Prečo sa nie všetci stanú ´hviezdami´?

V nedávnom blogu ´Bež ďalej, bež´ som sa zamerala na otázku, ako je možné, že človek s najdlhšou praxou v odbore zákonite nie je najšikovnejším, nestane sa hviezdou vo svojom odbore.
Rovnakou témou sa zaoberal Robert Greene vo svojej knihe Majstrovstvo. Poďme sa pozrieť na to, čo objavil on.

Greene preskúmal životopisy množstva ľudí, až kým neodhalil istý vzorec, prostredníctvom ktorého si istí ľudia vyšľapú cestu až k excelentnosti – majstrovstvu.
Prechádzajú cez tri fázy.

Prvá fáza, je fáza učňovstva, kedy máme málo informácií o danej oblasti. Sledujeme šikovnejších kolegov, zaúčame sa. Postupne objavujeme elementárne pravidlá danej práce. Spočiatku nerozumieme vzťahmi medzi  informáciami. Ku koncu tohto obdobia nám všetko začína dávať zmysel a zisťujeme, ako všetko do seba zapadá.

Greene toto obdobie prirovnáva k stredovekému obdobiu učňovstva, ktoré je považované za najlepší systém pre cvičenie schopností a získavanie tichých vedomostí.
Keďže v stredoveku podnikanie zaznamenalo rozmach, majstri sa nemohli spoliehať len na zamestnávanie členov rodiny. Na druhej strane nechceli niekoho, kto príde a odíde. A tak vymysleli systém učňovstva. Najali mladých chlapcov, dali im prácu a príležitosť učiť sa od majstra. Zároveň podpisovali kontrakt, na základe ktorého museli zotrvať v práci sedem rokov. Na konci tohto obdobia robili učni majstrovské skúšky alebo museli vyrobiť majstrovské dielo, ktorým prejavili svoju odbornú vyzretosť. Keď zvládli skúšky, mohli postúpiť na stupeň tovariša. Častokrát sa v tomto bode odlúčili od majstra a vydali sa do sveta. Tým prechádzali do ďalšej fázy na ceste k excelentnosti.

Druhá fáza je kreatívno-aktívna fáza. V tejto fáze už vieme základy, stávame sa vykonávateľmi profesie. Ako pribúdajú roky praxe, postupne získavame prehľad v danej oblasti. Kým v prvej fáze sme kopírovali svoj vzor, či to, ako sa to štandardne robí, v tejto fáze už prinášame vlastné nápady. Do činností prinášame svoju vlastnú individualitu. Flexibilnejšie pracujeme s informáciami, navzájom ich prepájame nezvyčajným spôsobom.
Tí otvorenejší veľmi citlivo vnímajú spätnú väzbu na svoju prácu a podľa toho korigujú výstupy.

Ku koncu nastupuje fáza majstrovstva. O čo ide? Počuli ste už o hudobníkoch, ktorí hovorili, že keď hrajú, akoby nevnímali rozdiel medzi nimi a nástrojom? Akoby boli s nástrojom splynutí…
Tak toto je fáza majstrovstva. Vo svete biznisu ľudia cítia firmu, dynamiku trhu, vedia predvídať situácie.
Práca už nie je niečo oddelené od týchto ľudí. Ona je súčasťou ich bytosti.
Už nenasledujú pravidlá, experimentujú. Naučili sa pravidlá a teraz sú to oni, kto ich narúšajú.
Ak by ste sa ich opýtali, ako to robia, častokrát by vám nevedeli popísať postup. Skôr nestranní pozorovatelia zvonku by vedeli povedať, ako postupovali. Prečo? Lebo robia veci intuitívne.
Títo ľudia sa dopracovali k srdcu činnosti.

Fázy, ktoré opisuje Greene odpovedajú sčasti na otázku, prečo len pár ľudí je výnimočných vo svojej oblasti. Čo sa to stalo s tými, ktorí tento bod nedosiahli?
Možno netrafili svoje ´životné poslanie ´. Ak robíme niečo, čo nás nebaví, ťažko v tom môžeme excelovať.
A možno zamrzli v istej fáze. Ešte stále nemajú zvládnutý daný level, takže sa nemôžu posunúť ďalej.

Náš život je príliš krátky. Keď ti niekto povie: ´Zostáva ti sedem rokov´. To nie je veľa. To znamená, že len sedemkrát zažiješ jar. Iba sedem krát budeš rozbaľovať vianočné darčeky…
Náš čas je skutočne krátky. Chcete ho premárniť … alebo využijete priestor, aby ste posunuli tento svet aspoň o kúštiček vpred?