.
Akoby sa niekde stala chyba.
Čo tak vrátiť sa k základom?
Čo tak namiesto pozerania na to, čo už účastníci všetko absolvovali, sa budeme pozerať na to, čo v skutočnosti vedia? Ako reálne konajú v praxi? Či je to v súlade s tým, čo sa od nich vyžaduje a ak nie, nepostúpia do ďalšej témy?
Už prešli mnohým,
no málo sa naučili.
Dan Millman
Kam vlastne bežíme?
Toto sa netýka len nastavovanie budúceho rozvoja ľudí vo firmách, ale aj priamo školení.
Od istého času som si na školeniach začala všímať jednu vec. Namiesto toho, čo sme všetko prebrali a čo je pred nami, som sa sústreďovala na to, či naozaj účastníci vedia to, čo majú vedieť.
A začal sa dril.
Samozrejme, účastníkom sa to nie vždy páčilo. Sú zvyknutí na iné tempo nalievania informácií.
No dlhšie zotrvanie v jednej téme, zaradenie série opakovaní už prebraného prinieslo svoje výsledky. Pár dní po absolvovaní školenia účastníci spontánne podávali hlásenia, že veď to funguje…
No super. Tak malá zmena mala svoj význam…
Život
Stoj! Zastav sa! Nedá sa stále bežať vpred.
To platí aj pre náš každodenný život. V tom rýchlom pokluse sa môže stať, že zabudneme, kam a prečo vlastne bežíme.
Stoj, zastav sa. Dožič si malý luxus – pauzu … a prehodnoť, či si spokojný s tým, čo nechávaš za sebou.
